Nemocnica dáva príležitosť lekárom z cudziny

Nie je žiadnym tajomstvom, že mladí absolventi medicíny odchádzajú zo Slovenska za prácou do zahraničia. Nemocniciam chýbajú kvalifikovaní pracovníci, situáciu riešia odborníkmi z iných krajín. Len v Košiciach pracuje päťdesiatdva lekárov, ktorí prišli z cudziny.

Ako uviedla riaditeľka sekretariátu Slovenskej lekárskej komory Zuzana Pačesová, na Slovensku pracuje 726 lekárov zo zahraničia. Ich národnosť je rôzna, pochádzajú až zo šesťdesiatich krajín, väčšinou sú z Ukrajiny. „Čo sa týka Košíc, v meste pôsobí päťdesiatdva zahraničných lekárov, aj v tomto prípade je väčšina Ukrajincov,“ dodala Pačesová. 

Dobré skúsenosti  

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach Ivana Stašková informovala, že zariadenie je pripravené na nábor cudzincov v rámci platnej legislatívy. Momentálne v nemocnici pracuje šesť zamestnancov zo zahraničia. Konkrétne z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny, Ruska a Bulharska. „Doteraz máme len dobré skúsenosti s personálom, ktorý pochádza z iných krajín. Niektorí z nich už v našej nemocnici pracujú vyše desať rokov. Nestretli sme ani so žiadnymi predsudkami a sťažnosťami zo strany pacientov na ich prácu. Teda neevidujeme oficiálne sťažnosti ani podnety,“ vysvetlila. 

Naposledy prijali dve lekárky z Ukrajiny. V tomto roku evidujú zatiaľ tri žiadosti ukrajinských odborníkov. 

Stašková tvrdí, že pre zahraničných uchádzačov o zamestnanie platia rovnaké podmienky ako pre lekárov zo Slovenska. Musia mať však legalizovaný pobyt a príslušnými slovenskými inštitúciami overený diplom.

Ukrajinka v Košiciach  

V UNLP už druhý rok pracuje tridsaťročná ukrajinská lekárka Oksana Bazel. Venuje sa pacientom na štvrtej internej klinike. Vysokú školu však vyštudovala na Medicínskej fakulte Užhorodskej národnej univerzity. Na Slovensku je už sedem rokov. Okrem košickej nemocnice pracovala necelých päť rokov aj v Trebišove na rehabilitačnom oddelení. Keďže má po otcovej strane slovenské korene, neuvažovala nad tým, že ostane pracovať na Ukrajine. „Mám tu väčšiu perspektívu, lepšie platobné podmienky a tiež vybavenosť nemocnice je na vyššej úrovni,“ vysvetľuje lekárka. 

Ako uviedla, nemala problém s pracovným povolením, keďže má štatút zahraničného Slováka. Jediné, čo potrebovala, bolo uznanie diplomu. „Nemyslím si, že je pre cudzincov ťažké získať pracovné povolenie. Ak nemocnica potrebuje lekárov, úrady nerobia problémy,“ povedala. 

Oksana Bazel sa na Ukrajinu vrátiť nechce. Plánuje si spraviť atestáciu a venovať sa endokrinológii. Počas jej doterajšieho pôsobenia sa u pacientov nikdy nestretla s predsudkami. „Ja Košice milujem, sú tu skvelí ľudia, narodilo sa mi tu dieťa, mám tu priateľa, rodinu a úžasných kolegov, ktorí sú ochotní vždy poradiť a pomôcť,“ dodáva. 

V Šaci nad cudzincami neuvažujú

Tomáš Želazko z tlačového oddelenia spoločnosti Agel, do ktorej patrí Nemocnica Košice-Šaca, informoval, že v nemocnici nepracujú lekári ani zdravotné sestry zo zahraničia. „Pravidelne robíme prieskum absolventov lekárskych fakúlt a stredných zdravotníckych škôl, kde si vyberáme tých najkvalitnejších. Momentálne sú pracovné miesta naplnené, neuvažujeme nad zahraničnými lekármi a zdravotnými sestrami,“ vysvetlil Želazko.

Ministerstvu záleží na Slovákoch 

Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová vysvetlila, že cieľom rezortu je zlepšiť pracovné podmienky kvalifikovaným lekárom: „Pracujeme na systémových riešeniach. Záleží nám na tom, aby kvalitní slovenskí lekári pôsobili na Slovensku a liečili našich pacientov,“ dodala hovorkyňa. Eliášová tvrdí, že ministerstvo vníma mzdu a pracovné podmienky ako dôležité motivačné faktory na všetkých úrovniach zdravotníckych pracovníkov. V tomto roku štát investuje prostredníctvom kapitálových výdavkov do slovenských nemocníc 70 miliónov eur. Okrem toho je vyčlenených 140 miliónov eur získaných z európskych fondov, ktoré budú využité na modernizáciu a rekonštrukciu zdravotníckych zariadení. 

Jana Hrabčáková

—

Košický chirurg odišiel do Nemecka za zárobkom

Nielen zahraniční lekári pôsobia u nás, ale aj košickí odchádzajú za hranice Slovenska. Jeden z nich je aj 30-ročný chirurg. Päť rokov pôsobí v nemeckom meste Ulm ako chirurg so zameraním na traumatológiu-ortopédiu.

Po skončení lekárskej fakulty na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach chcel ostať v rodnom meste. „Keďže zárobky u nás nie sú vysoké, rozhodol som sa svoje plány pozmeniť. Ozval som sa agentúre, cez ktorú ma poslali na pohovor a o týždeň na to ma zobrali pracovať do nemeckého mesta Ulm. K tomu, aby som mohol pracovať v zahraničí, som si však musel urobiť certifikát B2 z nemeckého jazyka,“ dodáva.

Po vyštudovaní vysokej školy začínal na Slovensku s platom 560 eur mesačne bez služieb. „Z toho sa dá vyžiť naozaj ťažko. Momentálne sú u nás platy vyššie. So službami si vie začínajúci lekár zarobiť aj 1 500 eur. V Nemecku sa mesačný príjem so službami pohybuje na sume 2 200 eur, ale pokojne si viete zarobiť aj tri až štyri tisícky. Každým rokom váš plat, samozrejme, stúpa,“ hovorí. 

Nemci sa k cudzincom správajú príjemne, a to najmä kvôli tomu, že v západných krajinách zahraniční lekári nie sú ničím výnimočným. „Najťažšie to je na začiatku, pokým sa človek zorientuje. Človek je oveľa pomalší ako jeho nemeckí kolegovia a nie všetci to, samozrejme, tolerujú,“ hovorí chirurg.

Aj napriek tomu, že sa chirurgovi momentálne v Nemecku nežije najhoršie, túži sa vrátiť do rodných Košíc. „Momentálne som v takom rozpoložení, že neviem čo bude ďalej, ale ťahá ma to domov. Rád by som nasporil peniaze, dostal atestáciu a vrátil sa do súkromného sektoru.“ 

Michaela Luxová
Foto: Veronika Janušková