Na pamätníku opravujú len kosáky a kladivá
Počas revolučných rokov 1968 a 1989 kosáky a kladivá odstraňovali, dnes ich tam opäť montujú, pretože o zásahoch musí rozhodnúť Ruská federácia.
Pamätník vojakov sovietskej armády padlých v 2. svetovej vojne stavali podľa projektu kapitána E. F. Gurjanova od apríla do júla 1945. V roku 1968, keď sa na barikádach na Námestí osloboditeľov odohrali protesty proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy, došlo k vážnemu poškodeniu. Odniesli si to všetky kosáky a kladivá, „červené“ hviezdy, vytrhali aj zábradlie, na ktorom tiež boli hviezdy.
Normalizačný projekt
Počas normalizácie došlo k obnove pamätníka, neskôr sa dokonca uvažovalo o jeho presune na Verejný cintorín a výstavbe nového na tom istom mieste. Plány tímu architektov Milana Motýľa, Jozefa Obušeka a Jána Rašiho z košického Stavoprojektu však zmarila Nežná revolúcia. Od decembra 1989 do mája 1990 z neho na základe rezolúcie Občianskeho fóra „odstrániť všetky symboly komunistickej ideológie“ išli kosáky a kladivá opäť dole, ostal len jediný originál, ktorý je na pomníku dodnes.
V takomto stave sa nachádzal až do roku 2010, keď Správa mestskej zelene ako správca pamätníka nechala osadiť nové hviezdy a doplnila 21 chýbajúcich kosákov a kladív. Okrem čistenia sa ale výraznejšie opravy nerealizovali a dnes je na viacerých miestach poškodená dlažba a nesvieti ani osvetlenie.
„Pamätník nie je v zodpovedajúcom stave, podpísal sa pod to čas a aj nie príliš vhodne zvolená výsadba stromov od začiatku jeho výstavby – koreňové systémy stromov poškodili a naďalej poškodzujú dlažbu. Na uvedenom pamätníku je potrebné uskutočniť kompletnú obnovu – predbežný rozpočet je 890-tisíc eur,“ skonštatoval hovorca Správy mestskej zelene Viliam Štrelinger. Projekt rekonštrukcie vrátane povolení je podľa neho pripravený, no zatiaľ nie sú schválené finančné prostriedky.
Lebo Rusi…
Dochádza tak iba k obnove kosákov a kladív, ktoré majú dokonca iný tvar ako originály. „Na pamätník sa vzťahujú medzištátne zmluvy s Ruskou federáciou a akékoľvek zásahy a úpravy musia byť aj so súhlasom veľvyslanectva Ruskej federácie. Aj z tohto dôvodu sa Správa mestskej zelene snaží v rámci svojich možností udržať pamätník v pôvodnom vyhotovení aj so symbolmi, kosákmi a kladivami, ktoré sú pravidelne poškodzované,“ vysvetlil Štrelinger. Dodal, že aj keď je prirodzené, že tieto symboly môžu vzbudzovať negatívne reakcie, ich odstránenie nie je v kompetencii Správy mestskej zelene, ani mesta Košice.
—
Politický väzeň podal trestné oznámenie na komunistov
Odstránenie dvoch kosákov a kladív z pamätníka padlých vojakov sovietskej armády na Námestí osloboditeľov, ktorými chcel politický väzeň z obdobia normalizácie Vojtech Pástor poukázať na zločiny bývalého režimu, zaujalo aj komunistov. Spustili na neho vlnu hanlivých vyhrážok. Obeť bývalého režimu sa preto obrátila na políciu.
Článok KOŠICE:DNES o aktivite V. Pástora uverejnila na svojej facebookovej stránke aj Komunistická strana Slovenska (KSS). Reakcie odsudzujúce tento čin na seba nenechali dlho čakať, nechýbali ani vyhrážky. „Len tak pre nič, za nič nesedel v base…. Hovedo. môže sa zas do tej basy vrátiť. Patrí tam a nie medzi ľudi,“ napísal napríklad užívateľ Kompus Marek, jeden z diskutujúcich. Užívateľ Pavel Vierka Švelkovci odkazuje, že by mu „polámal ruky“. V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie reakcie.
Bojí sa o život
„Na Facebooku o mne vyšli správy, že ma chcú zlikvidovať, zabiť, idem preto podať trestné oznámenie. Je to od komunistov, bývalých komunistov, sú tam jasné mená, ktorí to sú. Bojím sa o svoj život, lebo sa mi jasne vyhrážajú,“ povedal nám pri Obvodnom oddelení policajného zboru v Starom Meste Pástor. Podnet podal v piatok podvečer, úkony pokračovali včera, kedy ho vypočuli.
Časté vyhrážky
Pástor tvrdí, že v posledných rokoch ho viackrát napadli či navštívili neznáme osoby a spomenuli mu pritom barikády, terorizmus, za ktorý ho bývalý režim v politickom procese odsúdil na dvanásť rokov väzenia, alebo mu na dvere bytu nastriekali väzenské číslo. O to viac sa bojí o život dnes, a preto sa ihneď, ako sa o vyhrážkach dozvedel, obrátil na políciu.
Najsilnejší odpor voči symbolom komunizmu cítiť v štátoch, ktorých sa „červený“ režim dotkol najviac. Zákonom je zakázané zobrazovanie kosáka a kladiva v pobaltských štátoch (Litve, Lotyšsku aj Estónsku), pričom v Litve je litera zákona najprísnejšia. Okrem kosáka a kladiva je zakázané vystavovanie obrazov sovietskych vodcov či hranie sovietskej hymny. Zákony, ktoré zakazujú zobrazovanie symbolov komunizmu, majú aj v Maďarsku a Poľsku, po euromajdane v roku 2014 začalo masívne odstraňovanie búst Lenina či kosákov a kladív aj na Ukrajine. Aj keď na Slovensku kosáky a kladivá na pamätníkoch nie sú trestné, viaceré mestá, hlavne v západnej časti územia (napríklad Levice), ich odstránili a neobnovili. Plošný zákaz symbolov komunistického režimu v celej Európskej únii chcela riešiť v roku 2005 aj skupina konzervatívnych poslancov Európskeho parlamentu. Návrh však neprešiel hlavne pre kritiku nemeckých zástupcov, ktorí tvrdili, že by sa tým nahrávalo neonacistom zľahčujúcim zodpovednosť Nemecka za holokaust. Jednou z hlavných kritičiek bola vtedajšia podpredsedníčka Európskeho parlamentu Sylvia-Yvonne Kaufmannová zo Strany demokratického socializmu, ktorá vznikla z východonemeckej štátostrany SED.
Foto: archív VP, Veronika Janušková