Nie je bezdomovec ako bezdomovec

Zrátať počet bezdomovcov v uliciach Košíc je náročný proces. Navyše v zime ľudia bez domova migrujú aj z menších miest z okolia. Podľa údajov z magistrátu je v Košiciach 500 až 700 bezdomovcov. Kapacita útulkov je 550 miest. Zatiaľ túto možnosť ľudia bez domova naplno nevyužívajú. Tí, ktorí sa prispôsobia pravidlám a režimu, môžu stráviť najkrajšie sviatky roka síce skromne, ale v teple a bezpečí.

Možno to nie je osudová láska, ale vydržala im 20 rokov. Už na prvý pohľad sú nesúrodý pár: on 50-ročný muž s chlapčenským vzhľadom, ona 62-ročná čiperná pani.

„Od deviatich rokov som vyrastal v  detskom domove. Päť ústavov som prešiel. Keď som sa vrátil domov, to sa nedalo vydržať. Mama aj otec pili. Tak som si zbalil pár vecí a odišiel som,“ spomína Vladislav Turták.

„Mňa kamarátka pripravila o dom,“ žaluje sa Božena Vadasová. „Nemala som sa kam pohnúť. Od rána do noci som sa potulovala, spala som na kartónoch. Aj prepadnúť ma raz v noci chceli, ale utiekla som im,“ hovorí o zlých časoch na ulici. 

Snívajú o unimobunke

Dvoch spoločenských vydedencov dala dokopy ich spoločná známa. Vo dvojici sa aj život na ulici znáša lepšie. „Boženka mi zakázala piť, aj ostrihať som sa musel,“ smeje sa o 12 rokov mladší partner. Viac ako dve desaťročia žili – najprv osve, potom ako pár – bez strechy nad hlavou, v mrazoch i búrkach. Často hladní a chorí, bez jedla a liekov. S jediným cieľom: PREŽIŤ ďalší deň.

Pred dvomi rokmi sa rozhodli využiť služby Oázy v  Bernátovciach. „Hneď som sa pustila do roboty, keď sme sem prišli,“ srší optimizmom Boženka. „Otec Gombita hovorí, že som tu najrobotnejšia,“ neskrýva svoju hrdosť. „Ja hrávam na gitare na omši. Nábožné, ale niekedy aj rómske piesne, hneď je veselšie,“ nezaostáva v spokojnosti so sebou Vladislav. Prikladajúc drevo do veľkej pece v hangári s niekoľkými desiatkami postelí sa Vladislav zasníva: „Otec Gombita hovoril, že budú nejaké unimobunky. Tam by sa nám s Boženkou krásne žilo.“

V stane jej omrzli nohy

Pani Drahomíra tvrdí, že o  byt prišla pre mafi u. Dve dospelé deti odišli pracovať do Čiech. Chvíľu jej platili ubytovňu, ale keď prišiel syn o prácu, musela sa aj ona chtiac-nechtiac zaradiť do komunity bezdomovcov. „V lete sa to ešte dá. Za posledné peniaze som kúpila lacný stan a mala som kde spať. Osem rokov som chodila na Zvonársku. Tam som sa mohla osprchovať i najesť.“

Dnes je spolu s ďalšími zhruba šiestimi ženami na izbe v  zariadení Charitného domu sv.  Alžbety. Prvé mrazy udreli tohto roku priskoro. Stanovanie sa Drahomíre vypomstilo omrzlinami na palcoch nôh. V útulku ju chodia ošetrovať, našťastie sa omrzliny rýchlo hoja. 

Namiesto nemocnice útulok

Pavol Dudáš prišiel do Oázy v  Bernátovciach v  rovnakom čase ako my. Trochu zmätený, ustarostený a  smutný. Ani po výdatnej porcii teplej polievky mu nebolo do reči. „Ja som tu zo zdravotných dôvodov,“ hovorí o  svojej prítomnosti v útulku. „Mal som drevenú chatku, ale zhorela mi. Tak mi ľudia z Apoštolskej cirkvi kúpili stan a  aj jedlo mi nosili. Chorý som, veľmi ma bolia kríže. Odviezli ma do nemocnice, vyšetrili, ale poslali ma domov,“ hovorí so smútkom a  pokračuje: „Ja nenachádzam slová…ďakujem Pánovi, že sa mám kam zložiť…“

Keď vytriezvie, odíde

Prečo sú bezdomovci v  mraze, keď môžu byť v teple? „Lebo nechcú. Alebo nevedia rozpoznať reálnu situáciu. Oni si neuvedomujú, že môžu zamrznúť. Často sú to ľudia s  psychiatrickými diagnózami. A keďže majú dlhy na zdravotnom poistení, môžu dostať iba základné ošetrenie,“ vyratúva dôvody vedúca zariadenia Chartiného domu sv. Alžbety Soňa Hlaváčová.

Podobný názor zastáva aj manažérka organizácie Oáza – nádej pre nový život v  Bernátovciach Jarmila Repovská. „Neprídu, lebo sa nevedia vzdať alkoholu. U nás musia klienti fúkať dvakrát denne a  dodržiavať pravidlá. Častokrát sa stáva, že naši pracovníci nájdu priamo na ceste bezdomovca. Naložia ho do auta, my ho tu nakŕmime, dáme mu teplé oblečenie. Keď vytriezvie, odíde,“ vyratúva a dodáva: „Tu sú v teple, bezpečí, majú oblečenie a stravu. Ale hlavne majú spoločenstvo, mnohí si tu našli priateľov a dokonca aj lásku. Momentálne máme 170 klientov, ale vieme počet miest navýšiť až na 250.“ 

Prehľad zariadení pre ľudí bez domova a ich kapacita:

• Psychosociálne centrum, zariadenie núdzového bývania, Adlerova, 73 miest
• Psychosociálne centrum – útulok Adlerova, 6 miest
• ADCH – útulok Bosákova/ nocľaháreň Bosákova, 32/50 miest
• ADCH – nocľaháreň Fialková, 26 miest
• ADCH – útulok Poľná/ nocľaháreň Poľná, 95/20 miest
• Oáza – nádej pre nový život, útulok/nocľaháreň, podľa potreby, bez obmedzenia

Foto: Veronika Janušková