Na poriadne rozhýbanie kraja jedno volebné obdobie nestačí

Víťazstvo nezávislého kandidáta Rastislava Trnku nad jasným favoritom Richardom Rašim (v tom čase Smer-SD) bolo jedným z najväčších prekvapení župných volieb v roku 2017 na Slovensku. Odvtedy uplynula už viac ako polovica volebného obdobia. Ako vidí svoje vyše dvaapolročné účinkovanie na čele Košického kraja?

Do volieb v roku 2017 ste išli s heslom Rozhýbme Košický kraj. Myslíte si, že je kraj už dostatočne rozhýbaný?
Ani celé volebné obdobie, nie to jeho polovica, nebude stačiť na to, aby som si myslel, že náš kraj je dostatočne rozhýbaný. Keď som prevzal vedenie župy po dvanástich rokoch vládnutia jednej politickej garnitúry, museli sme nastaviť jeho fungovanie tak, aby bolo čo najviac v záujme občanov, aby bolo transparentné a aby sa neplytvalo peniazmi v prospech vyvolených. Klasickým príkladom bolo stopnutie astronomického nájmu v škole v Sečovciach, kde sa hŕstka spriaznených priživovala na problémoch s výchovou a vzdelávaním detí z marginalizovaných skupín. 

Aj napriek tomu, že je stále čo zlepšovať, si myslím, že sme v tomto snažení úspešní. Napríklad, kým v roku 2017 opravil kraj 24 kilometrov ciest, vlani to bolo už 90. Rozbehli sme projekt výstavby Globálneho logistického industriálneho parku, vznikla Krajská futbalová liga, Krajská hokejová akadémia pre mladé športové talenty, opravili a zmodernizovali sme desiatky škôl, po štyroch rokoch sme otvorili Zemplínske múzeum, budujeme dažďové záhrady v rámci Programu obnovy krajiny, otvorili sme Kanceláriu KSK v Bruseli. V oblasti kultúry a cestovného ruchu vznikli desiatky projektov, ktoré lákajú turistov nielen z nášho kraja. Aktuálne prebieha kampaň Košický svetový kraj – Kraj sveta na podporu cestovného ruchu v našom kraji a lokálnych podnikateľov. Pracujeme na Integrovanom dopravnom systéme, ktorý zlepší cestovanie verejnou dopravou na východnom Slovensku. 

Jedným z najdôležitejších bodov vášho programu bolo prispieť k dobudovaniu diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R2. V prípade diaľnice sa dá hovoriť, že sa veci pohli, pri R2 však zatiaľ práce ani nezačali. Aké kroky chcete podniknúť, aby ste prispeli k urýchleniu výstavby?
Problémom výstavby rýchlostnej cesty R2 pri Rožňave bola nekvalitná projektová dokumentácia, na základe ktorej bola koncom vlaňajška vyhlásená súťaž na jej zhotoviteľa. Preto nové vedenie Ministerstva dopravy a výstavby SR túto súťaž zrušilo. V auguste sme sa stretli s ministrom dopravy a s iniciátormi petície za pokračovanie výstavby R2 v Jablonove nad Turňou. Minister nás informoval, že zrušená bola iba súťaž na zhotoviteľa, nie celý projekt. Rozumiem však rozhodnutiu ministerstva dopravy, pre ktoré súťaž na zhotoviteľa stavby zrušilo. Bez kvalitnej projektovej dokumentácie sa nezaobíde žiadna úspešná stavba.

Dobudovanie R2 a D1 však stále považujem za jednu z priorít pre náš kraj. Tieto dva projekty budú aj hlavnými témami stretnutia s ministrom dopravy na našom úrade, ktoré by sa malo realizovať v najbližších týždňoch.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Z protikorupčného auditu, ktorý bol tiež jednou z vašich priorít, vyplynuli viaceré odporúčania pre ďalšiu činnosť KSK. Ktoré z nich sa vám podarilo presadiť?
Protikorupčný audit, ktorý si župa nechala vypracovať u nezávislej mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS), hodnotil najmä roky 2013 až 2017. Najhoršie hodnotenie bolo prisúdené oblastiam súvisiacim s etikou a s predchádzaním konfliktu záujmov. 

TIS okrem iného odporučila, aby výberové konania riaditeľov župných zariadení boli otvorené a bol definovaný postup ich výberu. Košický kraj postupuje nad rámec tohto odporúčania, pretože výberové konania na vedúcich zamestnancov už v čase zverejnenia auditu prebiehali formou verejných vypočutí a v tomto trende plánujeme pokračovať. 

