Na súdoch v Košiciach je už menej príbuzných. Spochybňovanie nestrannosti stále neriešia
Na Krajskom súde v Košiciach a troch košických okresných súdoch za štyri roky klesol počet sudcov, ktorí majú príbuzného v justícii. Vyplýva to z analýzy mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko.
Údaje získala z majetkových priznaní, ktoré sú sudcovia povinní každoročne podávať a zverejňuje ich Súdna rada SR. Vďaka zmenám, ktoré ešte v roku 2010 zaviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (vtedy SDKÚ), sú ich súčasťou aj vyhlásenia o blízkych osobách na súdoch, ministerstve a jeho organizáciách.
V roku 2012 pracovalo na štyroch košických súdoch 43 sudcov, ktorí boli v rodinnom vzťahu s iným sudcom alebo zamestnancom súdu. Celkovo na nich pripadalo 51 príbuzenských väzieb, keďže niektorí sudcovia majú v súdnictve aj viac ako jedného rodinného príslušníka.
V roku 2016 bolo na tých istých súdoch 36 sudcov, ktorí majú rodinu na svojom alebo inom súde. Celkový počet príbuzenských väzieb, ktoré predstavovali, sa znížil na 46.
Rekord na krajskom súde
Rekordérom v tomto smere zostal Krajský súd v Košiciach. Podľa údajov za rok 2016 má pätnásť sudcov s rodinnými prepojeniami v justícii. Z nich deväť má príbuzného priamo na svojom pracovisku.
Z celoslovenského pohľadu je pritom trend opačný ako v Košiciach. V priebehu štyroch rokov sa totiž pavučina rodinných väzieb na súdoch rozrástla tak, že nie každý piaty, ale každý štvrtý slovenský sudca má príbuzného pracujúceho na súde. Rodinné väzby vznikli ďalším štyridsiatim sudcom.
Problémom ale v Košiciach zostáva, že viacero sudcov krajského súdu má príbuzných na jemu podriadených súdoch nielen v Košiciach, ale aj v Michalovciach a Spišskej Novej Vsi. Môže tak nastať situácia, že okresný sudca vydá rozhodnutie a v odvolacom konaní na krajskom súde vec pripadne jeho príbuznému.
Na týchto okresných súdoch je v súčasnosti deväť sudcov, ktorí majú príbuzného na nadriadenom Krajskom súde v Košiciach. Ak riešia rovnakú súdnu agendu, existuje riziko, že sa stretnú v jednom konaní.
[ad][/ad]Rozhodovali v jednej veci
„Existencia veľkej miery rodinných prepojení medzi sudcami ohrozuje nestranný výkon súdnictva,“ napísal k tomu v analýze projektový koordinátor TIS Matej Šimalčík.
Aj podľa Najvyššieho súdu SR rodinné vzťahy medzi sudcami vyššieho a nižšieho stupňa spochybňujú nestrannosť súdneho konania. Skonštatoval to v rozhodnutí z júla 2016, ktorým zrušil právoplatné odsúdenie Košičanky za poistný podvod.
Vo veci totiž košický krajský sudca Karol Kučera rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice I, ktorý vydal jeho zať Milan Husťák. Najvyšší súd rozhodol, že tým bol porušený zákon v neprospech obvinenej, lebo krajský sudca mal byť z konania vylúčený.
Zdôraznil pritom, že nie je podstatný „subjektívny pocit sudcu“, či sa cíti zaujatý, alebo nie, ale musí sa takým aj „objektívne javiť“ navonok, teda v očiach účastníkov konania aj verejnosti.
Rodina aj s prokurátorom
Analýza mimovládky spomína aj iné rozhodnutie v podobnom košickom prípade. V máji 2015 Najvyšší súd prikázal Okresnému súdu Košice – okolie, aby trestnú vec vlámania pridelil inému sudcovi. Dôvodom bolo, že sudca Miroslav Baňacký, ktorý obžalovaného odsúdil na rok a pol väzenia, je švagrom prokurátora Okresnej prokuratúry Košice – okolie Petra Volkaia. A práve on zastupoval na pojednávaní obžalobu.
Najvyšší súd okresnému sudcovi vytkol, že sám mal oznámiť svoju zaujatosť, keďže podľa zákona z vykonávania trestných úkonov má byť vylúčený aj sudca, ktorý má pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní, teda aj k prokurátorovi.
Transparency tvrdí, že vzniku takýchto konfliktov záujmov sa dá pomerne jednoducho zamedziť. Navrhuje úpravu rozvrhov práce súdov, v ktorých by sudcovia deklarovali svoje príbuzenstvá a tie by sa zohľadňovali pri náhodnom prideľovaní spisov. Ak by potom vec na odvolacom súde pripadla sudcovi, ktorého rodinný príslušník v nej rozhodoval na prvom stupni, jednoducho by sa mu nepridelila.
Mimo kompetencie
Predseda Krajského súdu v Košiciach Imrich Volkai neodpovedal, či by takéto opatrenie nebolo potrebné zaviesť v rozvrhu práce jeho súdu. „Nebudeme sa k tomu vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa Anna Pančurová.
Pred necelými dvoma rokmi denníku KOŠICE:DNES Volkai odpísal, že riešenie takýchto problémov je mimo jeho kompetencie. „Akékoľvek usmernenie predsedu súdu vydané pre odvolacie senáty by bolo protizákonným zásahom do ústavnej zásady zákonného sudcu a porušením zákonnej úpravy o riadení a správe súdov,“ uviedol.
Práve Volkai starší je podľa analýzy TIS sudcom, okolo ktorého je vytvorená najväčšia skupina príbuzných v slovenskom súdnictve. Jeho dcéra a nevesta sú sudkyňami na Okresnom súde Košice II. Zať, ktorým je práve Baňacký, súdi na Okresnom súde Košice – okolie. Manželka pracuje v administratíve na krajskom súde.
Krajský súd v Košiciach 62 15
Okresný súd Košice I 38 10
Okresný súd Košice II 31 9
Okresný súd Košice – okolie 18 2
Zdroj: TIS
Medzi priznaniami sudcov sú rozpory
Podľa Transparency International Slovensko môže byť príbuzenstiev v našej justícii viac, ako vyplýva z oficiálnych údajov. Ukazujú to rozpory medzi priznaniami sudcov.
Medzi piatimi sudcami, ktorí si podľa nej nesplnili dôsledne svoju povinnosť a niektorých príbuzných opakovane neuviedli, organizácia uvádza košického sudcu Miroslava Baňackého. V priznaní mu chýba švagriná Dominika Volkaiová, ktorá je sudkyňou Okresného súdu Košice II. Ona jeho však vo vyhlásení o blízkych osobách napísala.
„Neuvedenie pravdivých údajov o rodinných väzbách je disciplinárnym deliktom. V prípade jeho opakovaného spáchania hrozí sudcovi až vyzlečenie z talára,“ napísal M. Šimalčík. Baňacký na otázky denníka KOŠICE:DNES nereagoval. Svoju povinnosť si zrejme vysvetlil tak, že blízkymi osobami sú iba príbuzní v priamom rade, manželka a súrodenci, ako to vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka.
„V praxi pravdivosť a kompletnosť vyhlásení sudcov nikto nekontroluje,“ dodáva Transparency.