Na blahorečenie Anny Kolesárovej prišli do Košíc tisíce veriacich

Annu Kolesárovú v sobotu v Košiciach ako „mučenicu čistoty“ vyhlásili za blahoslavenú. Na Slovensku je prvou laičkou, ktorá bola blahorečená.   

Organizátori v očakávaní veľkého počtu ľudí uzavreli pre cestnú dopravu viaceré ulice okolo štadióna Lokomotívy už od piatej ráno. Púšťali len autá a autobusy so zástupcami cirkvi a MHD. Podľa organizátorov sa nakoniec podujatia zúčastnilo viac ako 30-tisíc ľudí.  

Brány štadióna v Čermeli boli pre verejnosť otvorené od šiestej ráno. Veriaci z celého Slovenska prichádzali vlakmi či autobusmi. Tie parkovali na záchytných parkoviskách pri hypermarkete Tesco a obchodnom centre Optima, odkiaľ ľudia prestupovali na spoje MHD. Pri tejto príležitosti ich dopravný podnik posilnil. 
Na príprave podujatia sa podieľalo 630 dobrovoľníkov. Spolu s políciou nielen riadili dopravu, ale aj pomáhali ľuďom nájsť si miesta a dozerali na hladký priebeh celej slávnosti.

Relikvia i v Košiciach

Hlavná eucharistická slávnosť s obradom blahorečenia sa začala o desiatej dopoludnia. Procesu predsedal legát pápeža Františka, kardinál Angelo Becciu, nový prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Ako sa vyjadril, je veľmi rád, že svoju službu na Slovensku začal touto slávnosťou. 

„Preto cítim, že si mám zobrať za svoju ochrankyňu blahoslavenú Annu. To, čo ma zasiahlo, je, že jej príbeh bol objavený práve skupinou mladých. Je to aktuálne posolstvo, ktoré ide proti prúdu. Jej príbeh nemôže byť povedaný ničím iným, len že bola plná Boha, a preto si nemohla zvoliť iné veci. A moje posolstvo je: Objavte najprv Boha a potom všetko príde, takisto aj život čistoty,“ vravel. 

Na pódiu bol vystavený hlavný relikviár s ostatkami Kolesárovej. Má tvar srdca, priemer približne pol metra a je vyrobený zo striebra. Vystavený bude v kostole vo Vysokej nad Uhom. Iné relikvie uložili v nedeľu počas omše i v Dóme sv. Alžbety.  

Odmietla hriech 

Anna Kolesárová zomrela ako šestnásťročná 22. novembra 1944 v obci Vysoká nad Uhom. Pri prechode frontu k nim do domu prišiel sovietsky vojak, ktorý chcel, aby sa mu oddala, inak ju zastrelí. Keďže to odmietla, zabil ju pred očami otca dvoma ranami. Jej príbeh si preto katolícka cirkev vysvetľuje tak, že si natoľko cenila svoju čistotu, že sa aj za cenu vlastného života odmietla aktívne podieľať na hriechu.   

 „My sme ju neblahorečili preto, že bola zabitá. Neznamená to, že ideme oceniť tento skutok a dáme jej titul hrdinu. My jej dávame titul blahoslavená práve preto, že mala živú vieru a živý vzťah s Bohom. To je tá sila, ktorá bola v nej, a preto dokázala v tej rozhodujúcej krátkej chvíli vyvoliť práve to, čo si vyvolila. Radšej obetovala svoj život, ako sa dať ponížiť a stratiť to, čo patrí k jej integrite – čistota mladého života,“ vysvetlil Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita. 

Dekrét o mučeníctve Anny Kolesárovej schválil v marci pápež František. Udalosť je výsledkom cirkevnoprávneho procesu, ktorý v Košiciach vo svojej diecéznej fáze prebiehal od roku 2004 do roku 2011. Vytvorený bol pätnásťčlenný tribunál, ktorý skúmal, či príbeh A. Kolesárovej, ktorá položila život brániac svoju nevinnosť, spĺňa všetky kritériá a či naozaj bola motivovaná svojou vierou. 

Program samotného blahorečenia, ktorý vyvrcholil slávnosťou na štadióne Lokomotívy, sa začal v Košiciach už v piatok večernou vigíliou v Dóme sv. Alžbety. V ňom bolo v nedeľu aj ďakovné eucharistické slávenie spojené s uložením relikvií blahoslavenej. 

Štvrtá v poradí 

Na území Slovenska boli pred Kolesárovou blahorečení mučeníci z obdobia komunizmu – saleziánsky kňaz Titus Zeman, rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko. 

Osobe, ktorá bola vyhlásená za blahoslaveného, možno na základe dovolenia pápeža preukazovať predpísanými spôsobmi verejný cirkevný kult. Dňom oslavy Kolesárovej sa stal 20. november. 

Prečo ste prišli na slávnosť blahorečenia?

Sme odtiaľto z Košíc, ale prišli sme aj s rodinou zo západného Slovenska. O Anke Kolesárovej vieme už od našich študentských čias, aj s manželkou sme chodili do jej rodnej dediny do Vysokej nad Uhom. Takže je to naša srdcová záležitosť.

Prišli sme autobusom z Víťaza už o piatej ráno, zaparkovali sme pri hypermarkete Tesco a odtiaľ prišli MHD. Organizácia je dobrá. Ja som o Anke čítala aj knihu a jej príbeh ma oslovil tak, že som chcela prežiť aj obrad blahorečenia. 

Pricestovali sme z Juskovej Voľe z gréckokatolíckeho mládežníckeho centra ako skupina. Išli sme aj električkou, bola dosť plná, ale dalo sa to zvládnuť. Oslovil nás príbeh Anky, jej čistota, keďže v súčasnosti  je s tým problém, zachovať si ju aj pred manželstvom.

(ŠIC), foto: aš