Peter Krcho: Najsilnejším liekom je tinktúra času

Konferencia. Už len vyslovenie tohto slova vyvoláva vo väčšine z nás pocit nudnosti či straty času. Ale keď hovoríme o konferencii, ktorej závery určite pomôžu aj košickým novorodeniatkam, viacerí z nás zvýšia pozornosť.

Prednedávnom takúto konferenciu zorganizovala Klinika neonatológie Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach v spolupráci s neziskovou organizáciou Novorodenec.sk.

Odborníci zo sveta

Sedem odborníkov z USA, Belgicka, Fínska, Českej republiky a Slovenska hovorilo o validných informáciách a o svojich skúsenostiach z praxe na novorodeneckých oddeleniach. Zaoberali sa okrem iného resuscitáciou novorodencov, témou použitia odstriekaného mlieka od darkýň či integráciou rodičov do starostlivosti na jednotke intenzívnej starostlivosti. Slovensko na nej zastupoval známy košický lekár Peter Krcho, prednosta kliniky neonatológie v Košiciach, ktorý pracuje s novorodencami takmer tridsať rokov.

Štyri princípy

Medicína ide míľovými krokmi dopredu a lekári musia získavať čo najskôr najnovšie informácie, ktoré sa objavujú vo svete, a čo najefektívnejšie ich implementovať. Takáto možnosť bola práve na medzinárodnej konferencii v Košiciach. „Stanovili sme si štyri princípy starostlivosti o novorodenca. Ten prvý hovorí o oveľa rozvážnejšej indikácii pre intervenciu u novorodencov. Ak do nemocnice príde dospelý pacient, sám povie, čo mu je. Lekár už ide cielene na danú oblasť, vyšetruje ju, zistí, v čom tkvie problém a hneď vykoná potrebné kroky. U novorodencov je to opačne. Novorodenec nám nepovie, čo mu je. Musíte s ním stráviť dlhší čas a podrobnejšou analýzou zistiť, čo sa s ním naozaj deje,“ hovorí Peter Krcho.

Lekár hovorí, že určite by nemali okamžite robiť nejaké zákroky u novorodencov, pokiaľ niečo nie je jednoznačné. „Druhý princíp teda znie – Neupravovať niečo, čo nie je jednoznačne poškodené. Tretím princípom je, že treba liečiť dieťa a nie ‚dosahovať nejaké výsledky‘. Poisťovne vedia pomerne ťažko kontrolovať indikácie na dané vyšetrenia a laboratóriá z toho profitujú, pretože vyšetrujeme viac, ako je bezpodmienečne nutné. Takže nesmieme liečiť výsledky.“

Štvrtý princíp je veľmi dôležitý hlavne v neonatológii. „Novorodenci po pôrode majú mnohé výsledky vyšetrení zmenené. Ak si ich porovnáme so zdravými deťmi, tak sa môže zdať, že sú ohrozené, preto sa ich snažíme korigovať – hoci ich korigovať nie je treba, časom sa upravia samé. Najlepším liekom je aj v tomto prípade materské mlieko, a to aj u kriticky chorých novorodencov,“ vysvetľuje P. Krcho.

Čakanie na plač

Každá mama hneď po pôrode čaká, či jej dieťa začne plakať. Je to neklamný signál toho, že dýcha. Ak sa tak nestane, lekári musia konať rýchlo. „Všeobecne v neonatológii platí, že sa ustupuje od agresívnejšieho a včasnejšieho prístupu. Čakáme, sledujeme, ako sa bábätko bude správať, podporíme dýchanie istým spôsobom, sledujeme všetky parametre a zvolíme ten najlepší spôsob.“ 

Všetko sa ale môže za určitých okolností veľmi rýchlo zvrtnúť a vtedy musia lekári konať rýchlo a cielene, inak môže byť neskoro. „Tejto téme sa lekári venujú na celom svete. Účastník konferencie profesor Gary Weiner z Michiganskej univerzity, ktorý sa vo svojich prednáškach zaoberal práve resuscitáciou, sa podieľa na celosvetovej učebnici resuscitácie novorodencov, ktorá vychádza raz za päť rokov a je akceptovaná na celom svete,“ ilustruje neonatológ odbornú úroveň účastníkov konferencie. 

