No Name takmer prišli o klávesáka – pre alkohol
Klavirista známej košickej kapely No Name Zoli Sallai sa v Českej televízii, v relácii 13. komnata, zdôveril so svojím dramatickým životným príbehom. Hlavnú rolu v ňom zohral alkohol…
Cesta ku dnu 42-ročného Zoliho Sallaia začala už počas jeho prvého manželstva, keď si depriváciu z nefungujúceho vzťahu kompenzoval alkoholom. Po intenzívnom trojročnom pití sa zrazu ocitol v začarovanom kruhu problémov vo vzťahoch a v práci – stratil miesto učiteľa na konzervatóriu a takisto v kapele No Name. Kapelník Igor Timko zaujal jasný postoj, kamaráta doslova odviedol na liečbu alkoholovej závislosti.
Deň začínal štamperlíkom
Zoli spomína, že prvú skúsenosť s alkoholom mal na jeho 21. narodeninách. Spočiatku išlo o zábavu a patrila k jeho životnému štýlu ako úspešného DJ. Panák či poldeci patrili k zaužívaným rituálom pred vystúpeniami. „Začiatky nezdravého pitia by som zahrnul do obdobia manželstva, vtedy to začalo najviac vrieť,“ hovorí.
Priznáva, že jeho sebecké správanie v manželstve v ňom postupne začali vyvolávať úzkosť a depresiu, ktoré tlmil alkoholom. „Deň som začínal stále so štamperlíkom alebo frťanom, ale len v súkromí, aby to okolie nevidelo. Dopredu som sa tak naladzoval, aby som celý deň prežil usmiaty. Vtedy som už mal každý deň v sebe kvapku alkoholu,“ spomína Zoli.
Výpadok na vystúpení
Líder kapely No Name Igor Timko priznáva, že každý muzikant si vypije a všade, kde prídu, im nalievajú. Zoli hovorí, že prvé varovanie od kapely prišlo po výpadku sólového partu na živom vystúpení. „Po tom sme mali vážnejšiu poradu, keď sme si sadli a dohodli sa, že na žiadnych ,kšeftoch‘ nebudem konzumovať alkohol. Dodržalo sa to, no s tým pitím to pokračovalo mimo koncertov,“ spomína.
Dodáva, že prvé životné varovanie bolo preňho veľmi emotívne. Bývalá manželka od neho odišla na mesiac. „To obdobie si pamätám len hmlisto, pretože tam tieklo veľmi veľa alkoholu. Potom prišla ešte druhá šanca, keď sa vrátila domov. Tretíkrát sa to už nepodarilo a viedlo to k rozvodu.“
Týždne samoty
Zakročiť a pomôcť priateľovi sa rozhodla aj kapela. Igor uviedol, že nechceli, aby padol úplne: „Povedali sme mu, že buď nastúpi na liečenie, alebo v kapele skončí. Jasné, že reagoval tak, že končí. Za pár hodín mu to ale došlo, že manželstvo je v ruinách a škola, kde učil, mu taktiež povedala – odchod.“
Zolimu vtedy hlavou prebehli hromady myšlienok. „Najsmutnejšie na tom bolo to, že som uvažoval nad tým, ako budem fungovať bez alkoholu, nie nad tým, že stratím obe roboty,“ spomína. Po príchode na psychiatrické oddelenie v Košiciach pobudol tri týždne na samostatnej izbe, bez vychádzok i telefónu. V izbe mal okrem postele len tepláky, pyžamo a lyžičku na jedlo. „Ocitol som sa v úplne odizolovanom svete, ani som si nevedel predstaviť, že niečo také existuje,“ opisuje. Po skončení trojmesačného liečenia sa tešil, že to už skončilo.
[ad][/ad]Druhý pád
Po návrate do bežného života čakal Zoliho vcelku úspešný rok. Našiel si priateľku, začal vystupovať s kapelou a vrátil sa učiť na konzervatórium. Po asi roku priateľku Katku presvedčil, že na Vianoce si dajú pohár vína. Ale už po pár dňoch Zoli od jedného pohára prešiel k fľaškám. „Kapele som to nepovedal, lenže nedalo sa to dlho utajiť.“
Priateľka Katka sa zverila, že kvôli alkoholu to začalo vrieť aj v ich domácnosti: „Fľaše, ktoré doma schovával, som mu povylievala a vyhádzala do koša.“ Zoli však utiekol do neďalekej krčmy.
„Potom som zamkla dvere, kľúče schovala. Vtedy dvere v byte skoro rozkopal. Vyvrcholilo to tým, že chcel skočiť z balkóna,“ opisuje Katka.
Druhý pád Zoliho prišiel oveľa rýchlejšie. Opäť mu hrozilo, že stratí rodinu, prácu i dlhoročných priateľov. Ďalšie liečenie pre Zoliho znamenalo až štyri a pol týždňa samoty.
