Nemecká dôchodkyňa sama cestuje po svete s vojenským autom. Prešov ju nudil, centrum v Košiciach očarilo

Čierne ozrutné vozidlo pútalo dva dni zvedavosť okoloidúcich na parkovisku pred Jumbo centrom v Košiciach. Vojenské auto si zmenila nemecká dôchodkyňa na útulný karavan a rozhodla sa s ním precestovať svet. Na Slovensku ju zatiaľ najviac zaujali tradičné drevenice a Bojnický zámok.

Petra Schuermann pochádza z mesta Soest, neďaleko Dortmundu a má 61 rokov. Bývalá daňová poradkyňa pred dvoma rokmi odišla na dôchodok a začala si plniť svoj cestovateľský sen. S upraveným vojenským vozidlom na obytný karavan plánuje byť na cestách 10 až 15 rokov.

„Lacné“ auto

Cestovateľský nápad jej prvýkrát skrsol v hlave pred desiatimi rokmi. Vozidlo typu KAT MAN si od armády kúpila o dva roky neskôr za 20-tisíc eur. Bolo v špičkovom stave, a ako hovorí, kúpila ho lacno. „Teraz by ste podobné dostali za 40-tisíc eur. Dá sa kúpiť aj lacnejšie, ale môže byť poškodené a museli by ste investovať do opravy. Na tomto aute však nejazdili od roku 2006,“ hovorí Petra. 

Premena z prázdneho vojenského trucku na karavan trvala takmer dva roky a realizovala ju súkromná firma. Sumu prerábky prezradiť nechcela. „Viete, ľudia sú všelijakí. Napríklad jeden muž mi v komentári pod videom napísal, či sa nehanbím prísť s takým autom do chudobnej krajiny, ako je Afrika,“ povedala.  

Spotreba aj sto litrov 

Vojenský truck dosiahne rýchlosť 130 kilometrov, no bežne jazdí 90-kilometrovou rýchlosťou. „Zožerie“ 40 litrov na 100 kilometrov v meste, na púšti si vypýta aj 100 litrov. Položku za pohonné hmoty neberie ako závratnú, vzhľadom na nízke ceny benzínu v krajinách, po ktorých plánuje cestovať. 

Petra prejde za deň maximálne štyri hodiny, čo je asi 200 kilometrov. Najväčšiu pozornosť vzbudzuje na čerpacích staniciach. „Šokovane sa ma pýtajú – to riadite vy? Potom sa s autom fotia, točia si ho,“ opisuje s úsmevom. 

Na facebookovom profile Katweltreise má takmer sedemtisíc sledovateľov, s ktorými sa delí o svoje zážitky a postrehy z miest.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Aj štvorkolka a bicykel 

V pojazdnom „byte“ jej nič nechýba. K dispozícii je posteľ, kuchynská linka so sporákom a umývadlom, chladnička, mraznička, kuchynský kút, toaleta so sprchou a umývadlom. Dokonca v ňom preváža štvorkolku a bicykel, ktorý sa jej hodí na spoznávanie miest.

„Môžete tak vidieť oveľa viac, než keď idete len pešo. Potom vás začnú bolieť nohy,“ hovorí Petra, ktorá takto spoznávala krásy poľskej Varšavy. K dispozícii má 700-litrovú nádrž vody s filtrom.

Pôvodne chcela svoje dobrodružstvo začať koncom apríla, no zatváranie hraníc kvôli koronavírusu jej skomplikovalo plány. Zamýšľala navštíviť Rusko, pobaltské krajiny, následne prejsť cez Gruzínsko, Azerbajdžan a stráviť zimu v Ománe. Keďže cez viaceré krajiny je povolený len tranzit, zimu sa rozhodla stráviť v Grécku, kde môže pobudnúť tri mesiace.

„Neviem ešte, čo tam budem robiť,“ hovorí s úsmevom. Hneď však dodáva, že prejde Peloponézsky polostrov, bude cestovať po okolí a prídu ju tam pozrieť dcéra a kamaráti.“

Na jar by chcela prejsť hranice Turecka a ďalej pokračovať do Gruzínska, Azerbajdžanu, Iránu, Ománu a prejsť do Ázie. Tam však jej plány nekončia. „Takéto obrovské auto je určené na cestovanie vo väčších krajinách, ako Kazachstan, Mongolsko, Rusko, India či Pakistan. V pláne mám ísť aj do Afriky a Južnej Ameriky. Ak chcete cestovať po Európe, stačí si zaobstarať klasický karavan,“ smeje sa Petra. Jej snom je najmä zažiť Himaláje, Áziu, krajiny Orientu, džungľu v Kambodži a spoznávať miestnu kultúru krajín.  

