Obyvatelia môžu rozhodnúť, ako budú Košice vyzerať

K novému územnému plánu sa môžu vyjadriť Košičania. Mnohí možno netušia, že tento dokument ovplyvní ich život v budúcnosti. Stanovuje, kde sa budú stavať bytovky alebo podniky, či kde bude plocha s verejnou zeleňou. 

V súčasnosti platný územný plán mesta Košice bol spracovaný ešte v rokoch 1973 až 1975, aktualizovaný bol v roku 1985 a 1993. V ďalších rokoch bolo prijatých množstvo jeho čiastkových zmien a doplnkov. Životnosť územného plánu sa predpokladá na asi 15 až 20 rokov, čo v prípade Košíc už bolo dávno prekročené.

Nový územný plán je veľmi potrebný aj podľa hlavnej architektky mesta Petronely Királyovej: „Doterajší je starý, zo sedemdesiatych rokov. Je to dlhá doba, odvtedy sa zmenila politická situácia, ako aj sociálne podmienky. Potrebujeme pre mesto spracovať taký územný plán, aby si každý občan vedel pozrieť regulatívy na danú lokalitu, ktorá ho bude zaujímať, a aby vedel, čo je tam možné realizovať a čo nie.“ 

Dve alternatívy

Koncept je pripravený v dvoch alternatívach, prvá ráta s 250-tisíc obyvateľmi, druhá s 300-tisíc obyvateľmi. Momentálne prebieha proces prejednávania, môžu sa k nemu vyjadriť obyvatelia. Bol predĺžený o mesiac do 16. júla, no Ján Jakubov (Smer) na pondelkovom zastupiteľstve navrhol, aby sa obyvatelia mohli vyjadrovať až do konca septembra, čo bolo poslancami schválené. 

Až potom Útvar hlavného architekta mesta Košice prehodnotí všetky pripomienky, chcú to stihnúť ešte do konca roka.

„Všetko ale záleží na tom, aké vážne budú pripomienky a či nebude treba prerobiť koncept územného plánu a opätovne ho predložiť. Ľudia sa zaktivovali až v posledné dni, keď sa končil prvý termín, stanovený na 13. júna. Dostali sme zatiaľ cez tristo pripomienok. Vyhodnotenie potrvá istý čas, pričom neviem, koľko ešte pripomienok príde,“ doplnila Királyová.

Architekti aj v teréne

Košice by mohli mať nový územný plán na prelome rokov 2019 a 2020. Architekti navštívili aj viaceré mestské časti, kde obyvateľom vysvetľovali, čo územný plán rieši, aby sa samospráva mohla podľa toho rozhodnúť, či ešte nejakú pripomienku dá, alebo nie.

V novej koncepcii sa rieši aj zahusťovanie Košíc. Királyová podotkla, že nechcú mesto rozširovať do krajiny, ale urobiť ho kompaktným: „To neznamená, že každá časť územia sa musí zahusťovať, ale tam, kde je to možné, napríklad sú tam inžinierske siete a dopravné napojenie, aby to bolo efektívnejšie využívané. Medzi takéto lokality patrí priestor Východoslovenských tlačiarní, kde je nevyužité územie, ale aj bývalé magnezitárske závody, kde sme mali aj štúdiu, ale nebola dotiahnutá, alebo napríklad na Jazere v priemyselnej zóne.“ 

Poslanci mestského zastupiteľstva pred časom schválili, že zmeny a doplnky územného plánu sa budú upravovať iba raz ročne. Aj v pondelok však boli až štyri návrhy na jeho zmeny. Na otázku, či sa v súčasnosti nezmenil na trhací kalendár, reagovala hlavná architektka: „Chceme pripraviť taký materiál, ktorý bude definovať to, kedy je zmenu možné urobiť a kedy nie. Samozrejme, že určité sa dajú robiť aj priebežne, no len v nevyhnutných prípadoch.“

Na čo všetko slúži územný plán

Územný plán slúži na to, aby ľudia vedeli, kde a čo možno stavať. Úrady môžu povoliť len takú stavbu, ktorá je v súlade s podmienkami, ktoré stanovuje. Poslanci ho schvaľujú formou všeobecne záväzného nariadenia. 