„Hraničné“ deti

Niektoré deti sa rodia už v 23. či 24. týždni. Sú medzi nimi tzv. „hraniční“ novorodenci s hmotnosťou pod 500 g. Aj v tejto skupine je 20 až 25 percent detí, ktoré môžu prežiť. Dôležité však je rozhodnutie, ktorého pacienta a ako dlho resuscitovať. „A práve na tomto rozhodnutí by sa mali podieľať aj rodičia. Mali sme prípady, keď tehotenstvo bolo komplikované, matka prekonala infekcie aj zápalové ochorenia a sama nebola presvedčená o tom, že sa chce starať o také rizikové dieťa, ktoré sa narodí na hranici životaschopnosti. Ona bola za to, aby mu bola poskytnutá iba základná starostlivosť, otec žiadal rozšírenú. A ako toto vyriešiť? Určite je vhodné o možných problémoch hovoriť aj s neonatológmi už pred pôrodom.“

Nenahraditeľné mlieko

Význam a zloženie materského mlieka sú minimálne také dôležité ako význam ľudskej krvi. „Ako povedal jeden z prednášajúcich, cena materského mlieka má pre dieťa minimálne takú hodnotu, ak nie väčšiu, ako samotná krv. Darovanie krvi je aj u nás bežné. Ale ako získať mlieko od darkýň a ako s ním manipulovať? Tu narážame na jeden vážny problém. V Košiciach nemáme podľa princípov EÚ zriadenú banku materského mlieka,“ vysvetľuje doktor Krcho.

Banka materského mlieka bola v UNLP pred rokom 2006, keď novorodenecké oddelenie bolo ako jedno centrum. V Košiciach sú momentálne oddelenia rozdelené medzi dve nemocnice – pôrodnica je pod UNLP a klinika neonatológie je v Detskej fakultnej nemocnici. „Narážame na organizačný problém. Ako by banka fungovala pre obe nemocnice? Mali by sme nájsť spôsob, ako túto banku materinského mlieka zriadiť. Nemali by sa najprv zlúčiť pracoviská do jedného centra?“ – pýta sa skúsený neonatológ.

Fínsky príklad

Vo Fínsku sú deti hneď po pôrode ošetrované vždy spolu s matkou. Aj dieťa, ktoré váži pod 1 000 g, a matka je po cisárskom reze, sú na druhý-tretí deň ošetrované spolu. „Tento princíp nevieme zatiaľ u nás zrealizovať. Opäť narážame na to, že matka leží v univerzitnej nemocnici a dieťa, ktoré je v kritickom stave, preberáme do detskej nemocnice. Vzájomne sa informujeme, komunikujeme, ale oni ležia nielen na rôznych poschodiach, ale v inej nemocnici. Teraz to robíme tak, že sa snažíme od matky čo najskôr dostať prvé mlieko a podávať ho dieťatku. Ale deti potrebujú aj kontakt matky, jej dotyky a jej čerstvé mlieko, ktoré sa nesmie pasterizovať. Matka totiž komunikuje so svojím dieťaťom prostredníctvom bakteriálnej flóry.“ Vďaka tomu došlo vo Fínsku k významnej redukcii infekčných komplikácií, s ktorými sa na Slovensku trápime.

„Najsilnejším liekom je tinktúra času. Musíme sa v našej praxi veľmi rýchlo naučiť, ako pristupovať rozvážnejšie k pacientom. Nielen niečo urobiť, ale aj zhodnotiť, podrobne analyzovať rozhodnutia a postupy a zvoliť optimálne riešenie. Hľadáme cesty, ako riešiť tieto komplikácie a nie sme schopní urobiť základné organizačné zmeny. Ostatní nám ukázali cestu a my ju musíme nasledovať. Najvhodnejšie by bolo najprv zlúčiť pracoviská do jedného centra.“

Najdôležitejšia je diagnostika

To, že röntgenové vyšetrenia sú pre ľudský organizmus zaťažujúce, vari netreba ani hovoriť. Aj z konferencie vyplynulo, že je potrebné využívať častejšie ultrazvuk.  

„Sme pracovisko, ktoré od roku 1991 má vlastný ultrazvuk. Vyšetrenia robíme dennodenne. Sme jediní na Slovensku, možno aj v Česku, ktorí sme schopní vyšetriť pacienta pri transporte z regionálnej nemocnici,“ hovorí Peter Krcho a spomína, ako prednedávnom vycestovali za novorodencom s mobilnou ambulanciou do Rožňavy. 

„Tam sme dieťatku diagnostikovali závažnú vrodenú chybu aorty – hlavnej tepny, ktorá vystupuje do srdiečka. Dieťa bola prevezené k nám už s hotovou diagnózou. Cestou sme komunikovali s Bratislavou, kde bolo následne transportované. Táto vrodená chyba sa musela riešiť závažnou operáciou srdca a my sme ju vedeli stanoviť veľmi rýchlo, ešte pred prijatím do nemocnice, a hlavne sme vedeli povedať kľúčovú informáciu rodičom, aby nezostali v neistote.“ 

Na druhej strane však dodáva, že je dôležité radšej zostať s pacientom a urobiť detailnú analýzu. „Niekedy nie je vôbec vhodné upravovať stav na základe jedného vyšetrenia. Minule sme uvažovali nad operáciou mozgu, ale nebola nakoniec potrebná, urobili sme opakované vyšetrenia ultrazvukom, vykonali neinvazívny zákrok, a tak sme predišli ťažkej operácii hlavičky.“