Vypracovali sme etické kódexy pre zriaďovateľské organizácie a volených predstaviteľov KSK. Tieto kódexy napríklad zavádzajú register darov a nedovoľujú zneužívať výhody plynúce z postavenia, či funkcie. Na dodržiavanie etických pravidiel dohliada Rada pre etiku, ktorá funguje ako poradný orgán zastupiteľstva. 

V rámci takzvanej druhej etapy protikorupčných opatrení sme v tomto roku sprístupnili verejnosti rokovania komisií zastupiteľstva a na samotnom zastupiteľstve sme občanom umožnili vystúpiť s problémami, ktoré ich trápia. Na našej webovej stránke pribudla sekcia Transparentný kraj, vďaka čomu sme zjednodušili prístup verejnosti k informáciám, ktoré umožňujú občanom verejnú kontrolu.

V otázke transparentnosti Úradu KSK ste spokojný s tým, čo sa vám doteraz podarilo dosiahnuť? 
Vždy vidím priestor na zlepšovanie. No skok z posledného na tretie miesto v rebríčku transparentnosti slovenských samosprávnych krajov, ktorý zostavuje každoročne Transparency International Slovensko, je jednoznačným úspechom a vizitkou dobrej práce. Prijali sme tiež množstvo protikorupčných opatrení a na ďalších neustále pracujeme. Aktuálne je to participatívny rozpočet, vďaka ktorému by o časti krajských peňazí rozhodovali priamo občania.

Ďalšou z vašich priorít bolo dotiahnutie nových investorov do kraja. Koľko nových investorov sa doteraz podarilo do kraja prilákať?
Za jeden z kľúčových projektov považujeme výstavbu Globálneho logistického industriálneho parku v lokalite Košice-Bočiar, ktorý by mal slúžiť na prepravu tovaru po železničných tratiach a bol napojený na trhy v Ázii. Prekladisko pri Košiciach s rozlohou 560 hektárov môže ponúknuť voľnú kapacitu pre 500-tisíc kontajnerov aj s obslužnými činnosťami. Investícia by na východ priniesla viac než 5-tisíc pracovných miest. Kvôli tomuto projektu sme nadviazali spoluprácu s akciovou spoločnosťou INTERPORT PARTNERS GROUP, ktorá je majiteľom firiem vlastniacich a prevádzkujúcich Areál prekladisko Haniska v Košiciach. Spoločne sme založili akciovú spoločnosť GLIP Košice, a. s., ktorá realizuje projekt Globálneho logistického industriálneho parku.

Zastrešili sme aj projekt na vývoj, výskum a výrobu batérií s využitím v elektromobilite, ktorý rozbieha spoločnosť INoBat. Zapojili sa doň aj Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Slovenská akadémia vied. Realizácia projektu je naplánovaná približne na obdobie štyroch rokov a mala by vyústiť do vybudovania gigafabriky na výrobu batérií na území Košického samosprávneho kraja.

Kraj rokuje s ďalšími investormi, ktorí majú záujem podnikať na východe Slovenska. Viacerí z nich tu už otvorili svoje prevádzky. Spomeniem napríklad P3 Logistic Parks, ktorý stavia nový logistický a priemyselný park pri Novej Polhore, alebo rovnako nový priemyselný park spoločnosti Panattoni Europe pri košickom letisku.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

V akom stave sú na území KSK cestné mosty? V súvislosti s havarijným stavom mostu v Strážskom a medzi Kysakom a Veľkou Lodinou aké opatrenia prijal alebo prijme kraj, aby sa podobné prípady neopakovali?
Väčšina mostov v našom kraji bola postavená v 60. rokoch minulého storočia. Na ich technické opotrebovanie súvisiace s vekom nepriaznivo vplývalo aj podstatné zvýšenie intenzity dopravy. V minulosti opravoval kraj v priemere päť mostov ročne z celkového počtu 660. Vzhľadom na to, že takmer všetky boli postavené v rovnakom období a doterajšie tempo opráv bolo pomalé, je zrejmé, že máme čo doháňať. Vo veľmi zlom stave je aktuálne až 62 mostov v kraji. 

