Pamätná tabuľa Júliusovi Jakobymu rozpútala vášne
Nedorozumenie majiteľa budovy a umeleckého združenia môže spôsobiť, že sa Košičania a návštevníci mesta nedozvedia, kde žil významný košický výtvarník Július Jakoby. Dôvodom je spôsob komunikácie medzi oboma stranami o pripravovanej pamätnej tabuli s bustou maliara, ktorej autorom je Juraj Bartusz.
Maliar Július Jakoby dlhé roky žil v byte na Mäsiarskej ulici 65 na prvom poschodí. Nehnuteľnosť kúpila Súkromná stredná odborná škola (SSOŠ) na Postupimskej ulici, ktorá ho momentálne postupne rekonštruuje.
Dobrá komunikácia
Myšlienka osadenia pamätnej tabule s bustou sa zrodila na jar tohto roku. Vtedy začalo Občianske združenia Rovás komunikovať so SSOŠ. Združenie poslalo návrh, ako by malo dielo vyzerať.
Busta ani pamätná tabuľa v tom období neboli zhotovené, a tak predseda združenia Otto Szabó použil na vizualizáciu hlavu Júliusa Jakobyho zo sochy maliara od Juraja Bartusza, ktorá je umiestnená na Alžbetinej ulici.
„Potrebovali sme vybavovať rôzne povolenia, objekt je navyše v pamiatkovej zóne, musia sa teda vyjadriť aj pamiatkari, preto takýto návrh. Ide však stále o návrh, nie finálnu podobu,“ uviedol Szabó, podľa ktorého návrh odsúhlasil aj objednávateľ z Maďarska, hoci tiež nepoznal výslednú verziu.
„Na zhotovenie nás oslovila Maďarská akadémia umení,“ konštatoval predseda OZ Rovás Otto Szabó.
Zmena názoru
Obe strany si vymenili viacero mailov, komunikovali aj telefonicky. Situácia sa vyhrotila v júli.
„Počas našej krátkej komunikácie mailovou formou došlo k nedorozumeniu v tom zmysle, že ste hovorili len o návrhu, s ktorým, podľa vášho vyjadrenia, môžeme, ale i nemusíme súhlasiť. My sme sa vašich slov aj držali. Následne po našom telefonickom rozhovore, v ktorom sme vyjadrili nesúhlasné stanovisko k návrhu tabule aj s odôvodnením, ste nám však odpovedali mailom, v ktorom tvrdíte, že pamätná tabuľa je už odsúhlasená Maďarskou akadémiou vied. Žiaľ, my za to nenesieme zodpovednosť, že ste dali odsúhlasiť pamätnú tabuľu maďarskou stranou bez toho, že by ste s nami vopred prekonzultovali celú vec,“ odpísala združeniu Jolana Mášiková, štatutárna zástupkyňa zriaďovateľa SSOŠ.
[ad][/ad]„Starého žobráka“ odmietli
V liste, adresovanom združeniu, sa J. Mášiková vyjadrila aj ku koncepcii stvárnenia portrétu umelca. Stále narážala na pracovný návrh, nie na novú bustu, ktorú medzitým Juraj Bartusz vytvoril.
„Na pamätnej tabuli je vyhotovený portrét umelca zhodný s tvárou sochy na Alžbetinej ulici v Košiciach, ktorá je tiež prácou sochára J. Bartusza,“ reaguje Mášiková a ďalej v reakcii dodáva: „Neprislúcha nám právo hodnotiť spomínané dielo pána Juraja Bartusza po odbornej stránke, ale len z pohľadu bežného človeka, ktorý deň čo deň vidí sochu umelca. Nakoľko sme škola, v prvom rade z tohto pohľadu sme urobili anketu v kruhu mladých ľudí, opýtali sme sa ich, koho znázorňuje socha na Alžbetinej ulici v centre mesta, v drvivej väčšine nám odpovedali: „starého žobráka“. A tento portrét má byť „vypožičaný“ na stvárnenie portrétu aj na pamätnej tabuli…“
Neistá budúcnosť
Podľa J. Mášikovej tabuľa s vyobrazením Jakobyho by mala výtvarníka ukázať ako „veľkého človeka a umelca a mala by byť odkazom najmä pre mladú generáciu. Keď tvoril, bol fešák, pekný človek…“ uviedla Mášiková, ktorá nedávno zhotovenú bustu Jakobyho na pamätnú tabuľu prvýkrát videla iba tento týždeň. „S týmto návrhom súhlasím. Je ale možné, že po tom, čo sa stalo, na dom nič neumiestnime…,“ konštatovala zriaďovateľka. Predseda združenia Szabó si myslí, že takto list napísať nemala. Nevie, ako situáciu riešiť ďalej, no on sa už ozývať nebude. „Slávnostne bude odhalená 24. októbra v nových priestoroch združenia na Alžbetinej ulici, kde prídu predstavitelia Maďarskej akadémie umení, ako aj štátny tajomník Ministerstva kultúry Maďarska,“ podotkol Szabó.
