Manželka je v šoku, ako mu to „kecá“ pri mikrofóne

Dlhé roky sme ho vnímali s neodmysliteľnou brankárskou maskou. V poslednom období ho však vídavame v decentných okuliaroch a v obleku ako spolukomentátora televíznych prenosov z hokejových zápasov. Inak to nie je ani počas domáceho šampionátu – Rastislav Staňa asistuje komentátorom RTVS doma v Košiciach, v Steel Aréne. 

Stúpa aj u vás hokejová horúčka?
„Samozrejme, hoci som musel preladiť, lebo iba nedávno som sa vrátil z majstrovstiev sveta do 18 rokov.“

Tiež si pripravujete podklady na stretnutie, alebo iba spontánne zareagujete na situáciu, ktorá vyplynie zo zápasu?
„Podľa toho, ktoré zápasy spolukomentujem, tak si naštudujem súpisky mužstiev, aby som mal prehľad o hráčoch. Snažím sa aj vytiahnuť zaujímavé štatistiky alebo pozoruhodnosti o hráčoch.“

[ad][/ad]

Pociťujete ešte nejakú trému, či ste už v tom tak doma, že sa vám nezatrasie hlas?
„Priznám sa, že keď som začínal, tak na MS a na olympiáde som pociťoval nervozitu pri svojich prvých slovách. Teraz sú navyše majstrovstvá sveta u nás doma. Je to však ako v hokeji, po prvom vhadzovaní a po prvých slovách tréma opadne.“

Za komentátorský stolík si sadáte už na tretích majstrovstvách sveta. Nie vždy všetko vyjde podľa predpokladov. Aj vy si pri rôznych stretnutiach spomeniete na nejaké brbty, ktoré sa pritrafili?
„Niekedy si uvedomím, že niečo nevyznelo tak, ako som to myslel a ako som chcel povedať. Určite si však nevediem poznámky s hláškami. Tie skôr registrujú na internete.“

Ktorý výrok vám utkvel v pamäti?
„Na olympiáde sme išli komentovať ženský hokej, s ktorým som nemal veľkú skúsenosť. Komentátor Pavol Gašpar ma upozornil na možné dvojzmyselnosti pri použití niektorých slovíčok, ktoré by som mohol zakomponovať z mužského hokeja. Mal som si na to dávať pozor, no aj tak som neustriehol jednu situáciu. Išlo o tečovanú strelu. Nepovedal som, že puk išiel medzi betóny brankárky, ale medzi jej nohy, čo nevyznelo dobre.“

Všeobecne veľkou chorobou spolukomentátorov zo začiatku je používanie nespisovných slov typu zahájenie, pretek, tyčka či časomiera. Aj vy ste sa pripravovali na to, že na Slovensku sa nezahajuje, ale začína, a máme preteky, žŕdky či časomer?
„Skúsenejší kolegovia Pavol Gašpar a Matej Hajko sa ma snažia vždy usmerniť, ak často používam niektoré slovo, ktoré nie je spisovné, respektíve je nesprávne.“

[ad2][/ad2]

Zostali ste prekvapený z našej slovenčiny?
„Nepochybne. Priznám sa, že v šatni často používame slangové výrazy, ktoré už mám zakorenené v pamäti. Zrazu na ne musím zabudnúť a nahrádzať ich spisovnými slovami. Preto sa snažím vyjadrovať presne a v plnom rozsahu. Napríklad presilové hry, hoci na jazyku mám stále presilovky či oslabovky.“

Asi najväčších fanúšikov a možno i kritikov máte doma. Manželka Janka sleduje poctivo vaše počínanie? Pochváli vás či aj pokarhá?
„V prvom rade musím priznať, že manželka zostala veľmi prekvapená, keď som sa dal na túto cestu. Vie, že nie som veľmi ukecaný, lebo u nás doma jednoznačne viac rozpráva práve Janka. Keď som začal spolukomentovať, nestačila sa diviť, ako mi to ide v televízii a koľko veľa rozprávam. Rovnako na tom však boli aj moji známi a priatelia. Všetci sú v šoku, čo robím. Veľmi dobre ich však chápem, lebo ani ja by som si nepomyslel, že sa hodím na túto zaujímavú prácu. Samozrejme, najväčšiu radosť majú deti, že ma vidia na obrazovke.“

Jeho deti majú radosť, keď ho vidia na obrazovke komentovať zápasy. foto: fb rs

Keďže ste už v novinárskej obci, spoznávajú vás ľudia z tohto fachu na vrcholných podujatiach?
„Áno, je to tak. Stretávam sa s novinármi, ktorým som počas aktívnej kariéry poskytoval rozhovory. Práve z krajín, kde sa mi darilo, majú novinári stále interes o rozhovory so mnou. Ide hlavne o Rusov a Švédov. Stále ich zaujíma, čomu sa venujem popri spolukomentovaní, alebo so mnou vedú rozhovor 
o slovenskom hokeji.“

Majstrovstvá sveta tentoraz budete spolukomentovať zo svojho mesta. Šampionát bude nesporne špecifický pre päticu košických hráčov – Ladislava Nagya, Erika Černáka, Martina Marinčina, Christiána Jaroša a Patrika Kocha. Viete sa vôbec vžiť do situácie tohto kvinteta – hrať na majstrovstvách sveta v rodnom meste (aj keď Koch nie je rodákom, ale v klube hrá už tri roky)?
„Je to niečo výnimočné! Ja som hral v Steel Aréne iba prípravné zápasy a bol to fantastický pocit. Je to niečo úplne iné. Hrať na domácom štadióne zápasy majstrovstiev sveta je niečo neskutočné. Zároveň však i zaväzujúce.“

(KD)

[ad3][/ad3]