Okrem toho boli v minulosti zrušené mostné čaty, čo malo za následok, že sa degradácia mostov zrýchlila. Potom čo sa vlani zrútila časť mosta v Strážskom, sme zrealizovali mimoriadne kontroly mostov, obnovili sme fungovanie mostných čiat, ktoré sa starajú o ich údržbu, pravidelne realizujeme statické záťažové skúšky mostov a podarilo sa nám zvýšiť aj tempo opráv. Aktuálne prebieha alebo už bola ukončená oprava dvanástich mostov.

Ako ste doteraz spokojný so spoluprácou s poslancami zastupiteľstva KSK? Kde vidíte rezervy pri ich prípadnom zlepšení?
Treba povedať, že v aktuálnom zastupiteľstve KSK je 31 nových poslancov z celkového počtu 57. Nie všetci boli na začiatku volebného obdobia úplne doma v postupoch na zastupiteľstvách alebo v komisiách, čo bolo spočiatku problémom. Oproti nim sa posadili tí, ktorí tu už roky boli a nechceli sa zmieriť so zmenami. Pluralita názorov je prospešná, pre rozvoj kraja a občianskej spoločnosti nepochybne prospešnejšia než bezduché dvíhanie rúk. 

V akom stave je zatiaľ nesplnená úloha – zriadenie krajského splnomocnenca pre národnostné menšiny?
Vymenovanie krajského splnomocnenca pre národnostné menšiny stále považujem za dôležité. Treba však povedať, že aj napriek tomu, že doposiaľ tento splnomocnenec nebol vymenovaný, právami národnostných menšín sa zaoberáme od začiatku volebného obdobia. V rámci krajského zastupiteľstva je viacero poslancov, ktorí zastupujú národnostné menšiny a zaoberajú sa týmito otázkami.

Čo považujete za váš najväčší úspech a, naopak, za najväčší neúspech počas prvej polovice funkčného obdobia?
Za úspech považujem predovšetkým to, že sme župu rozhýbali na zdravých a transparentných základoch. Zastavili sme v mnohých oblastiach plytvania peňazí nás všetkých, opravili neporovnateľne viac ciest než v minulosti, rozbehli mnoho rozvojových projektov. 

Kto však niečo robí, urobí aj chyby. Najmä, ak musí meniť toľko vecí, ako môj tím, ktorý prevzal vedenie úradu. Z nich sa priebežne učíme. Výsledky nie je vidno hneď, niekedy to trvá roky. Ale za to úsilie som môjmu tímu vďačný už teraz. Som vďačný aj tým ľuďom, ktorí sa možno zmien na začiatku báli, ale nakoniec sa nechali presvedčiť a dnes vidia, že si prácu pri jasných pravidlách vedia robiť lepšie a s čistým svedomím.

Aké budú vaše priority počas druhej polovice funkčného obdobia?
Chcem pokračovať v rozbehnutých projektoch a reagovať na nové výzvy, ktoré ovplyvňujú naše plány, no prinášajú aj ďalšie príležitosti. 

K tým menej príjemným bude vysporiadanie sa s následkami koronakrízy, ktorá zasahuje do života nás všetkých. Kvôli nej odhadujeme výpadok očakávaných príjmov vo výške zhruba 7,4 milióna eur a naše výdavky súvisiace s pandémiou predpokladáme na úrovni 4,4 milióna eur.  

Ďalšou veľkou výzvou je čerpanie eurofondov, ktoré budú v najbližšom období prúdiť na Slovensko. Ich čerpanie bolo počas minulej vlády brzdené mnohými nezmyselnými prekážkami. V júni sme  tejto téme diskutovali s podpredsedníčkou vlády pre investície a informatizáciu Veronikou Remišovou. Peniaze chceme využiť hlavne na opravu ciest, vytváranie pracovných miest, ktoré znížia regionálne rozdiely, a v rámci ekologických projektov sa zameriame na riešenie mnohých enviromentálnych záťaží.

Za ďalšiu veľkú výzvu na najbližšie obdobie považujem aj dokončenie decentralizácie, ktorá ostala na polceste, a teda posilnenie kompetencií samosprávnych krajov. Skúsenosti ukazujú, že v krajinách, kde väčšina verejných financií putuje samosprávam, sa regionálne rozdiely znižujú a tieto peniaze sú využívané efektívnejšie, v prospech obyvateľov. Som presvedčený, že ak by sa o eurofondoch rozhodovalo z regionálnej úrovne, tieto peniaze by boli efektívne vynakladané na to, čo skutočne obyvatelia potrebujú. Aj to je výzva pre nasledujúce obdobie.

Foto: Veronika Janušková