Niektoré pamiatky chátrajú. Problémom sú vzťahy vo vnútri cirkvi aj zdĺhavé rozhodovania o eurofondoch

V Košiciach je viacero historických lokalít a objektov, na ktorých zlý stav opakovane upozorňujú denník KOŠICE:DNES čitatelia. 

Patrí medzi ne aj zaniknutý evanjelický cintorín nad Žriedlovou ulicou a Urbanova veža pri Dóme svätej Alžbety v historickom jadre mesta. Obidve  tieto nehnuteľnosti vlastní cirkev, ale každá chátra z iných dôvodov. 

Lokalita nad Žriedlovou ulicou v Starom Meste je v súčasnosti vlastníctvom mesta Košice. Roky neplní pre verejnosť žiadnu funkciu. Je tam neudržiavaná zeleň, skládky odpadov a rozpadávajúca sa národná kultúrna pamiatka, pohrebná kaplnka rodiny Pohle – Roth, ktorá sa jediná zachovala. Objekt aj jej okolie ničia a znečisťujú asociáli, ktorí sa tam zhlukujú.

Napriek svojmu zdevastovaniu je tento priestor medzi Cassovarom a štadiónom Steel Arena najstarším, vyše tristoročným, košickým cintorínom, ktorý sa zachoval na pôvodnej parcele. Evanjelici tu pochovávali svojich blízkych až do začiatku 20. storočia. 

Predaj developerovi  

V roku 2007 historický cintorín košický cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania predal developerovi. O sedem rokov neskôr mesto toto územie zamenilo s podnikateľom Richardom Bottlíkom, ktorý za neho dostal neďaleký stavebný pozemok medzi ulicami Žižková a Štúrová. Stalo sa tak po tom, keď firma Ospos, ktorej R. Bottlík dal k dispozícii tieto pozemky, zistila, že sa jej nepodarí presadiť zámer postaviť na cintoríne, založenom v roku 1687, tri viacpodlažné domy s bytmi a apartmánmi. 

Proti bol najmä pamiatkový úrad. Upozornil, že podľa zákona je lokalita archeologickým náleziskom s hrobmi významných historických osobností, ktorých náhrobky dali v roku 1969 štátne orgány zbúrať. Navyše územný plán definuje funkciu územia ako verejnú zeleň.  

V dôvodovej správe uznesenia o zámene sa píše, že ide o „významné pamätné a pietne miesto nielen pre Košičanov, ale aj evanjelickú cirkev“, ktoré jej „nesprávnym rozhodnutím“ prešlo do súkromných rúk. 

Po protestoch zámena 

Krátko na to, ako zaniknuté pohrebisko prešlo do vlastníctva mesta, samospráva informovala o pláne prenajať ho cirkvi s tým, že s ňou tento zámer konzultovala. Takýto postup zdôvodňovala potrebou „zachovať pietnosť daného miesta a odstrániť súčasný nevyhovujúci stav“. 

Nájomnú zmluvu dodnes neuzavreli. Mesto vysvetľuje, že v októbri 2014 oslovilo najvyššie vedenie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, a to jej Generálny biskupský úrad, s ponukou na prenájom územia. „Táto ponuka bola zo strany Generálneho biskupského úradu postúpená Predsedníctvu Cirkevného zboru Košice, ktoré ale neprejavilo záujem o ďalšie riešenie územia,“ tvrdí hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová. 

Dodáva, že zástupcovia cirkvi „vyjadrili záväzok, že po získaní pozemkov do majetku mesta zabezpečia zveľadenie územia,“ keďže sú na ňom pochované významné evanjelické osobnosti a sú tam aj krypty starých evanjelických rodín. Keď sa tak stalo, podľa Šnajdárovej už košický cirkevný zbor na ponuku samosprávy na spoluprácu nereagoval. 

Rozhodne presbyterstvo 

Košickí predstavitelia cirkvi za viac ako dva týždne neodpovedali na písomné otázky. Farár – konsenior Dušan Havrila včera povedal, že o tejto otázke bude začiatkom novembra rokovať presbyterstvo, čo je najvyšší orgán cirkevného zboru. „Predsedníctvo rozhodlo, že k tomu zaujme stanovisko tento najvyšší orgán cirkevného zboru,“ povedal. Viac hovoriť nechcel s tým, že vzťahy medzi štruktúrami evanjelickej cirkvi sú príliš zložité na telefonický rozhovor. Evanjelická cirkev v minulosti predaj lokality developerovi obhajovala tým, že to bola jediná možnosť, ako získať peniaze na výstavbu nového kostola na Toryskej ulici. Po pätnástich rokoch výstavby ho minulý mesiac slávnostne posvätili.  

Padajúce škridle a opadaná omietka už niekoľko rokov straší okoloidúcich aj na Urbanovej veži. Majiteľom zvonice katedrály svätej Alžbety je rímskokatolícka cirkev. Spravuje ju jej nezisková organizácia Perly gotickej cesty, ktorá podala už druhý projekt na žiadosť o eurofondy v rámci cezhraničnej spolupráce.

Cezhraničný projekt 

„Spolupracujeme s ukrajinským partnerom. Čakáme na výsledky, či nám bude projekt schválený. Nevieme tieto procesy ovplyvniť, no je to otázka dní, kedy by sme mali vedieť výsledok,“ uviedla Mária Bartková, projektová manažérka organizácie s tým, že na rozhodnutie čakajú už približne rok. Neziskovka prisľúbila, že urgentné opravy bude združenie riešiť aspoň provizórne. Ide najmä o dieru na malej strieške, ktorá sa aj prekryje. „Kým nebudeme vedieť verdikt, bola by väčšia oprava zbytočné vyhadzovanie peňazí, pretože by sme to pri rekonštrukcii museli opäť dač preč,“ podotkla Bartková. 

Na opravu exteriéru je potrebný približne milión eur. Toľko určite nedostanú, preto tak či tak musia použiť aj vlastné zdroje. Po pridelení dotácie by museli vyhlásiť verejné obstarávanie. S veľkou rekonštrukciou by preto začali najskôr po zime.