Na neslávnom Luníku IX žijú aj schopné deti

Aj na Luníku IX sa nájdu talentované deti. Aby ich nezomlelo negatívne prostredie, potrebujú podporu od skúsenejšieho človeka, ktorý ich bude viesť životom. Prostredníctvom projektu Schopné deti sa im online mentori vynasnažia splniť ich sny. Priateľstvom a správnymi radami by sa z nich mohli stať ľudia, ktorí sa dokážu uplatniť vo vytúženom odbore.

Projekt občianskeho združenia ETP Slovensko už funguje od októbra minulého roku v Rankovciach, v Starej Ľubovni či vo Veľkej Ide. Online mentori pomáhajú dosiahnuť vytýčený cieľ mladých klientov z rómskych osád. Prihláseným žiakom sú nápomocní pri dosahovaní ich životných cieľov. Sú medzi nimi takí, ktorí chcú byť učiteľmi, murármi, policajtmi, futbalistami, ale aj kaderníčkami. V tomto období na spoluprácu vyhľadávajú aj vhodné deti na košickom sídlisku.

Dlhá cesta

Zakladateľ mentorského programu Schopné deti Peter Gomolák sa podobným aktivitám venuje už od roku 2005. Jeho prvým klientom bol aj Dávid Korčovský, spoluzakladateľ projektu. Ako hovorí P. Gomolák, bola to dlhá cesta, ale stála za to. Pracovníci preto vidia zmysel projektu a chcú v ňom pokračovať aj v ďalších lokalitách. „Venovali sme sa už mnohým mladým ľuďom. Možno nie každý z nich ukončil vysokú školu, ale teraz žijú plnohodnotný život,“ tvrdí P. Gomolák. Na začiatku začínali so siedmimi deťmi a svoju misiu by chceli odštartovať aj na Luníku IX. 

Podľa garantky programu Schopné deti Ľudmily Stašákovej je cieľom vytvoriť taký pozitívny vzťah medzi mentorom a dieťaťom, ktorý ho naplní a ovplyvní. „Ide nám najmä o zlepšenie školských výsledkov. Úspechom je, keď náš klient študuje na strednej škole a žije plnohodnotný život. Cieľom projektu je, aby si mladí našli prácu a neboli odkázaní len na štát,“ dodáva garantka.  

Úspech aj v Amerike

Do mentorského programu sa doposiaľ zapojilo viac ako dvesto chránencov. „Dosiahli sme veľké úspechy. Až 80 percent z nich študovalo alebo ešte študuje na stredných školách.“  Mnoho detí sa však podľa jej slov bojí študovať vo veľkých mestách a vyberajú si len tie najbližšie. Preto vznikol nápad rozšíriť pôvodný mentorský program o online mentoring. Deťom, ktoré majú lokálneho mentora, pridelia ďalšieho, ktorý s nimi bude komunikovať internetovou formou. „Čiže, ak sa rozhodne opustiť svoj domov, tak neostane sám,“ hovorí garantka. V súčasnosti má svojich mentorov 60 detí. 

Ako spomenul Peter Gomolák, do programu sa im doteraz prihlásilo 131 mentorov, ktorí chcú pomáhať, stať sa akýmsi kompasom v živote detí. „Boli sme veľmi milo prekvapení, koľko úžasných ľudí sa do projektu zapojilo,“ dodáva Stašáková. Do programu sa pridali predovšetkým ľudia z veľkých miest. Napríklad, aj Slováci žijúci v Amerike. „Pri Skype pohovore sme zistili, že to chcú robiť nezištne. Uvedomili si, že forma pomoci je dôležitá a chcú aj na diaľku pomáhať deťom z rómskych osád,“ teší sa garantka. Za mládežou sú niektorí mentori ochotní pricestovať aj z opačného kúta Slovenska či zo zahraničia.“ Stalo sa aj to, že mentorka pricestovala do Košíc za svojím chránencom z Londýna, aby chlapca so záujmom o fotografovanie zobrala na výstavu fotiek,“ teší sa z prístupu PR manažérka ETP Slovensko Beáta Hybáčková.

