„Netvrdím, že mi Kočner ponúkal balík peňazí“

V marci nás čakajú prezidentské voľby. Jedným z pätnástich kandidátov je aj Zuzana Čaputová. Podľa viacerých prieskumov patrí medzi štyroch hlavných favoritov. V štúdiu TV KOŠICE:DNES v relácii Pod kožu odpovedala na otázky šéfredaktora mediálneho domu Dušana Karolyiho. 

Je o vás známe, že nie tak dávno ste sa rozviedli. Ak by ste sa stali prezidentkou – nepočul som, že by ste sa chystali vydávať v najbližšej dobe – nebol by to pre vás možno trošku protokolárny hendikep? 
Nemyslím. Faktom je, že som sa rozviedla, tak ako sa to stalo mnohým ľuďom na Slovensku. Žiaľ, je to tak. Som vďačná za to, že s mojím exmanželom máme veľmi pekný a priateľský vzťah. Je to dôležité kvôli našim dvom dcéram. Zároveň mám partnera, áno, držíme si ešte súkromie, pokiaľ to je ešte možné, pretože ten tlak je obrovský na mňa a kým môžem ochrániť moje dcéry a mojich blízkych od mediálneho tlaku, tak zatiaľ to tak robím. 

Vášho partnera vo vašej kampani nevidieť. Takto to bude až do konca?
Uvidíme. Zatiaľ, kým to nie je nevyhnutné… je to skôr s ohľadom na ochranu súkromia pred útokmi, ktoré prichádzajú na mňa. Mám dve dcéry v pubertálnom veku a takisto, pokiaľ je možné ochrániť mojich blízkych, tak to zatiaľ považujem za dobré. 

V aktuálnych prieskumoch ste podskočili na tretie miesto pred Štefana Harabina a znížili stratu na pána Mistríka. Čo ste z týchto prieskumov vyčítali? 
Predovšetkým ma to veľmi teší, pretože v posledných týždňoch vnímam veľký nárast podpory. Takisto sa robí zbierka na kampaň. Ľudia prispievajú, niekedy 10 alebo 20 eurami, je to veľmi milé  a povzbudzujúce. Od posledného prieskumu, ktorý bol robený v januári, nárast percent o 7 je akoby najvyšší skok a ja sa tomu veľmi teším. 

Kto a kedy sa vzdá kandidatúry a za akých okolností. Tieto otázky vkuse dostávate vy a pán Mistrík. Myslím, že hlavne preto, lebo ste nešikovne komunikovali vaše dohody respektíve stretnutia. Súhlasíte? 
Ja nechcem nikoho obviňovať, možno si to každý pamätáme inak. No ja v tomto držím slovo, opakujem stále to isté. Ak by hrozilo, že do druhého kola volieb by mali postúpiť dvaja reprezentanti iných hodnôt, napríklad reprezentant Smeru a pán Harabin, tak by som sa vzdala v prospech pána Mistríka, ak by bol v preferenciách silnejší. 

Čo to znamená, ak by hrozilo… Povedzme si konkrétny príklad. V prieskume vyjde, že Šefčovič má 20 percent, Mistrík 18 a vy s Harabinom po 16. Vzdali by ste sa kandidatúry? 
Áno, to by bola pre mňa situácia, ktoré je ohrozujúca, pretože to je natoľko tesné pri tých prvých dvoch, a natoľko tesné medzi nami dvoma – tretie a štvrté miesto, že to je situácia, ktorú by som vyhodnotila ako rizikovú. 

Kto je vašim hlavným poradcom – na koho dáte v tých zlomových momentoch, ktoré vás zrejme čakajú pri tomto rozhodovaní. 
Je to širší tím ľudí, ktorých mám okolo a som za to rada. Sú to  ľudia, ktorí majú skúsenosti z volebných kampaní. Časť ľudí pomáhala Matúšovi Valovi v kampani v Bratislave.

Ak vám ten tím ľudí odporučí vzdať sa, ale vy budete mať intuíciu, že to nebude dobrý krok, čo urobíte?
Skôr mám tendenciu pristupovať aj ku kandidátskej roli s veľkou pokorou, čiže ak by som mala signály od môjho tímu vzdať sa, vypočula by som ich. Určite áno. 

