Odsedel si takmer dvanásť rokov za čin, ktorý nespáchal
Roky si za účasť na dramatických udalostiach prvých dní okupácie Košíc v auguste 1968 na Námestí osloboditeľov odsedeli politickí väzni. Mementom mal byť najmä proces s „teroristami”, aktérmi známeho prípadu Rusky Valentíny Belasovej. Manželka plukovníka Československej armády vyprovokovala protestujúcich, keď dva dni po vpáde vojsk strhávala z výkladov na Hlavnej ulici protiruské plagáty s menami a telefonickými číslami „zradcov” a kolaborantov so sovietskym režimom. Bolo na nich aj meno jej manžela Jozefa Belasa…
Dav rozhorčený z návštevy ruských tankov vtedy mal Valentínu vyzliecť, natrieť červenou farbou a ťahať po námestí. Na udalosti spred 49 rokov si pamätá aj naša čitateľka, 88-ročná dôchodkyňa Jarmila. „Stála som na rohu Štúrovej a Námestia osloboditeľov pri predajni potravín, keď prechádzal okolo pokrikujúci dav s polonahou pani Belasovou pomaľovanou červenou farbou. Pamätám si, ako z predajne vyšiel pán a položil na ňu plášť,“ spomína.
Posledným žijúcim politickým väzňom, ktorý bol za tento skutok odsúdený a odpykal si v rokoch 1969 – 1981 takmer 12 rokov za mrežami, je Košičan Vojtech Pástor. Pritom tvrdí, že na námestie prišiel až vtedy, keď už bola Valentína vyzlečená a natretá načerveno. „Bol som od nej vzdialený najmenej 25 metrov,“ tvrdí.
Obnovy súdov
Na základe fotografií však zistili, že bol na námestí, a tak putoval do Leopoldova za mreže. Spočiatku dostal 17 mesiacov za obmedzovanie osobnej slobody, pár dní pred koncom trestu obnovili proces, a tak dostal za výtržníctvo ďalších 24 mesiacov. Tie strávil na samotke, no na slobodu sa ani po ich odpykaní nedostal. Deň pred prepustením proces obnovili druhýkrát.
„Tentokrát to už nebola sranda, lebo tam bol paragraf za vraždu. Hrozilo mi väzenie od 12 do 15 rokov alebo trest smrti,“ vraví. Myslí si, že to bolo na podnet zo Sovietskeho zväzu, pretože celý senát vrátane prokurátora a predsedu súdu bol z Ruska. V obvinení sa opierali o to, že nahú Valentínu vraj mali hodiť pod električku.
„Bol to absolútny výmysel. Každý musel vedieť, že na námestí boli všetky trolejové vedenia potrhané a koľaje boli vytrhané od tankov. Električky nemohli premávať,“ vysvetľuje Pástor.
[ad][/ad]Nátlak a vyhrážky
O čo viac bol proces vykonštruovaný, o to viac sa snažili na Pástora tlačiť. Chceli totiž, aby podpísal, že Valentínu hodili pod električku. Spomína si, ako mu na samotku nasadili dvoch mladíkov, ktorí tvrdili, že sú odsúdení za vraždu, no v cele mali so sebou nôž. „Prišli ma tam mučiť, aby som podpísal to, ako to prokurátor vykonštruoval,“ tvrdí. Keďže to zásadne odmietal, po dvoch mesiacoch ich stiahli. Týranie však pokračovalo. V noci mu nechávali zapnuté svetlo, či kvapkajúcu vodu.
Odsúdený za teror
Vraždu sa dokázať nepodarilo, a tak ho obvinili za teror. Tam už nebolo cesty, ako sa vyviniť, a tak Vojtech opätovne putoval do Leopoldova. V roku 1973 ho po Pinochetovom puči v Chile spolu s ďalšími politickými väzňami presťahovali do Ilavy…
[article slug=”fotograf-tibor-kovac-zachoval-unikatne-svedectvo”][/article]Von sa dostal v roku 1981 zdeptaný a chorý. Žije na morfiových náplastiach a jednou z diagnóz je naštiepená krčná chrbtica. Keď nechcel jesť pomyje, ktoré mu doniesli ako stravu, bachari sa s ním rozhodli porátať. „Bili ma ako žito, skákali po mne hlava-nehlava,“ spomína na krutú etapu svojho života dnes 78-ročný Košičan.
