Na dodávateľov vodární je ich šéf prepojený aj cez predajňu s motorkami

Príbuzenský vzťah generálneho riaditeľa predsedu predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) Stanislava Hrehu s košickým podnikateľom Jozefom Farkašom nie je jedinou jeho väzbou na dodávateľov tejto spoločnosti.

Hrehov bratranec Farkaš sám alebo cez firmu Katis‎, ktorej je jediným spoločníkom, vlastní spoločnosti JK Servis, Sauber Servis SK, Asuan a Ehca. Vo firme Nodus má Katis 30-percentný podiel. Katis s vodárňami nemal a nemá dodávateľsko-odberateľské vzťahy, všetkých ďalších päť menovaných firiem však áno.

Predmet, cena ani časové obdobie všetkých kontraktov sa z verejne prístupných informácií nedajú zistiť, vodárne tieto údaje neposkytujú. O niektorých zákazkách vodární pre štyri z týchto spoločností informoval pred dvoma týždňami denník KORZÁR.

Upozornil tiež na to, že vo firme Sauber Servis Sk je aj brat šéfa vodární Ľudovít Hreha, ktorý je jediným členom predstavenstva. VVS majú na východnom Slovensku monopol na dodávku pitnej vody do verejných vodovodov a ich akcionármi je 771 miest a obcí tohto regiónu. Ich šéf S. Hreha je ako súkromná osoba aj jedným z dvoch spoločníkov firmy K-moto.

Dvojjediné postavenie

K-moto v Košiciach prevádzkuje predajňu, servis a požičovňu motocyklov. Showroom motoriek je v budove na Alejovej ulici. Jediným vlastníkom nehnuteľností je Farkašova firma Katis. Hreha je tak voči tomuto podnikateľovi v dvojjedinom postavení.

Ako člen štatutárneho orgánu VVS môže prichádzať do kontaktu s Farkašovými firmami, ktoré dodávajú vodárňam tovary, služby alebo stavebné práce. Zároveň ako spoluvlastník K-moto využíva budovu inej jeho firmy. Vodárne sú obstarávateľom podľa zákona o verejnom obstarávaní. Tento predpis upravuje aj konflikt záujmov a vníma ho ako nežiaduci jav medzi „zainteresovanými osobami“ na strane obstarávateľa a osobami, ktoré konajú za hospodárske subjekty.

Podľa zákona sú obstarávatelia povinní zabezpečiť, aby nedochádzalo k takému konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo princíp transparentnosti a rovnakého zaobchádzania.

Ak zistia konflikt záujmov, majú povinnosť prijať primerané opatrenia. Za konflikt záujmov predpis označuje najmä situáciu, pri ktorej priamy alebo nepriamy finančný alebo iný záujem osoby na strane obstarávateľa môžno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním.

Denník KOŠICE:DNES sa pýtal Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), či by v prípade prepojení šéfa vodární na Farkaša mohlo ísť o takýto konflikt záujmov. Štátny úrad odpovedal, že konkrétnym situáciám nemôže dať stanovisko bez toho, aby ich podrobil kontrole.

Sledovať, skúmať, hlásiť

Poskytol však všeobecný výklad zákona a odkázal aj na dve svoje metodické usmernenia vydané v minulosti. Z nich vyplýva, že v tejto otázke je rozhodujúca aktívna úloha obstarávateľa. To znamená, že má každý „potencionálny“ konflikt záujmov sledovať, podrobne ho skúmať, dokazovať a ak sa jeho existencia potvrdí, tak urobiť nápravu.

„Dokumentácia vo verejnom obstarávaní musí obsahovať aj informácie o tom, či sa obstarávatelia zaoberali skúmaním možného konfliktu záujmov, a pokiaľ nejaký vznikol, ako sa s ním vysporiadali. A to od začiatku až po koniec verejného obstarávania,“ uvádza výklad ÚVO.

Podľa neho mal tiež Hreha zrejme minimálne oznámiť vodárenskej spoločnosti svoje väzby k Farkašovi hneď, ako sa dozvedel, že jeho firmy by chceli získať zákazky VVS, ale sa o ne už v obstarávaní uchádzajú. „Zainteresované osoby sú zo zákona automaticky povinné hlásiť svoj konflikt záujmov obstarávateľom,“ pokračuje úrad.

Kto je zainteresovaný?  

V stanovisku vysvetľuje, že do kategórie „zainteresovaných osôb“ patrí aj osoba, ktorá sa podieľa na príprave a realizácii verejného obstarávania, ale aj „osoba s rozhodovacími právomocami“, ktorá sa nemusí zúčastňovať týchto procesov. Usmernenia ÚVO priamo menujú „riadiacich zamestnancov  obstarávateľa“, ako aj „štatutára, ktorý schvaľuje súťažné podklady a podpisuje zmluvu“, či osoby, ktoré sa zaoberajú stanovením hodnoty zákazky a jej finančným rozpočtom.