Keby boli aktuálne čísla z prieskumov na stole aj krátko pred voľbami, rozhodli by ste sa ako? 
Musím konštatovať, že takéto poradie a preferencie považujem za veľmi tesné a rizikové a mala by som tendenciu vzdať sa. Keby toto platilo pred voľbami. 

Povedali ste, že Fica by ste ako prezidentka nevymenovali za ústavného sudcu. Ostatní kandidáti sú morálne v poriadku? Napríklad Radoslava Procházku by ste vymenovali?
My sme sa, viacerí prezidentskí kandidáti, tým, že sa nás pýtajú najviac na Roberta Fica, k ostatným kandidátom na ústavných sudcov ani pozitívne, ani negatívne úplne nevymedzili. Konflikt záujmov, respektíve deficit osobnostných kritérií vnímam najvýraznejšie práve u kandidáta Roberta Fica.

Odpovedzte na toho Procházku…
U pána Procházku by som zvažovala veľmi. Nemala by som pochybnosti o jeho odbornej pripravenosti. Mala by som vážne pochybnosti o osobnostných predpokladoch. Asi by to bolo veľmi závislé od toho, aký set kandidátov by som na výber dostala, v akej situácii by bol Ústavný súd, napríklad, či by sme nečelili tomu, že by nebol riadne zabezpečený jeho chod. 

Poďme k Pezinku a k skládke – tam ste sa stali známou. To bol dlhoročný spor, neďaleko centra mesta mala vzniknúť skládka. Občania a mesto Pezinok sa postavili proti tomu. Vy ste ich zastupovali, ale proti vám bola mašinéria štátnych orgánov. Čo napokon rozhodlo, že tam tá skládka nie je? 
Kauza trvala 14 rokov od prvých pokusov, to, čo rozhodlo, bola zmes faktorov. My sme to vyhrali v právnej rovine. Nám sa podarilo na súdnom dvore EÚ dosiahnuť rozsudok, ktorý je európskym precedensom, a potom následne Najvyšší súd mohol opätovne vyhovieť našej žalobe a zrušil povolenie na skládku. Vyhrali sme v právnej rovine, ale nevyhnutné je povedať, že sa podarilo zmobilizovať úžasným spôsobom celú komunitu Pezinčanov. 

V kauze vystupoval aj Marián Kočner ako zástupca firmy, ktorá prevzala prevádzku skládky, ale neskôr sa ukázalo, že to bola akási mystifikácia. Vy ste právnička – ako je možné, že tam dokázal zohrať takú hru, že vás zmiatol a úrady aj vy ste s ním komunikovali ako s relevantnou protistranou?
Treba povedať, že my ako občania a ja ako právna zástupkyňa som sa pokúšala v spise preveriť ten fiktívny prevod práv na novú firmu, na čele ktorej bol Marián Kočner. Ale do spisu nás nepustili, že to je obchodné tajomstvo. Vylúčili nás z tejto časti s tým, že plná zodpovednosť na preverení prevodu práv bola na Inšpekcii životného prostredia a oni tvrdili, že to preverili a všetko je v poriadku.

Na svojom Facebooku ste napísali, že Kočner vám vtedy pri jednom stretnutí ponúkal všeličo. Čo to teda bolo?
Bolo to kuriózne stretnutie po tom, ako sme mali diskusnú reláciu v Slovenskom rozhlase. Pozval ma na kávu a rozprávali sme sa o tom,  vlastne sa ma pýtal, prečo to robím a aby som to vzdala. Prebehlo to v slušnom tóne, musím povedať, hoci som mala veľký rešpekt pred ním už vtedy, lebo už vtedy vlastne figuroval v mafiánskych zoznamoch. Nechcem zachádzať do detailov, ale nebolo to fér jednanie. Cieľom toho bolo, aby som si premyslela, či sa budem v tej kauze ďalej angažovať.

Čo vám ponúkal?
Boli to rôzne možnosti. Neviem to preukázať, boli sme na tom rozhovore iba my dvaja. Netvrdím, že mi ponúkal balík peňazí, ale mali to byť isté výhody, ktoré ma mohli motivovať k tomu, aby som sa v tej kauze prestala angažovať.