Šanca pre každého

V programe je v súčasnosti viac mentorov ako detí. Preto sa okrem prihlásených mladých klientov rozhodli vybrať aj ďalších. A to napríklad deti, ktoré sa pravidelne zúčastňujú aktivít v komunitných centrách. Ďalšie, ktoré sa môžu do mentoringu zapojiť, sú z radov návštevníkov školských klubov. „Musia mať komunikačné zručnosti, keďže online kontakt je cez Facebook, Skype a iné chaty. Každé dieťa prechádza výberom a zvažujeme, či je na to vhodné.“ Deťom, ktoré ešte nie sú pripravené, dávajú príležitosť na zlepšenie komunikácie. Vhodné vekové rozhranie na zapojenie sa do programu je od sedem do dvadsať rokov. 

Z dospelých sa podľa slov P. Gomoláka môžu do programu zapojiť takmer všetci. Veková hranica mentora nie je dôležitá. Potrebná je však láskavosť, prajnosť, porozumenie, ale aj ochota podeliť sa o svoje skúsenosti. Na svet by mali hľadieť bez predsudkov. V tomto duchu by tak mali viesť aj svojich chránencov. „Pridanou hodnotou je, ak si online mentor nájde čas a príde osobne za dieťaťom,“ odporúča P. Gomolák. 

—

Starosta: Je potrebné deti motivovať

Starosta mestskej časti Luník IX Marcel Šaňa sa teší z aktivít organizácie ETP Slovensko. Podľa jeho slov je životne dôležité venovať sa deťom. Ak sa nezapájajú do aktivít a nemajú žiadnu motiváciu či pozitívne príklady, sú odsúdené na neúspech. Týmto projektom im ukážu správnu cestu a pomôžu im ľahšie sa zamestnať.  

Ako si spomína, podobný projekt pre mládež na sídlisku robil aj farár Jozef Červeň, ktorý sa im venoval približne päť rokov. Presviedčal ich o dôležitosti vzdelávania, učil ich, ako sa uchádzať o zamestnanie. „Veľa rodín sa toho chytilo a pomohlo im to v živote. Niektoré deti vyštudovali strednú školu, zmaturovali. Boli aj takí, ktorí dokončili vysokú školu.“ 

Na Luníku IX sa aktuálne deťom venuje aj kresťanské spoločenstvo Seleziánov. „Majú v ich centre krúžky. Jedna organizácia či mestská časť sa im nestíha dostatočne venovať. Preto som otvorený každej spolupráci,“ hovorí starosta.

—

Najprv treba dokončiť školu, na lásku je čas

Do projektu ETP Slovensko – Schopné deti by organizátori chceli zapojiť aj deti rodičov, ktorí sa zúčastňujú aktivít v Komunitnom centre na Luníku IX. Na vzdelávacie stretnutie projektu Budujeme nádej – Luník IX prišla aj Ružena Kandúrová so svojimi dcérami. Ich úlohou bolo vymaľovať obraz krajšej budúcnosti svojho sídliska. Ako nám prezradili, chceli by sa stať maliarkami alebo učiteľkami.

Víziu stať sa učiteľkou získali od svojej sestry, ktorej sa to už podarilo. Podľa slov mamky Ruženy sú príkladnými žiačkami a všetky skončili vyznamenané. Hoci jej rodičia nedovolili študovať, chcela by, aby sa to jej deťom podarilo: „Bola by som rada, keby získali v škole papier a mohli povedať – ja som to dokázala!“ Riadi sa heslom, že najprv treba dokončiť školu, na lásku je čas. O tom, že sa jej ich podarí priviesť správnym smerom, nepochybuje. „Svojim deťom potom budú môcť povedať – keď som vyštudovala ja, tak budeš aj ty vyštudovaná.“

Foto: Veronika Janušková