O mamku sa súrodenci doma vzorne starali, jej stav sa v nemocnici rapídne zhoršil

Starneme všetci, či sa nám to páči alebo nie. Niekto je v starobe sám, o iného sa starajú jeho príbuzní. Horšie je, ak sa k veku pridružia rôzne ochorenia, alebo ak je nevyhnutný pobyt v nemocnici.

Do redakcie prišiel pán Peter Ratiborský so svojou sestrou. Ich 91-ročnú mamku previezli v polovici septembra do Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) na Tr. SNP 1. Mala skoro štyridsaťstupňovú horúčku, veľmi slabé dýchanie. 

„Volali sme hneď záchranku, povedali nám, že jej máme dávať zábaly a antibiotiká, ktoré sme však doma nemali. Nakoniec však lekár prišiel a rozhodol, že ju prevezú do nemocnice,“ opisuje mamkin stav Peter.

Jej hospitalizácia nebola prvá. Ale posledných sedem mesiacov sa o ňu starali súrodenci v spolupráci s Agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) doma. 

Rovno na intenzívku

Prijímací lekár pani Irenu umiestnil na Jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS) na 5. poschodie, kde dostávala infúznu liečbu. „Sestrička sa na nás hneď vykričala, že prečo nevieme, aké infúzie jej majú podávať. Vraj to máme vedieť z ADOS-u. Takúto informáciu sme, žiaľ, nemali. Jej stav bol vážny, ale po troch dňoch sa zlepšil a presunuli ju na 3. poschodie na Internú kliniku,“ opisuje prvé dni v nemocnici syn. Po presunutí mamka ležala na posteli, ktorá nemala zábrany. „Mohla kedykoľvek spadnúť. Keď sme sa sťažovali, tak ich sama sestrička s hasákom pripevňovala.“

Keď ju prišli na ďalší deň navštíviť, chceli sa o mamku postarať, poumývať a ponatierať ju. „Zistili sme, že na obidvoch pätách má hrozné preležaniny. Neskôr sme ju prezreli a na chrbte už mala obrovskú ranu,“ hovorí dcéra a dodáva, že na oddelení bol hrozný smrad. 

Doma majú pre mamku polohovaciu posteľ a vzorne sa o ňu starajú. Do nemocnice išla bez dekubitov na nohách a preležanina na chrbte, ktorú získala, keď bola posledný raz v nemocnici, bola zahojená. „Bola som svedkom toho, ako sestrička na mamu kričala, aby sa otáčala. Ale mamka je po operácii nohy a sama sa nevie hýbať…“ dodáva dcéra.

Žiadne pomôcky

Sestrička sa súrodencom posťažovala, že ich mamka má až štyrikrát denne stolicu a že je to hrozné. „Doma mala stolicu maximálne dvakrát denne a hneď ju očistili a ošetrili. Na očistenie sestrička nemala žiadne pomôcky, napr. čistiacu penu ani krém. Utrela ju vlhčenými utierkami, ktoré potom hodila na zem. Nalepila jej obväz s jódom a odišla,“ opisuje situáciu dcéra. 

Na druhý deň, keď prišli na návštevu, opäť našli mamu pošpinenú. „Očistili sme ju teda sami. V izbe bol vždy neporiadok, zvyšky z infúzie či zo striekačiek sa váľali po zemi…“ 

Čudné poriadky

Súrodenci boli aj za primárom a sťažovali sa. Upozornili ho na bolestivé dekubity na nohách. „Odporúčal nám masť a poslal nás za sestrou, aby ju ňou natrela. Sestra však povedala, že takú masť nemajú. Nakoniec šiel lekár s nimi na oddelenie. Povedal to sestre a ona mu len odpovedala, že nevie, aká je situácia na oddelení, že fakt nič nemajú a pacientov utierajú iba plachtami. Lekár sa otočil a odišiel. Svedkom boli aj dve sestričky,“ rozhorčene poukazuje na problémy dcéra pani Ireny.

Ani s podávanou stravou neboli súrodenci spokojní. „Mamka dostala na večeru jogurt. Keď ho na druhý deň videl lekár na jej stolíku, tak nám povedal, že ona jogurt nesmie, pretože z neho môže mať hnačky. Tak prečo jej ho potom dávajú?“ pýta sa dcéra a dodáva, že hoci je mamka stará, nemohli jej v nemocnici nechať ani protézu. „Lekár mi povedal, aby sme ju zobrali domov, lebo sa stratí.“

Všetky tieto problémy sa snažili súrodenci riešiť v prospech svojej mamičky. „Hoci je už stará a vieme, že už dlho žiť nebude, predsa je to len človek a ako človek by mala aj dožiť…“
Boli sa sťažovať na úrade Košického samosprávneho kraja aj na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Robíme to hlavne preto, aby ľudia vedeli, s čím všetkým sa môžu dnes v nemocnici stretnúť,“ uzavrela smutný príbeh dcéra pani Ratiborskej.

Nemocnica: Starostlivosť o starých je veľmi náročná

Na zdravotný stav Ireny Ratiborskej sme sa pýtali aj v UNLP. 

„Pacientka bola prijatá v stave ohrozujúcom život na Koronárnu a arytmologickú jednotku. Po troch dňoch intenzívnej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti sa tímu lekárov a sestier podarilo zdravotný stav stabilizovať a pacientku preložili na štandardné akútne oddelenie kliniky,“ uviedla pre KOŠICE:DNES hovorkyňa nemocnice Ivana Stašková. Podľa jej vyjadrenia už pri príjme boli prítomné známky narušenia integrity kože v zmysle začervenania na pätách a v sakrálnej oblasti a zaparenej, začervenanej kože v slabinách a pod prsníkmi. „V prípade závažných stavov organizmus zapája všetky mechanizmy na prežitie, vývoj dekubitov je veľmi rýchly (rádovo aj v hodinách) a nezabráni mu ani adekvátna ošetrovateľská starostlivosť,“ vysvetlila I. Stašková.

V stanovisku uvádza, že stav pani Ireny je vážny a mimoriadne náročný na starostlivosť. „Vzhľadom na hmotnosť a nehybnosť pacientky, ktorá nespolupracovala, naopak, bola nepokojná, sa stav jej kože viditeľne zhoršil v 10. deň hospitalizácie, a to aj napriek našim aktivitám – polohovaniu, používaniu pomôcok a liekov. Klinika je zásobená všetkými pomôckami na hygienickú starostlivosť a starostlivosť o vyprázdňovanie v dostatočnej miere,“ tvrdí hovorkyňa.

Ako ďalej uviedla, nemocnicu  mrzí negatívne hodnotenie ich ťažkej práce, ktoré je možno ovplyvnené strachom syna a dcéry pani Ratiborskej. „Celý personál kliniky sa snaží svojou prácou pomáhať hospitalizovaným pacientom a slušne, zrozumiteľne komunikovať. Pokiaľ nedôjde ku komplikácii, spomínanej pani zachránime život a bude ešte môcť byť so svojimi blízkymi.“