Na svojom chrbte nosí symboly Košíc
Andrea Bodenloszová, alebo jednoducho len Aťka, je na svoje mesto nesmierne hrdá. Košiciam sa nikdy neotočila chrbtom. Ak by ste ju navštívili na jej pracovisku, v jednej z košických pivární, alebo v lete na ulici či kúpalisku, hravo ju spoznáte. Na svojich lopatkách totiž nosí symboly Košíc. Nechať si vytetovať na chrbát erb s vranami sa rozhodla preto, aby potvrdila svoj úprimný vzťah k mestu, v ktorom žije.
Andrea sa narodila v Košiciach a prežila tu celý svoj život. Lokálpatriotka bez zábran priznáva, že zbožňuje atmosféru rodného mesta, ktorá ju napĺňa pocitom šťastia. Aby si ju čo najviac užila, do roboty chodí na kolobežke. Miluje výhľad na Košice. „Či už sa pozriem z Furče, či zVyhliadkovej veže, alebo sa pokochám zo Železníkov, to je jedno,“ rozplýva sa Košičanka. Energiu si dobíja na prechádzkach v lese so svojimi psami. „V Košiciach nie je nič, za čo by som sa hanbila.“
Andrea dokáže nakaziť ľudí svojím chytľavým smiechom a radosťou, ktorá z nej srší. Priznáva, že okrem Košíc má rada pivo. Preto sa rozhodla pracovať v gastronómii, a to priamo pri tomto zlatistom moku.
Anjel s diablom v tele
Všetko, čo si košická rodáčka dá na telo vytetovať, musí mať pre ňu hlbší význam. Tak to bolo aj v prípade symbolov Košíc. Najprv sa rozhodla pre vrany, ktoré sú neoficiálnym symbolom Košíc (šak sme Vraňare, ta ňe?). Aťka je taký anjel s diablom v tele. Tak ju pomenoval jej ocko. „Preto mám jedno anjelské a druhé diabolské krídlo,“ vysvetľuje švitorivá mladá žena. „Vraňarka“ si na pravú stranu lopatiek dala vytetovať aj erb. „Aby každý videl, že som z Košíc. Síce je tam len štít bez anjela, ktorý je súčasťou erbu, ale doplnili to vrany,“ dodáva. Pôvodne si tetovanie chcela dať na lýtka v tvare srdca. „Ale vraj by to bolo nevýrazné a nebolo by vidno detaily. Preto sme sa dohodli na chrbte.“
Obľúbené číslo 7
Hrdá Košičanka má aj ďalšie tetovania. Na prvé sa odhodlala v osemnástke. Vo svojich 25 rokoch ich už dokopy narátala osem. Ornamenty, obrázky a nadpisy zdobia takmer každú časť jej tela. Aj tieto tetovania majú pre ňu veľký význam. So svojím najlepším kamarátom si, napríklad, nechala vytetovať heslo „Forever“, čo v preklade znamená – navždy. Prečítať si na nej môžete aj krédo, ktorým sa riadi: „Nedovoľ, aby Ťa strach z prehry vyradil z hry.“
Sedmičková karta či sedem ruží odzrkadľuje aj jej obľúbené číslo a pozitívny vzťah k týmto kvetom. „Nerozumiem človeku, ktorý si dá vytetovať nejaké lebky. Keby som mohla, tak mu to vybijem z hlavy,“ prezrádza svoj postoj k tetovaniu.
Predsudky i obdiv
Aťka sa vo svojom okolí stretla s rôznymi reakciami na jej kerky. „Pre niektorých sú potetovaní ľudia zlí. Myslia si, že majú za sebou kriminál, lebo to tak v minulosti bolo. Iní obdivujú tvorbu tatéra.“
Pozitívne to podľa nej berú hlavne fanúšikovia športových klubov. „Keď sa ma niekto opýta, čo to mám na sebe, a ja im poviem význam napríklad takého erbu Košíc, s úžasom to obdivujú.“
Miesta je dosť
Na každú jednu kerku si poctivo zarobila. Tetovaniu však stále nepovedala stop. Jej stehná by mali onedlho zdobiť jej domáci miláčikovia. „Rozhodla som sa pre portréty mojich psíkov. Na jednom by mala byť aj moja stará Sárka. Mala štrnásť rokov. Bola to fenka nemeckého ovčiaka…“ Milovníčka psov má teraz dvoch mladých vlčiakov. „Stehná mám veľké, takže sa mi tam zmestia všetci traja,“ so smiechom prezrádza Košičanka.
—
Čo hovoria na tetovanie odborníci
Mgr. Vlastimil Kolár, klinický psychológ, Nemocnica Košice-Šaca, a.s.
Jedna zo základných ľudských potrieb je odlíšiť sa a druhá niekam patriť. Tetovanie spĺňa obidve tieto požiadavky. Na jednej strane je to o tom, že sa vyčleníme z davu a na strane druhej nám to dáva možnosť začleniť sa k nejakej špecifickej skupine a zároveň poukázať na to, čo je pre nás cenné a čo má zmysel. Je fajn, že niektorí ľudia sa dokázali identifikovať s prostredím, ľuďmi, medzi ktorými žijú, a svoju spolupatričnosť k nemu prejavujú aj navonok. Dáva nám to nádej, že budú ochotní urobiť pre Košice niečo viac, že možno budú schopní niečo prospešné urobiť aj pre ľudí vo svojom okolí.
MUDr. Anna Sedlárová – kožný lekár, Poliklinika Sever
V ambulancii sa stretávame s veľkým množstvom alergických reakcií na tetovanie. Tetované miesto môže mokvať, tvoriť sa môžu hnisavé zápaly či chrastičky. Negatívne reakcie spôsobuje predovšetkým farebné tetovanie. Stretla som sa aj so zápalom žíl. Pri úplnom nedodržaní hygienických zásad, čo nie je časté, sa dá tetovaním preniesť napr. aj žltačka, AIDS alebo iné ochorenie. Rizikoví pacienti ako diabetici alebo ľudia, ktorí majú narušenú obranyschopnosť organizmu, či ľudia, ktorí majú negatívnu skúsenosť po zákrokoch s tvorbou jaziev, ktoré sa ťažko hojili, by mali na to vopred upozorniť.
—
Vedeli ste, že…?
- Vikingovia si nechávali tetovať rodné erby a znaky rodov.
- Na Borneu mali niektoré ženy tetované ruky, na ktorých boli znaky ich zručnosti.
- Tetovanie bolo v roku 787 zakázané pápežom.
- Prvý elektrický tetovací nástroj zostrojil a patentoval Samuel O’Reily, vychádzajúc z prvých vynálezov Thomasa Alvu Edisona v roku 1891.
- Ľudia s tetovaním boli skôr v cirkusoch alebo vo väzení. Trend väzenského tetovania dokonca pretrval približne do deväťdesiatych rokov minulého storočia.
- Najznámejšie je tetovanie „ka-tzetnik“. Tento systém tetovania bol používaný na identifikáciu Židov v koncentračných táboroch počas holokaustu.
- V Japonsku na mnohých verejných priestranstvách, ako sú napríklad kúpaliská, kúpele, telocvične alebo rekreačné zariadenia, ešte stále platí zákaz vstupu pre ľudí s tetovaním.
—
ANKETA: Čo si myslíte o tetovaní symbolov Košíc?
Foto: Oľga Točíková