Július Jakoby sa narodil 28. marca 1903 v Košiciach, zomrel 15. apríla 1985 v Košiciach. V roku 1922 sa zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. V tom istom roku prešiel na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu A. Podolínyiho v Budapešti. Od jesene 1922 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach. V rokoch 1926-1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Štúdiá v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života. V roku 1934 dostal Cenu mesta Košice za obraz Ležiaci ženský akt. Bol členom viacerých spolkov. V roku 1968 mu bol udelený titul Zaslúžilého umelca. V roku 1970 mu bola udelená Cena za zásluhy o rozvoj výtvarného umenia na Slovensku.
J. Bartusz: Bola to moja srdcová záležitosť
Sochár Juraj Bartusz sa s Júliusom Jakobym dobre poznal a pravidelne ho navštevoval. „Týždenne som sa u neho musel zastaviť aspoň dvakrát, bol som jeho dôverníkom,“ povedal autor novej busty, podľa ktorého je výraz tváre úplne odlišný, ako ten z Alžbetinej ulice.
O liste počul, no nečítal ho. „Ani ma to nezaujíma. Bola to moja srdcovka, urobiť Jakobyho sochu a neskôr aj jeho bustu,“ konštatoval a na otázku, že v liste je Jakoby vykreslený ako žobrák, reagoval: „Je to niekoho názor. Nikto mu ho neberie.“
Bustu košického umelca vytvoril vo svojom ateliéri približne za mesiac. „Dielo sa dá urobiť za jeden deň, aj za rok. Ja som sa neponáhľal. Nerobil som ju pre peniaze, preplatili mi akurát odliatie do bronzu,“ doplnil Bartusz, ktorému neprekáža, že bude umiestnená vo dvore na Alžbetinej ulici, menej na očiach verejnosti.
Za sochu, ktorú Košičania vidia na Alžbetinej ulici, pochvalu od Jakobyho nedostal. „Povedal, že nie je pekná, ale verná. Od neho to bola pocta, pretože nikoho nikdy nepochválil, ale ani nezhodil prácu iného.“
S oboma spornými stranami začal komunikovať Daniel Liška, zostavovateľ knihy o Júliusovi Jakobym, ktorá by mala vyjsť na budúci rok.
„Pán Juraj Bartusz od samotného začiatku pripravoval k pamätnej tabuli celkom inú bustu, ktorá má realistický charakter. Odliali ju do bronzu len nedávno. Pani zriaďovateľka ju teda nemohla vidieť. Zaslal som jej fotografiu odliatku, ktorý má byť poskytnutý ako dar a verím, že sa táto vec vyrieši,“ dúfa Liška, ktorý pre obe strany navrhuje aj vhodný termín. Vtedy by už na budove, v ktorej Jakoby žil a tvoril, nemalo byť lešenie.
„Optimálny dátum je 28. marec 2018, kedy majster Jakoby bude mať nedožitých 115 rokov,“ podotkol Liška, ktorý už pripravuje list pre vedenie školy, kde ich chce pozvať, aby sa prišli pozrieť na finálnu verziu tabule.
Ako uviedol, list zriaďovateľky o soche na Alžbetinej ulici čítal. Pri tejto príležitosti spomenul vyjadrenie akademika a dlhoročného riaditeľa Národnej galérie v Prahe Jiřího Kotalíka. „Označil toto dielo ako jedno z najlepších figurálnych plastík minulého storočia vôbec nielen v československom priestore,“ doplnil Liška, podľa ktorého je J. Bartusz vysoko hodnotený odborník a máloktorý zberateľ si môže dovoliť mať jeho dielo. „Z finančného hľadiska je nedostupné,“ dodal Liška.
