Odchod mladých spôsobí kolaps východu

Nedostatok pracovných príležitostí, nízke platy a pesimistický výhľad do budúcnosti. Aj to sú dôvody, prečo talentovaní ľudia na prahu produktívneho veku vo veľkom počte odchádzajú z východného Slovenska za životom do zahraničia. Na príčiny a dôsledky nezáujmu mladých o rodný kraj poukáže konferencia Východ nie je Exit.

Iniciatíva občianskeho združenia Apolis a spoločnosti Progress Promotion chce naštartovať aktivity a kampane na riešenie a zmiernenie dôsledkov hromadného odchodu mladých ľudí zo Slovenska. Iniciátori sa opierajú o alarmujúce údaje, ktoré poukazujú na nepriaznivú budúcnosť východu.

Odchod mladých brzdí ekonomiku

Michala Lukáčová z Progress Promotion uvádza, že podľa údajov zdravotných poisťovní odchádza za lepším životom a kvalitnejším vzdelaním zo Slovenska 30-tisíc ľudí ročne vo veku do 30 rokov. Pokračuje, že podľa najnovších prieskumov na pôde univerzít až 70 percent tých, ktorí opustili Slovensko, sa už neplánujú vrátiť. 

„Prognózy štatistického úradu odhadujú, že do roku 2060 bude v ekonomicky činnom veku až o 1,4 milióna ľudí menej než dnes,“ hovorí Lukáčová. Podľa nej nejde len o sociologický problém, ale aj ekonomický. 

Poukazuje na to, že s mladou generáciou sa musíme naučiť hovoriť ich jazykom, aby univerzity, regióny alebo potenciálni zamestnávatelia poznali, čo ich motivuje a aké majú životné hodnoty. „Mladých je potrebné viesť aj k odvahe podnikať a nespoliehať sa výlučne na prácu pre iných. Celý východ má výhodu, a tou je nedostatok konkurencie, teda je tu silný potenciál na úspech,“ hodnotí Lukáčová.

Regióny sa potrebujú presadiť

Na presvedčenie novej generácie, aby neodchádzala z kraja, bude podľa Lukáčovej potrebné pracovať aj s marketingom a „predávať“ odkaz, že aj tu existujú miesta na kvalitný život, prácu i štúdium.  

„Aj s vládnymi programami na stieranie regionálnych rozdielov sa veci menia k lepšiemu len veľmi ťažko. Keď nezačneme chytať iniciatívu do vlastných rúk, budeme veční čakatelia a trpitelia. Je potrebné spájať sa, diskutovať, prinášať nápady a realizovať ich aj svojpomocne a aj na nižšej úrovni,“ pripomína Lukáčová. 

Dodáva, že ak v horizonte ďalších štyroch rokov nedôjde k citeľnému spomaleniu súčasného trendu a ekonomické subjekty a univerzity nebudú dostatočne flexibilné a inovatívne v hľadaní ľudských zdrojov napríklad na blízkej Ukrajine, hrozí nám reálny demografický, sociologický i ekonomický prepad.

Na konferencii vystúpi 12 erudovaných spíkrov, medzi nimi aj ekonóm Tomáš Hellebrandt, manažérka Dobrého anjela Ľudmila Kolesárová, odborný asistent z UPJŠ Alexander Onufrák venujúci sa medzinárodnej migrácii alebo marketingový špecialista a dizajnér Jakub Ptačin, ktorého časopis Forbes opakovane zaradil medzi 30 najtalentovanejších Slovákov pod 30 rokov.

Chcú spomaliť odliv

Lukáčová približuje, že diskutovať sa bude aj o viacerých pozitívnych príkladoch. „Pestré 250-členné auditórium konferencie budú tvoriť viaceré výrazné osobnosti regiónu, top manažéri veľkých zamestnávateľov, rektori univerzít, riaditelia stredných škôl a hlavne študenti, ktorých chceme primárne osloviť,“ hovorí Lukáčová. Doplnila, že na konferencii predstavia aj ich plány pre roky 2018 – 2020, ktoré budú smerovať k spomaleniu trendu odlivu ľudí za hranice Slovenska. 

