Mesto ohlásilo boj s vizuálnym smogom
Košice čaká podľa informácií z magistrátu v najbližšom čase rozsiahle odstraňovanie nelegálnych bilbordov. Do týždňa by malo zmiznúť prvých pätnásť reklám.
Mesto už niekoľko mesiacov mapuje existujúce reklamné zariadenia. Ide buď o stavby bez stavebných povolení alebo osadené na miestach, kde je to zakázané.
„Ak ich reklamné spoločnosti neodstránia do siedmich dní od doručenia výzvy, budú odstránené Mestom Košice ako vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú. Náklady súvisiace s demontážou si následne mesto uplatní u reklamných spoločností,“ informovala hovorkyňa Mesta Košice Linda Šnajdárová.
O ktoré reklamné spoločnosti alebo billboardy ide, ale zatiaľ konkretizovať odmietla. Zároveň však tvrdí, že mesto bude so znižovaním reklamného smogu pokračovať aj do budúcnosti. V súčasnosti sú verejne známe príklady nelegálnych bilbordov na Festivalovom námestí a pri Auparku. Možný rozpor so zákonom preveruje stavebná inšpekcia aj pri reklame na budove Bytového podniku mesta Košice na Južnom nábreží.
Aktivista Ladislav Rovinský zo Spolku na podporu skrášľovania Košíc poukazuje v súvislosti s vizuálnym smogom aj na mätúci bilbord istej reštaurácie pri kruhovom objazde na Moldavskej ulici. Veľmi nápadne sa totiž podobá na dopravnú značku. „My, čo sme domáci, vieme, že to je recesia, ale druhého to môže mýliť,“ vraví Rovinský.
Nový územný plán
Reguláciu vizuálneho smogu má do budúcnosti zabezpečiť aj nový územný plán, v ktorom bude znížený počet reklamných plôch na základe bonity jednotlivých lokalít. Uvádzať konkrétne čísla o koľko by chcelo počet reklám okresať, považuje mesto zatiaľ za predčasné. Upozorňuje, že zbúrať nejakú reklamnú plochu nie je právne jednoduché.
„Budeme robiť všetko preto, aby boli odstránené nelegálne reklamy aj na súkromných budovách,“ vyhlásila Šnajdárová. Práve reklamy umiestnené na privátnych pozemkoch sú najväčší problém. Kým z tých na parcelách mesta, alebo mestskej časti môžu mať samosprávy každoročný príjem za nájom a pomerne jednoducho, výpoveďou nájomnej zmluvy, zabezpečiť ich odstránenie, pre tie na súkromnom pozemku stačí kúpa a jednorazové stavebné povolenie, ktoré nie je časovo obmedzené.
Územný plán má stanoviť aj maximálnu plochu reklamy na 35 metrov štvorcových. Dnes napríklad ponúkajú niektoré reklamné spoločnosti pri diaľniciach reklamy s rozmerom aj 300 štvorákov.
Mesto: Zistíme všetko
Momentálne prebieha pasportizácia reklamných plôch v meste. „Pasportizácia znamená zistiť o bilbordoch všetko. Tak majiteľa, ako aj to, na akom pozemku, alebo nehnuteľnosti sa nachádzajú,“ spresnil vedúci komunikačného referátu mesta Košice Jozef Marko.
Kým v Košiciach si robia zisťovanie vo vlastnej réžii, v Bratislave to zabezpečuje, podľa informácií Denníka N, súkromná spoločnosť Eurosense s využitím špeciálnych áut s kamerami a GPS. Tému vizuálneho smogu bola jednou z hlavných predvolebných tém primátora Iva Nesrovnala (nezávislý), ktorý sa po zvolení do funkcie preslávil vlastnoručným odstraňovaním reklamných trojnožiek. Bratislavský magistrát od nástupu nového primátora dal preč už stovky reklamných plôch.
Na Západe reklamy zdaňujú za to, že opticky zasahujú do verejného vzdušného priestoru
Všadeprítomné veľkoplošné reklamné plachty a bilbordy, ktoré už vytvárajú akýsi „druhý urbanizmus“ na strane jednej. Na druhej striedmosť a elegancia komerčných nadpisov, ktoré sú veľké iba natoľko, aby boli dobre čitateľné, a minimum svetelných reklám.
Takto opisuje Radoslav Mokriš z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach viditeľný rozdiel vo vzhľade slovenských a západoeurópskych miest. Na príklade vysvetľuje, že je to výsledkom rozdielneho ponímania významu verejného priestoru.
Kým u nás reklamné agentúry platia iba správny poplatok za vydanie povolenia stavebného úradu za osadenie reklamného zariadenia, staré štáty EÚ regulujú reklamný trh prostredníctvom zdanenia. Vychádzajú zo zásady, že všetko, čo zasahuje do verejného priestoru, ktorý patrí všetkým, musí byť spoplatnené.
Vzdušný priestor
Verejný priestor sa ale nechápe úzko, ako pozemok vo správe mesta či obce, ale aj ako „objem vzduchu nad nimi“. Nemecké stavebné právo reklamy, hoci aj osadené na súkromnej budove, chápe tak, že sa „uplatňujú vo vzdušnom priestore“.
„Aj v Rakúsku všetko, čo je umiestnené na budove a je orientované do verejného priestoru je automaticky spoplatnené podľa príslušného sadzobníka. Tí, ktorí zaberajú najviac verejného priestoru na komerčné účely, zároveň najviac prispievajú do mestskej pokladne,“ hovorí Mokriš.
Podľa neho sme na Slovensku na optický účinok reklám pozabudli. Zároveň upozorňuje, že verejné priestory samosprávy musia udržiavať a túto starostlivosť platí každý občan.
Prispievajú všetci
„Obec poskytuje komukoľvek verejný priestor v záujme propagácie jeho podnikateľskej činnosti bez finančnej náhrady. Ak má niekto hospodársku výhodu z toho, na čo všetci prispievajú, nie je to zneužívanie verejných prostriedkov?“ pýta sa Mokriš.
Hneď ale dodáva, že slovenské obce a mestá zaviesť daňové odvody nemôžu, lebo ich na to nesplnomocňuje žiaden zákon. V Rakúsku štát zveril samosprávam právomoc samostatne tvoriť sadzobníky za umiestnenie reklamy. Vo Viedni sa tak platí podstatne menej za jednoduchý oznam, že v budove sídli tanečný súbor, ako za svetelnú reklamu prezentujúcu výrobky.
(ROK)
Foto: Veronika Janušková