Podľa údajov vo vestníku verejného obstarávania k niektorým zákazkám VVS Hreha menuje všetkých členov komisie na vyhodnocovanie ponúk uchádzačov. Ešte s jedným členom predstavenstva podpisuje za VVS väčšinu zmlúv.   

Vyhlásenie nedáva

Z právneho stanoviska VVS, ktoré poslal denníku KOŠICE:DNES ich PR zástupca Agentúra Penelopa, vodárne svojho šéfa nevnímajú ako zamestnanca, ktorý by bol nejakým spôsobom zapojený do výberu dodávateľov. Preto ani na rozdiel od iných zamestnancov nepodpisuje čestné vyhlásenie, ktorého súčasťou je aj prehlásenie o neexistencii konfliktu záujmov.  

„Žiadna iná osoba, okrem osôb zúčastňujúcich sa procesu obstarávania, nemá vplyv na jeho priebeh alebo výber zmluvného partnera. Je teda zrejmé, že pri výbere dodávateľa, kde úspešným uchádzačom bola niektorá z vami menovaných spoločností, neboli a ani nemohli byť do úvahy vzaté akékoľvek vzťahy generálneho riaditeľa s osobami figurujúcimi v týchto spoločnostiach,“ tvrdia vodárne.

O Farkašových spoločnostiach vravia, že ide o „preverené seriózne firmy, žiadne schránkové či jednoosobové eseročky, ktoré si plnia všetky zákonné povinnosti  k verejným či štátnym orgánom“.

VVS dodávajú, že za šestnásť rokov nebolo v jej obstarávaniach zistené „protisúťažné konanie či mimoriadne vážne pochybenia“.

Vodárne tiež opakujú argument, že žiadneho uchádzača nemôžu diskriminovať pre jeho príbuzenský alebo iný vzťah ku generálnemu riaditeľovi. Úrad pre verejné obstarávanie vo svojich výkladoch zákaz diskriminácie nikde nespomína. Naopak, vysvetľuje, že ak by nejakú situáciu obstarávateľ vyhodnotil ako konflikt záujmov a nevedel by ho odstrániť účinnými opatreniami, potom musí záujemcu, ktorého sa to týka, zo súťaže vylúčiť. 

Hreha: Platíme normálny nájom, doklady neukážem      

K užívaniu nehnuteľnosti na Alejovej ulici sa priamo vyjadril aj predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VVS Stanislav Hreha.

Tvrdí, že do nehnuteľnosti firmy Katis so svojím spoločníkom Kamilom Koškom, ktorý je konateľom firmy, presťahovali motocyklovú predajňu neplánovane. Pôvodne ju mali v iných priestoroch v Košiciach, ale neboli s nimi spokojní.

Podľa Hrehu vlastník budovy chcel v nej mať pôvodne showroom automobilov. Keď od tohto plánu ustúpil, rozhodli sa priestory pripravené na tento účel využiť na predaj motoriek. Tvrdí, že K-moto má s Katisom normálny nájomný vzťah.

„Platíme nájom v bežnej trhovej cene pre túto lokalitu. Máme dlhšie záujem budovu odkúpiť, ale sú tam niektoré nedoriešené okolnosti,“ povedal šéf VVS.

Predajňu si otvoril, lebo motorky sú jeho koníčkom, ale vraví, že pre zaneprázdnenosť funkciou vo vodárňach sa tomuto podnikaniu aktívne nevenuje. „Do predajne skoro vôbec nechodím a nepodieľam sa na jej riadení. Venuje sa tomu konateľ,“ hovorí Hreha.

Vznik konfliktu záujmov by pripúšťal len vtedy, ak by dodávateľom VVS bol priamo Katis. Keďže ale vodárne majú zmluvy s inými firmami J. Farkaša, je to podľa neho v poriadku.

Na otázku, či zverejní doklady o nájme, aby vyvrátil podozrenia, že plnenia za nájom budovy a plnenia v rámci zákaziek VVS sa nejakým spôsobom prekrývajú, odpovedal, že tak neurobí. Zdôvodňuje to tým že nájom je súkromným obchodným vzťahom, aj tým, že by to aj tak nezabránilo rôznym špekuláciám.

K-moto, Katis aj ďalšie štyri Farkašove firmy sú súčasťou žiadosti, ktorú za mesto Košice ako akcionára VVS podal primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) predstavenstvu vodární.

S odvolaním sa na Obchodný zákonník si pýta prípadné zmluvy, faktúry a objednávky týkajúce sa týchto spoločností. Polaček opakovane kritizuje vodárenskú spoločnosť, že je málo transparentná a otvorená verejnej kontrole.