Ktorých z doterajších prezidentov si vážite a prečo?
Asi najväčšou inšpiráciou a prezidentom, ku ktorému mám najväčší rešpekt, je Kiska. Je autentický. Verím, že jeho motivácia ísť do politiky a zastávať tento post vznikla naozaj z podobných motívov, ako sú tie moje. Venoval sa predtým chorým deťom a bol frustrovaný a nespokojný s tým, ako je ten systém nastavený a ako deti nemajú poskytnuté to, čo majú mať. V tomto bol a je autentickým prezidentom, ja mu tú motiváciu verím.

Čo nové, pozitívne priniesol do prezidentského úradu Andrej Kiska?
Spája sa mi s ním nová kultúra komunikácie. Komunikoval slušne a pritom odvážne. Nevyužíva hrozbu strachom, nemá hrubý spôsob komunikácie. Aj jeho kampaň bola vedená celkom pozitívne, bol to dobrý a dôležitý príspevok k zmene politickej kultúry.

Čo mu, naopak, vyčítate? Čo by ste vy určite urobili inak?
Súvisí to s mojím profesijným profilom, viac by som sa venovala téme práva a spravodlivosti, téme životného prostredia, téme seniorov. Áno, spomína sa jeho kauza ohľadom daní, ako advokátka si netrúfnem ju právne zhodnotiť, lebo mám iba kusé informácie z médií, spôsob možnože proaktívnejšej komunikácie toho problému by mohol byť nápomocný.

Takisto bola výrazne medializovaná tá kauza jeho pozemku v Tatrách. Vzhľadom na okolnosti, bolo podľa vás rozumné vôbec do toho sporu ísť?
Netrúfnem si to úplne komplexne zhodnotiť. Čítala som o tom iba v médiách, nečítala som spis. Z toho, čo som pochopila, pán Kiska bol v čase, keď tento pozemok nadobudol, dobromyseľným vlastníkom, to znamená, že ako keby ten podvod urobil v reťazci….

Dobromyseľným vlastníkom bol aj pán, ktorý napokon vyhral. Otázka je, či vôbec ísť do sporu z pozície prezidenta s takým človekom, aký bol na opačnej strane.
Pán Kiska mal akoby opodstatnenú myšlienku, že je dobromyseľným vlastníkom tej pôdy a nechal si súdom rozhodnúť o tom, či to tak je alebo nie. Prišlo mi to ako legitímny postoj. Je to citlivá otázka, možno áno, možno nie. Rešpektoval rozhodnutie súdu, myslím, že sa ani neodvolal.

V Košiciach je kancelária prezidenta. O jej aktivite či existencii nie veľmi počuť. Ak by vás zvolili, tak by ste ju využívali ako?
Keďže Bratislava je presne na opačnom konci Slovenska, je to dobrý dôvod, ako tu mať istú základňu, aby človek mohol byť v teréne. Tak ako advokátka som behala po Slovensku, aj keď prirodzene ma vyhľadávali najviac ľudia zo stredného a západného Slovenska, ale ak hovoríme o tom, byť prezidentom všetkých ľudí a poznať, čím ktorý región žije, tak je nevyhnutné byť aj na východnom Slovensku a mať akoby bázu v Košiciach je veľmi fajn.

Ak sa nestanete prezidentkou, čo ďalej? Ste podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska. Ak získate významnú podporu v týchto voľbách, nemáte ašpiráciu viesť stranu?
Nemám. V tomto mám pomerne jasno, aj keď nikdy nehovor nikdy, ale úplne úprimne, nateraz si to neviem predstaviť. Nemala som nikdy túto ambíciu… Nemám ašpirácie v súvislosti s nejakou funkciou, ale mám ašpiráciu v súvislosti s obsahom, pre ktorý som do politiky išla, a to je vôľa prispieť k tomu, aby sa zlepšila situácia ohľadom spravodlivosti, životného prostredia, postavenia seniorov a toto sú veci, ktorým by som sa programovo chcela ďalej venovať.

Myslíte, že Slovensko je pripravené mať prezidentku ženu?
Často dostávam túto otázku. Úprimne, neviem. Je to aj pre mňa otázka s otvoreným koncom. Rozhodnú iba voliči. Tie posledné skúsenosti s tým, že pani Radičová sa dostala do 2. kola volieb, tak sa to nezdá byť ako nemožné, aj keď sa to teda nepreklopilo na víťazstvo.

(JV, ML, SZ)