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

V Tatrách zodrala topánky

Na Slovensku stihla prejsť všetky krajské mestá a pozrieť si rôzne múzeá a pamiatky, ako Bojnický zámok či Spišský hrad. Na to, kde sa jej najviac páčilo, nevedela jednoznačne odpovedať.

„Všetky miesta boli niečím odlišné. Centrum Bratislavy bolo veľmi krásne, taktiež Bojnický zámok a tradičné slovenské domčeky v Jasenovej. V Nízkych Tatrách som bola na šesťhodinovej túre, po ktorej som topánky vyhodila rovno do koša. Mali však desať rokov,“ pokračuje veselá Nemka.  

Na pozvanie sa zastavila aj v Prešove, ktorý ju veľmi nezaujal. „V sobotu som chcela ísť do múzea, no bolo zatvorené. Takže pôjdeme do kostola – tiež zatvorené. Tak sa to zopakovalo v ďalšom kostole a ďalšom múzeu. Nakoniec to zachránilo múzeum Solivaru, ktoré bolo veľmi zaujímavé. Môjmu hostiteľovi som povedala, že v nedeľu ráno chcem ísť do Košíc, pretože tu nie je čo robiť,“ hovorí Petra. 

Metropola východu je jej poslednou zastávkou na Slovensku. „Centrum je krásne, prešla som si okolité uličky, sadla si ku spievajúcej fontáne, bolo to veľmi príjemné,“ opisuje. V nedeľu večer jej dokonca na dvere zaklopala návšteva dvoch fanúšikov, ktorí ju obdarovali rôznymi slovenskými sladkosťami. 

Nosia jej jedlo 

„Videli ma v televízii. Dostala som kofolu, čokoládu, sladkosti, jablká a fľašu vína. Niekedy sa zamýšľam – vyzerám tak chudobne, že mi nosia jedlo?“ ďalej žartuje Petra, ktorá je za takéto momenty a stretnutia veľmi vďačná. Dokáže takto získať reálnejší obraz o danej krajine, miestnej kultúre a spoznať miesta, ktoré bežne turista nemá možnosť vidieť. Z Košíc sa vybrala na cestu do Rumunska.

Petra je rozvedená a má dospelého syna a dcéru, ktorí ju v cestovateľskom pláne podporovali od začiatku. „Povedali mi – mami, je to tvoj život, môžeš robiť, čo chceš. Tento status platí doteraz.“

Na cesty plánovala vyraziť s priateľom, no jeho zdravotný stav a ďalšie prekážky to neumožnili. „Nechcel byť na cestách tak dlho ako ja, tak sme sa v júni rozišli každý vlastnou cestou. Nemôžem od neho žiadať aby na mňa čakal desať rokov.“ 

Na druhej strane neverí, že by našla partnera v jej veku a s podobnou povahou, ktorý by sa odvážil na také dlhé dobrodružstvo. „Čo keby nám to po nejakom čase nevyšlo? Nechala by som ho s jeho batožinou v nejakej púšti alebo pralese? Ak by šiel so mnou, tak jedine vo vlastnom aute. Spoločné cestovanie by bolo reálne po roku alebo dvoch vzťahu,“ uvažuje prakticky dôchodkyňa.

Možno sa vráti skôr

Priznáva však, že cestovanie osamote nie je ľahké, pretože sa nemá s kým porozprávať o svojich zážitkoch a pocitoch, ktoré zažíva. Aj keď si píše denník pre svoje deti, nemôže doň napísať úplne všetko. Na druhej strane jej však vyhovuje, že je zodpovedná len sama za seba.

Petra plánuje byť na cestách najbližších desať až pätnásť rokov, kým jej to zdravie dovolí. Skoršie ukončenie dobrodružstva nevylučuje. „Čo ak mi zavolá syn a povie, že sa bude ženiť alebo budú mať dieťa. Vtedy pôjdem určite naspäť,“ dodáva.  

Foto: Veronika Janušková