Mládež nepozná smutné obdobia v našich dejinách
Novembrové udalosti v roku 1989 prežívali s optimizmom a očakávaním najmä ich protagonisti. V Košiciach k nim patrili Peter Neuwirth a Daniel Liška.
Ako sa na ďalší vývoj spoločnosti pozerajú dnes a ako vnímajú postoj mladej generácie k odkazu Nežnej revolúcie?
Ako nám povedal P. Neuwirth, z 12 základných požiadaviek vtedajšieho hnutia Verejnosť proti násiliu, ktoré stálo v čele revolučných udalostí, bolo splnených jedenásť vrátane zrušenia vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti. „Splnená nebola požiadavka odluky cirkvi od štátu. Zrušenie monopolu komunistickej strany však neznamenalo sebareflexiu členov tejto zločineckej organizácie, ale postupné znovuovládnutie verejného života. Komunisti mohli pokračovať v započatom znárodňovaní z roku 1948, rozkrádaní verejného majetku či už formou legálnej či nelegálnej divokej privatizácie,“ myslí si niekdajší člen VPN.
[ad][/ad]Podľa jeho kolegu Daniela Lišku sa podarilo najmä vrátiť občanom právo slobodnými voľbami ovplyvňovať smerovanie spoločnosti. „K tomu však pribudla aj zodpovednosť. Tí, ktorých ambície sa nenaplnili, môžu z toho byť frustrovaní, ale to je daň za demokraciu,“ tvrdí D. Liška.
Ďalší vývoj už záleží na mladej generácii. „Nedávno som mal pred sebou prieskum verejnej mienky, ktorý tvrdil, že temer polovica generácie mladých inklinuje k totalitárnym formám štátnej moci. Veľkou chybou je, že mladej generácii sa nedostalo dostatočného a jasného vysvetlenia hlavne v zmysle vyrovnania sa s dvomi smutnými obdobiami našich dejín – klérofašizmom a komunizmom. Slobodu si musíme brániť. Pred tými, ktorí ju priamo ohrozujú, ale aj pred tými, ktorí to nechcú vidieť. A to je aj odkaz Novembra 89,“ hovorí P. Neuwirth.
Anketa: Viete čo sa stalo v novembri 1989?