Petíciou chcú zmierniť tresty pre užívateľov marihuanny

Na internete sa šíri petícia za dekriminalizáciu marihuany na Slovensku, ktorá je reakciou na väzobné stíhanie mladého Košičana. Róberta Dž. poslal košický súd v septembri do väzenia na 12 a pol roka za držanie 15 dávok marihuany a troch hašiša. Petíciou chcú docieliť zmenu disproporčného trestania pre držiteľov konopných produktov pre vlastnú spotrebu.

24-ročného Róberta Dž. vo februári minulého roka polícia zadržala počas razie v jednom z košických podnikov za prechovávanie marihuany. Počas akcie uňho našli 7,8 gramu marihuany a 0,5 gramu hašiša.

Nerozvážny mladík mal už v minulosti problémy pre držanie mäkkých drog, za čo dostal podmienku. Polícia ho s „trávou“ prichytila opäť, a tak sa ma trest rapídne zvýšil. Pri opätovnom drogovom delikte totiž zákon určuje minimálny trest vo výške 10 rokov. Keďže Róbert bol v podmienke, súd mu 10. septembra vymeral 12 a pol roka väzenia.

Len pre porovnanie, vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach obvinil zo zločinu zabitia 28-ročného muža z Košíc, ktorý v júli zabil prostitútku v Starom Meste. Svoju obeť podľa doterajšieho vyšetrovania najprv fyzicky napadol, potom ju udusil a telo prikryl rôznymi odpadkami. Muž sa k skutku priznal a v prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 7 až 10 rokov.

Vyše 12-tisíc podpisov

Na internete je petícia za dekriminalizáciu marihuany, ktorá je reakciou na vysoký trest pre mladého Košičana. „Tento trest je vyšší, než sa bežne udeľuje za nebezpečné trestné činy ako napríklad podvod či zabitie,“ uvádza sa v popise petície, ktorú podpísalo viac než 12 a pol tisíc ľudí (k 23.9.).

Medzi iniciátorov petície patrí aj bývalý poslanec Martin Poliačik, rodičia odsúdeného Róberta alebo aktivisti. Medzi nami napríklad aj Ján Gálik a Jakub Ivančo, ktorí sú členmi košickej iniciatívy Za slušné Slovensko.

„Užívatelia marihuany nepredstavujú pre spoločnosť hrozbu, preto považujeme trest odňatia slobody za takéto činy za neopodstatnený, či dokonca kontraproduktívny. Človek, ktorý sa vracia z výkonu takéhoto dlhoročného trestu, má problém znova sa zaradiť do spoločnosti, zamestnať sa a nájsť svoje uplatnenie. Dochádza k prerušeniu väzieb a spoločenskej stigmatizácii a naopak rastie pravdepodobnosť, že dotyčný bude páchať trestnú činnosť aj v budúcnosti, a to práve v dôsledku výkonu trestu,“ uvádza sa v popise petície.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane.

Legislatíva podobná EU

Signatári petície vyjadrili znepokojenie nad udeľovaním dlhoročných trestov odňatia slobody pre užívateľov konopných produktov pre vlastnú spotrebu. Jej zámerom je docieliť zmenu legislatívy, aby zodpovedala moderným drogovým politikám ostatných členských štátov Európskej únie a aktuálnemu vedeckému a medicínskemu poznaniu.

K dekriminalizácii pristúpili napríklad v Chorvátsku, Slovinsku, Estónsku, Taliansku či Luxembursku. V Španielsku je tiež povolená osobná spotreba, no za fajčenie na verejnosti hrozí pokuta 600 eur a vyššie. V Nemecku či Fínsku je marihuana nelegálna, no v zanedbateľných množstvách tolerovaná a trestne neriešená. V Rakúsku je držanie malého množstva marihuany na osobné užívanie povolené od roku 2016.

Prosia o milosť aj prezidentku

Podpísaní pod petíciou vyzývajú poslancov NR SR, aby prijali zákon, ktorý dekriminalizuje držanie konopných produktov pre vlastnú potrebu a zastavili disproporčné trestanie užívateľov bez spoločenskej hrozby. Zároveň prosia prezidentku, aby zvážila udelenie milosti pre všetkých väzňov, ktorí sú vo výkone trestu za prechovávanie konopných produktov pre vlastnú potrebu.

Zuzana Čaputová len nedávno (18.9.) udelila milosť 28-ročnému mužovi, ktorý bol dvakrát odsúdený za držanie a konzumáciu marihuany, celkovo na 10,5 roka odňatia slobody. Trest si odpykával od roku 2016, prezidentka mu odpustila jeho zvyšok.

Pri posudzovaní žiadosti o milosť zohľadnila skutočnosť, že odsúdený s marihuanou neobchodoval a prechovával ju pre vlastné účely. Muž zároveň môže po prepustení výrazne pomôcť svojej rodine, ktorá má zdravotné problémy.

Psychiatrička: Každý už mal skúsenosť s drogou

Košická lekárka Zuzana Beňačková sa s prípadmi následkov závislostí stretáva pravidelne vo svojej psychiatrickej ambulancii. S užívaním akejkoľvek drogy v minimálnych dávkach, ani marihuany, sa nestotožňuje.

„Človek nikdy nevie, či má nejakú dispozíciu byť duševne chorý a pri užívaní drog sa môže táto šanca zvýšiť,“ uviedla psychiatrička, ktorá ako príklad uvádza schizofréniu. Na druhej strane by výšky trestov za užívanie rozhodne prehodnotila. „Aj v ambulancii sa mladých pýtame, či už mali v minulosti skúsenosť s drogou a nestretávam už nikoho, kto by nemal,“ opisuje realitu lekárka.

Dekriminalizácia nie je legalizácia

Súčasný trestný zákon nerozlišuje rozdiel medzi jednotlivými druhmi drog. Je jedno, či máte pri sebe pervitín, extázu alebo marihuanu. Taktiež v zákone existuje len veľmi hrubé delenie na konzumentov a dílerov drog. V iných štátoch sa dokonca rozlišuje funkcia dílera v hierarchii organizácie.

Dekriminalizácia drog neznamená to isté, čo legalizácia. Dekriminalizáciou sa rozumie vyňatie určitého konania, ktoré je podľa platného práva trestným činom. Konanie sa naďalej považuje za protiprávne a ostáva preto sankcionované, napr. priestupkom alebo nariadením absolvovania protidrogového školenia. Ľudovo povedané, ak by niekomu našli „jointa“ pre vlastnú spotrebu, nebol by trestne stíhaný, ale díler za držanie väčšieho množstva marihuany áno.

Legalizáciou sa rozumie uznanie určitého protiprávneho konania za zákonné, teda zákonom povolené bez akéhokoľvek sankcionovania. To by znamenalo, že sa zo zákona nestíha ani užívanie, ani prechovávanie drog.