Rieši usporiadanie územia a zásady jeho využívania, stanovuje prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, či hranice medzi zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie a ostatným územím obce. Zároveň rieši verejné dopravné a technické vybavenia a občianske vybavenie, ako aj plochy pre verejnoprospešné stavby či chránené územia. 

Každé následne vydané územné a stavebné povolenie musí rešpektovať podmienky územného plánu. Stavebný úrad nesmie vydať povolenie na takú stavbu, ktorá je v rozpore s územným plánom.

Je aj podmienkou získania finančnej podpory na rozvojové procesy a poskytuje isté záruky pre investičné činnosti a taktiež priťahuje súkromné investície. Rozvoj územia bez územného plánu prakticky nie je možný, hlavne v mestách, ktorým spracovanie územného plánu nariaďuje zákon.

L. Rovinský: …koľko stromov tu chceme mať

Územný plán je podľa aktivistu Ladislava Rovinského dôležitý, pretože zakladá smerovanie mesta pre budúce generácie a vytvára prostredie, v ktorom budú žiť deti či vnuci.

Predĺženie termínu podávania návrhov pokladá za pozitívne. „Ľudia veľmi málo vedia o tom, prečo je dôležitý. Teraz sa dá rozhodnúť, akým smerom pôjdeme a čo všetko sa v budúcnosti bude robiť,“ upozorňuje Rovinský.

Súhlasí aj s konceptom o kompaktnom meste, pretože ráta s obsadením zón, takzvaných brownfieldov, teda hnedých lokalít.

Musíme byť opatrní

„Už sme niečo také zažili, a to v bývalom areáli pivovaru. Tam sa postavil súčasný komplex Cassovar, ktorý nahradil predchádzajúcu funkciu. Druhá vec je, že sa tam dala vyriešiť mestská hromadná doprava. To sa bude týkať rozvoja mesta aj do budúcnosti,“ myslí si Rovinský.

Nesúhlasí však s každým „zahusťovaním“ jednotlivých lokalít, pretože by sa nemala zhoršovať kvalita bývania. „Musíme byť opatrní v tom, aby sme nestavali na každú jednu voľnú plochu. Viaceré lokality by sme práve mali premeniť na zeleň, ktorej je málo. Aj o tom je koncepcia územného plánu, koľko stromov tu chceme mať,“ uviedol Rovinský.

Asanačné pásmo

Riešiť by sa podľa neho malo aj asanačné pásmo medzi Terasou a Starým Mestom, na ktoré boli vypracované viaceré štúdie. „Samotný územný plán však nič nevyrieši, pokiaľ sa nenájde investor. Čiže my môžeme nakresliť všelijaké efektné vizualizácie, ale kým sa nenájde firma alebo podnikateľ, ktorý tam skutočne postaví budovy, tak je to iba vízia. No bolo by veľmi dobré, ak by jedno z mestských centier bolo postavené práve v tejto lokalite. Je to v pešej dostupnosti pre 40-tisíc obyvateľov, ktorí by si vedeli nájsť zamestnanie bez toho, aby sme museli extrémne riešiť ich dopravu,“ konštatoval Rovinský.

Myslí si, že zastupiteľstvo by nemalo podliehať ani tlaku investorov, ktorí si „ďobnú“ prstom na miesto, kde chcú stavať. „Ak je dobrý územný plán, ten dáva istotu aj obyvateľom, že keď sa nasťahujú do štvrte rodinných domov, tak by sa nemali stávať také veci, že sa tam postaví obytný vysoký obytný dom, ktorý zhoršuje kvalitu bývania,“ doplnil Rovinský.