Bolo že to slávy, keď 28. októbra 2010 odhaľovali na brehu Ružínskej priehrady pamätník venovaný nórskemu prozaikovi, dramatikovi, básnikovi a publicistovi, nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru v roku 1903 Björnstjerne Björnsonovi. Dnes už po ňom nenájdete ani stopy…

V roku 2010 sme si pripomínali sto rokov od smrti tohto spisovateľa, bojovníka za slobodu malých a utláčaných národov a zástancu Slovákov v dobách národnostného útlaku. Jeho podpora však neznamenala, že by bol proti Maďarom. Vždy prízvukoval, že vystupuje proti maďarským politikom a maďarizácii.  

Dar mestu

Samotné pamätné miesto malo mať nevšedné architektonické riešenie. V tom čase odhalili iba jeho prvú časť. Autormi boli Dušan a Michal Burákovci z Architektonického štúdia Atrium, realizátorom bola spoločnosť Eurovia. Obidve inštitúcie sa rozhodli dielo, ktoré sa nachádza na území Mestských lesov Košice, darovať mestu. V ďalšom roku tam podľa ich projektu mala pribudnúť unikátna Björnsonova lávka. Jej lichobežníkový pôdorys mal byť v najužšom mieste nad krajinou ukončený skleneným zábradlím.

Kto ho zničil, nevedno

V roku 2012 tam ešte stála sklenená tabuľa, ktorá bola celá popraskaná. V tom čase sa objavila aj správa, že pamätník pravdepodobne poškodil pád skál zo svahu nad ním. 

„Zaráža nás neúcta k osobnostiam svetového mena, zničený pamätník vrhá zlé svetlo na všetkých Košičanov,“ reagovalo mesto vo svojom stanovisku. To však bolo z jeho strany všetko. „Pamätník bol postavený na odľahlom mieste a bez bezpečnostného krytia, že je prakticky nemožné zistiť, kto je zodpovedný za jeho poškodenie. Mesto neplánuje tento pamätník obnoviť na pôvodnom mieste, ani premiestniť ho obnovený do Mestského parku,“ uviedol vo svojom stanovisku vedúci komunikačného oddelenia Mesta Košice J.Marko.

Keď sme hľadali miesto, kde kedysi dielo stálo, stretli sme pracovníka Mestských lesov Michala Bradovku. „Kto tu predtým nebol, ani ho nenájde. Je to smutné, že to takto dopadlo. Boli tu aj stĺpy, na ktorých viseli vlajky Nórska a Slovenska, dnes je už všetko preč. Zostal iba betónový výklenok…“ 

Nové verejné obstarávanie

Po piatich rokoch mesto Košice vypísalo nové verejné obstarávanie, ktorého cieľom bolo vybrať vhodný návrh na vytvorenie umeleckého diela – busty alebo sochy B. Björnsona a jej osadenie. Celý projekt mal byť financovaný z fondov Európskej únie.

Víťaz mohol získať odmenu vo výške 350 eur, ostatní účastníci si mali rozdeliť tisícku. Keďže boli predložené iba dva návrhy, nebola udelená cena ani odmena a výberové konanie zrušili. 

„O tom, kedy budú prípravy na projekte pokračovať a akým spôsobom, budeme verejnosť informovať,“ povedal pre KOŠICE:DNES 
J. Marko.

Je to neúcta k spisovateľovi i k autorom diela

Návrh pamätníka vypracoval ešte v roku 1930 architekt Dušan Jurkovič (1868-1947). Mal byť umiestnený na brale v Demänovskej doline. Nikdy sa tak však nestalo. 

Dušan a Michal Burákovci z Architektonického štúdia Atrium, ktorí vychádzali z pôvodného návrhu, hovoria, že je smutné, keď mesto takto pristupuje k dielu. „Je to neúcta k spisovateľovi i architektovi. V modernej spoločnosti by sa to nemalo stávať. Zvlášť, ak na to boli vynaložené prostriedky mesta, ministerstva kultúry, ako aj samotných architektov a remeselníkov,“ napísali vo svojom stanovisku.

Ako hovoria autori, zrealizovala sa iba prvá etapa. „Mesto dalo záväzok, že do troch rokov sa urobí aj druhá etapa, čo sa nestalo. My, ako autori, sme však aj za účasti ministerstva kultúry začali s jej realizáciou. Vybudovali sme základy pre budúcu vyhliadkovú lávku, začali sme so stavbou dreveného chodníka k lávke a doprojektovali jej celú konštrukciu na realizáciu. Tiež sme navrhli úpravu spevnených plôch okolo.

Bohužiaľ, žiadna stopa po pamätníku už neostala. Máme ju obnoviť my a dielo dokončiť?“ 

Návrh pamätníka v tom čase vybrala komisia v súťaži z viacerých. „Jeho miesto bolo zadefinované tak, aby bol umiestnený v krajine pripomínajúcej nórsky fjord i demänovské bralo, na ktorom sa mal vynímať nápis Björnstjerne Björnson podľa pôvodného návrhu Dušana Jurkoviča. To, že sa mesto rozhodlo pamätník zlikvidovať a vytvoriť nový, je neštandardné. Autor pôvodného mal byť aspoň zo slušnosti oslovený do novej súťaže,“ dodali na záver Dušan a Michal Burákovci.

—

Ako chránime pamiatky v meste

V Košiciach máme vo verejnom priestore viac ako 300 rôznych umeleckých diel – sôch, mozaík, reliéfov, inštalácií, pamätných tabúľ, pomníkov a pamätníkov. Štát chráni zákonom iba 12 z nich. 

„Tie ostatné ešte na svoju chvíľu čakajú, sú iba v zozname pamätihodností… To však neznamená, že by sme sa o ne nemali starať,“ napísali nám z Krajského pamiatkového úradu.

Kto sa má teda o pamiatky starať? Podľa Autorského zákona „do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním bezodplatným prevodom vlastníckeho práva umelecké dielo vo forme stavby, zobrazenia stavby alebo plánu stavby na účel jej obnovy. Obnovou sa rozumie súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, úprava alebo rekonštrukcia stavby alebo jej časti s cieľom zachovať umeleckú hodnotu stavby alebo jej funkčné využívanie“. 

Zjednodušene – v prípade pamätníka Björnstjerne Björnsona by sa o jeho údržbu a ochranu malo teda starať mesto, ktoré dostalo dielo do daru.

Vizualizácia: Atrium
Foto: Atrium, hkl