[article slug=”skupina-no-name-ma-10-ceskeho-slavika”][/article]Kapela ho podržala
Eva Pálová, primárka psychiatrického oddelenia Univerzity L. Pasteura v Košiciach, postup kapely a Igora Timka nesmierne chváli. „Väčšina ľudí alkoholizmus nechce vidieť, lebo ak o tom s človekom diskutujete, idete do konfrontácie,“ uviedla Pálová.
Keď Zoli končil prvú liečbu, mal od Igora podmienku, že keď zrecidivuje, v kapele končí. Po druhom páde dostal ročnú pauzu na konzervatóriu a od kapely polročný dištanc, aby si skúsil naplno, ako funguje život bez príjmov. „Primárka mi zavolala, že sa Zoli chce stretnúť. Naše stretnutie prebehlo bez objatí, bez emócií. Hovoril o hrozbe exekúcie, problémoch s lízingom, že mu dochádzajú financie,“ povedal Igor. Ale po dohode s primárkou mu neprisľúbil absolútne žiadnu pomoc. „Išlo o súčasť liečby. Dnes sa mi to hovorí ľahko, ale povedať priateľovi, že u mňa nehľadaj pomoc, je veľmi nekompromisné,“ spomína líder kapely.
Aj Igorovo ultimátum nakoniec zabralo a Zolimu sa po druhej liečbe podarilo dostať do nového, triezveho života. „Klávesák“ hovorí, že z druhej liečby odišiel skúsenejší a s obrovským nadhľadom na život. „Uvedomil som si, že môj problém alkoholizmu je maličkosť oproti tomu, čo prežívajú iní ľudia okolo nás,“ hovorí Zoli. Dodal, že bez pomoci najbližších ľudí a hlavne kapely by sa z dna už zrejme nedostal.
Dnes je šťastný s partnerkou Katkou, majú spolu 2 a polročného Zoltána.
Zoli Sallai v relácii Českej televízie 13. komnata donaha vyzliekol svoju dušu. Na úprimnú výpoveď tienistej stránky vlastného života pred miliónmi televíznych divákov treba poriadnu dávku odvahy. Čo predchádzalo jeho rozhodnutiu a čo ho to stálo?
„Dostal som od Českej televízie otázku, či o tom dokážem otvorene hovoriť. Uvažoval som, či s tým vôbec mám vyjsť na verejnosť. Uvedomil som si, že keby to malo niekomu otvoriť oči, alebo by to bol istý spôsob pomoci pre ľudí, ktorí bojujú s rovnakým problémom, určite to má zmysel,“ zdôveril sa denníku KOŠICE:DNES. Aké reakcie vyvolala jeho spoveď? „Nečakal som taký ohlas. Dostal som veľa esemesiek, mailov i telefonátov, povedal by som, s pozitívnym ohlasom. Veľa ľudí mi vyjadrilo podporu a fandí mi, mnohí sa ma dokonca pýtali, čo robiť, ak má niekto problém s alkoholizmom. Keď som pomohol aspoň jednému človeku, stálo to za to.“
Anketa: Viete sa zaobísť bez alkoholu? Poznáte človeka z bradže, ktorý s ním zápasí?
Peter Bič – kapelník
Alkohol je rozšírený medzi hudobníkmi, ale nie len medzi nimi. Na Slovensku je to akýsi štandard, na všetkých oslavách ľudia pijú. Podľa mňa z toho netreba robiť vedu, kým to neprekročí istú hranicu. O problémoch konkrétnych ľudí s alkoholom v brandži neviem.
Lukáš Adamec – spevák
U muzikantov je piť bežné. Odkedy človek hrá hudbu pre zábavu, či už svoju alebo cudziu, deje sa to na miestach, kde je aj iná forma zábavy – alkohol. Priznávam, ak by som robil v inom odbore, mal by som menej skúseností s alkoholom. Nemám vedomosti o muzikantoch, ktorí s tým majú problém.
Marián Čekovský – hudobník, spevák, skladateľ
Alkohol medzi hudobníkmi podľa mňa nie je bežná vec. Sú ľudia, ktorí s ním majú problém aj v iných odvetviach. Hlavne si myslím, že alkohol nepatrí za volant a spôsobuje problémy v živote. Nie je to len problém umelcov. Momentálne nepoznám nikoho, kto by s tým musel bojovať.
Rasťo Kopina – Nocadeň
Je to bežné, ako aj v iných profesiách, len je to viditeľnejšie. Nemyslím si ale, že je to špecialita muzikantov či hudobníkov, alebo ľudí zo šoubiznisu. Nemám informácie o niekom, kto má problém s alkoholom.