Podporu iniciatíve vyjadrilo aj IT Valley Košice. Generálny riaditeľ združenia Pavol Mirossay hovorí, že východ Slovenska sa geograficky nenachádza pri ekonomicky silne rozvinutých štátoch. „Ale máme veľmi dobré letecké spojenie, čo nás predurčuje na spoluprácu s celým svetom. Košice sú plné príbehov šikovných ľudí, ktorí sa vrátili späť a dnes využívajú to, že pre prácu v IT sektore nepotrebujú byť mimo svojho domova,“ konštatuje Mirossay. Dodal, že tento región má neskutočný potenciál, ktorý musíme využiť.

Rektor TUKE: Naši študenti tu musia nájsť perspektívu

Košické univerzity sa pre ich študentov snažia vytvoriť podnetné prostredie. Mnohí si ale hľadajú svoje pôsobisko mimo Košíc.  

Rektor Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) Stanislav Kmeť k problematike mladých a ich migrácie zo Slovenska uviedol, že sa pre študentov snažia vytvoriť prostredie s pridanou hodnotou. 

„Príkladom atraktívneho a motivujúceho prostredia je aj náš čerstvo otvorený vedecký park Technicom, pomocou ktorého chceme kompenzovať náš deficit voči iným univerzitám v zahraničí,“ povedal Kmeť. 

Dodal, že je v kontakte so starostami miest z východu, ktorí hovoria o početnom odchode mladých. „Na univerzite máme 10 percent zahraničných študentov z 30 krajín sveta, tí ale po štúdiu odídu. Potrebujeme tu stabilizovať našich študentov, aby tu našli perspektívu. Nedostatky v pracovnom uplatnení sčasti pokrývajú veľké IT firmy v Košiciach, evidentne to ale nestačí,“ hovorí Kmeť.

Manželia sa vrátili z Írska aj pre jemnú diskrimináciu  

Príkladom ľudí z východu, ktorí sa rozhodli vrátiť do rodnej vlasti zo zahraničia, je aj manželský pár Abrányiovcov. Terézia a Tomáš pracovali v írskom meste Cork sedem rokov.  

K príchodu na Slovensko ich motivoval rodinný život i profesionálny rast. Terézia hovorí, že v Írsku pracovala v IT firme na finančnom oddelení, jej manžel bol šéfkuchár. „K zotrvaniu v zahraničí ma odrádzala aj jemná diskriminácia. Keď som chcela postúpiť na vyššiu pozíciu a do konkurzu sa dostal aj Ír, i keď nemal dostatočné vzdelanie, uprednostnili domácich,“ opisuje Terézia. Pokračuje, že rovnako im chýbala aj rodina. „Naši rodičia nám venovali celý život a my sme odišli preč do sveta. Vrátili sme sa aj kvôli nim, aby sme im ich starostlivosť opätovali.“

Nadobudnuté skúsenosti a kapitál sa rozhodli rozvinúť v metropole východu založením sushi reštaurácie s donáškou. „Pozorovali sme rozmach v tejto oblasti v Írsku i na Slovensku. V Košiciach sa tento trh javil ako voľný, tak sme sa do toho pustili,“ pokračuje Terézia. 

Podľa nej mladí ľudia získajú prácou v zahraničí nadhľad. „Ľudia, ktorí neboli v zahraničí, si možno myslia, že tam ,padajú pečené holuby‘. Realita je taká, že i tam sa tvrdo drie, aby človek zarobil. Sú tam vysoké životné náklady a ľudia často bývajú pohromade, aby ušetrili.“ Mladým by odkázala, že všetci môžu svojou prácou priložiť ruku k dielu. „Ak bude pokračovať odliv mladých do zahraničia, firmy stratia záujem o investície a východ zanikne.“

Anketa: Plánujete po štúdiu odísť do zahraničia? Čo by vás motivovalo ostať na Slovensku?