Na Luníku IX spúšťajú osvedčený projekt. Domy za vlastné úspory a vlastnými rukami

Až keď pri Luníku IX vyrástla veľká nelegálna osada Mašličkovo, vyskúša mesto Košice na rómskom sídlisku riešenie bývania chudobných, ktoré už úspešne funguje inde.

Pred troma rokmi o tejto lokalite písal britský denník Daily Mail ako o jednom z najhorších slumov na svete. O rok neskôr ho francúzsky denník Le Monde označil za najhoršie geto v Európe. Ako miesto extrémneho sociálneho vylúčenia však košickú mestskú časť Luník IX nevnímajú len prestížne zahraničné médiá.

„Na sídlisku je najväčšia hustota rómskeho obyvateľstva na Slovensku pripadajúca na jednu obec. Dá sa povedať, že sa jedná o mestské rómske geto,“ píše sa v Koncepcii komplexného riešenia situácie na Luníku IX, ktorú v roku 2015 spracovalo mesto Košice v spolupráci s ministerstvom práce a sociálnych vecí. Podľa dokumentu dosahuje v zimných mesiacoch počet obyvateľov sídliska až desaťtisíc osôb.  

Medzitým vedľa Luníka IX. vyrástla osada s provizórnymi príbytkami známa ako „Mašličkovo“. Žije v nej vyše 250 ľudí, väčšinou detí. Postupne sa tu presunuli, keď nemali kam ísť po zbúraní viacerých staticky narušených bytových domov.

Po rokoch memorandum

Na tomto mieste teraz košická nezisková organizácia ETP Slovensko spúšťa projekt, v ktorom si majú vybraní obyvatelia sídliska vlastnými rukami a v konečnom dôsledku aj za svoje vlastné peniaze postaviť malé, lacné a na prevádzku nenákladné rodinné domy.

Koncom októbra uzavrelo ETP memorandum o spolupráci s mestom Košice, ktoré prisľúbilo, že na Luníku IX poskytne pozemky na svojpomocnú výstavbu domov. Druhou alternatívou je, že svojpomocne budú Rómovia rekonštruovať mestské byty, v ktorých bývajú.

Mesto tvrdí, že subjekt na túto spoluprácu zháňalo dlhšie a v ETP teraz našlo vhodného partnera. „Máme záujem na riešení lokalít s vysokým počtom vylúčených osôb. Verím, že spolupráca pomôže sociálne znevýhodneným obyvateľom zorientovať sa v oblasti finančnej disciplíny a svojpomocného riešenia bývania,“ tvrdí námestníčka primátora Renáta Lenártová.

Riaditeľka ETP Slávka Mačáková hovorí, že svoje aktivity ponúkali v Košiciach všetkým vedeniam mesta od roku 2001. 

Kladná odpoveď prišla až tento rok, keď sa samospráve neziskovka znova pripomenula.

Najprv musia sporiť  

ETP má v košickom projekte na čo nadviazať. Od roku 2007 svoj sporiaci a mikropôžičkový program na bývanie uskutočnila v sedemnástich slovenských obciach a mestách. Prebiehal tak, že rómske rodiny museli najprv preukázať motiváciu zlepšiť vlastnými silami svoju situáciu tým, že si každý mesiac odkladali na vkladnú knižku peňažnú sumu, obvykle po 50 eur v priebehu minimálne jedného roka.

Ak to dokázali, neziskovka im poskytla mikropôžičku na nákup stavebného materiálu. Stavebné práce pri výstavbe domu do osobného vlastníctva či prestavbe obecného nájomného bytu museli členovia rodiny zvládnuť sami s pomocou stavebného majstra.

Bývanie si takto zlepšilo celkovo 543 rodín, ktorých dospelí členovia väčšinou žijú len zo sociálnych dávok alebo príležitostnej práce. Podľa posledných údajov organizácie doteraz splatili už približne 90 percent z celkovej sumy pôžičiek.

Podmienka: Žiadne dlhy

Mačáková verí, že toto sa podarí aj na Luníku IX. „Dôverou ma napĺňajú skúsenosti, ktoré s týmto projektom máme, ale aj to, že aj na tomto sídlisku sú mestské byty, ktorých obyvatelia nie sú neplatiči.“

Podstatný podľa nej bude výber potencionálnych klientov, ktorý budú mať na starosti sociálni alebo terénni pracovníci mesta a mestská časť. Okrem nasporených vlastných prostriedkov nesmú mať žiadne finančné záväzky po lehote splatnosti, napríklad voči obci alebo štátu.

ETP si zároveň uvedomuje, že situácia na Luníku IX je iná ako v rómskych osadách vo vidieckom prostredí, v ktorých doteraz pôsobili. Obyvatelia sídliska nemusia mať potrebné stavebné zručnosti ako Rómovia na dedine, ktorí sú zvyknutí si pomáhať hoci len pri výstavbe nelegálneho bývania.

Podľa memoranda združenie poskytne do konca roka 2017 bezúročné mikropôžičky „desiatim mladým rodinám – sociálne vylúčeným obyvateľom mesta“. Mačáková hovorí, že na začiatok ich nemusí byť toľko.

Hľadanie vzorov

„Možno to budú len dve alebo tri rodiny. Každý náš projekt sme začínali s hŕstkou klientov, ktorí uverili, že to s nimi myslíme dobre, dokázali si vysnívať, že budú mať normálnu vykachličkovanú kúpeľňu. Nie každý z týchto ľudí je schopný takto myslieť na budúcnosť. Vždy ich bolo zopár, potom sa stali vzorom pre svojich susedov, ktorí pokračovali v tom, čo videli u nich,“ vysvetľuje.

Podoba domov by mala zodpovedať princípom americkej charitatívnej organizácie Habitat for Humanity, ktorá ETP poskytla pôvodný kapitál na návratné neziskové mikropôžičky. Stavby musia byť jednoduché, slušné a také, ktoré si ich obyvatelia budú môcť dovoliť splácať.

Dobrým východiskom aj pre model na Luník IX sa zdajú byť domy v Rankovciach s pôdorysom päť krát desať metrov. Organizácia tu požičala šestnástim rodinám priemerne po 6 160 eur.

Práca vytvorí vzťah

Dôležité je, že si klienti vďaka práci na stavbe vybudujú vzťah k svojmu budúcemu obydliu, ktorý by mal zaručiť, že ho nebudú poškodzovať. „V Moldave nad Bodvou v osade Budulovská som videla, ako obyvatelia zrekonštruovaných mestských bytov, ktoré si dokončili a vybavili za naše pôžičky, vyháňali deti hrať sa s loptou inde, aby nič nezničili. Urobili si tam aj pekné malé predzáhradky. V Rankovciach si okolie domov dokonca oplotili, čo nie je lacné, a vidieť na tom, že im na ich bývaní záleží,“ opisuje Mačáková.

Memorandum počíta s tým, že na bývanie by sa mohli na Luníku IX prebudovať aj „iné priestory“. Patria k nim napríklad niektoré nepoužívané objekty tepelného hospodárstva.

Náklady na stavebný materiál nových domov ETP odhaduje na 10 až 12–tisíc eur. Pre porovnanie, minulý rok mesto dokončilo na rómskom sídlisku za eurofondy a štátne peniaze nový dom s dvanástimi bytmi. Stál 562-tisíc eur. 

Mikropôžičky ETP (k 30. 4. 2016)  

• Poskytnutých – 749 370 €
• Splatené – 549 335 €  
• Splácané 121 145 €
• Exekvované a odpísané 78 888 €   

Foto: etp slovensko, Veronika Janušková