Platby za nepotrebné štúdie neboli tunelovaním VSŽ, rozhodol súd

Východoslovenské železiarne (VSŽ) v čase, keď ich riadila takzvaná rezešovská skupina, zaplatili 2,2 milióna korún (vyše 72-tisíc eur) za urbanistické štúdie rekreačných oblastí Zemplínskej Šíravy a Vinianskeho jazera, ktoré nikdy na nič nezúžitkovali.

Za dokumenty dostala v roku 1997 peniaze firma Diana K michalovského podnikateľa Vladimíra Kušníra, ktorý viacerým členom vedenia VSŽ zabezpečoval zloženie poľovníckych skúšok a potom im predával poľovné zbrane. Krajský súd v Košiciach tento týždeň, teda viac ako dvadsať rokov od skutku, právoplatne rozhodol, že to nebol trestný čin.

Potvrdil oslobodenie Kušníra (53) aj niekdajšieho riaditeľa kancelárie prezidenta VSŽ Milana Barana (52), ktorému prokuratúra kládla za vinu, že od Kušnírovej firmy objednal spracovanie prieskumu rekreačných zariadení a potom schválil úhradu jej faktúr. 

Prípad súdy spojili do jedného konania so známejšou kauzou tunelovania VSŽ cez fiktívnu rekonštrukciu jej budovy, bratislavskej expozitúry na Jégeho ulici. V tejto veci boli Baran a jeho spoluobžalovaný, niekdajší košický mestský predseda HZDS František Cibuľa, odsúdení na podmienečné tresty.

Podklady na diplomovku 

V pondelok krajský súd zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II, ktorý Kušníra a Barana oslobodil v máji 2016. Ten dospel záveru, že podnikateľ z Michaloviec v roku 1997 oklamal vtedajšieho riaditeľa Strediska cestového ruchu Kaluža Jána Hrešana.

Pod zámienkou, že potrebuje podklady na diplomovú prácu pre svoju neter, totiž od neho vylákal urbanistické a iné štúdie štyroch rekreačných oblastí Zemplínskej Šíravy a Vinianskeho jazera, potom ich okopíroval a ako vlastné predložil Baranovi. Dokumenty za účelom rozvoja cestovného ruchu spracovali architekti pre viaceré obce regiónu.

Podľa rozsudku to ale neznamená, že išlo o podvod na financiách VSŽ, ako tvrdila prokuratúra. „Nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz, aby obžalovaní vedeli, že ani jedna štúdia nie je použiteľná pre VSŽ,“ napísal v rozsudku pred dvoma rokmi sudca Dušan Kán. 

Súd: Žiadna dohoda

Podľa rozsudku sa nedokázalo ani to, že Baran si u Kušníra objednal prieskum rekreačných objektov bez vedomia predstavenstva VSŽ. Za sporné súd považoval aj tvrdenie obžaloby, že si celý postup vopred dohodli. 

Uznal tak obhajobu Barana, ktorý vypovedal, že Kušníra mu odporučil „niekto z predstavenstva VSŽ“ s tým, že je potrebné zabezpečiť rekreáciu pre zamestnancov železiarní. Nevedel pritom povedať, či to bol Ján Seňo, Anton Jura, Július Rezeš, Jaroslav Bilík, Ján Smerek alebo Ladislav Drábik. „Bol som rád, že mám dobré miesto, preto som plnil aj ústne pokyny členov predstavenstva, hoci neboli v zápisniciach,“ vypovedal podľa rozsudku Baran. 

Kritika polície 

Súd zároveň vytkol polícii, že dostatočne nepreverila, že výška faktúr prechádzala vo VSŽ cenovou kontrolou. V dokumentoch, ktoré podnik poskytol súdu, sa uvádzalo, že osoba, ktorá túto kontrolu schválila, „nebola identifikovaná“. 
Kušnír k svojmu obvineniu ani k „poľovníckym“ kontaktom s prezidentom a viceprezidentmi VSŽ počas celého trestného stíhania nikdy nič nepovedal. Vypovedať odmietol pred vyšetrovateľom aj na súde. Zároveň súd požiadal, že sa nechce zúčastňovať pojednávaní.

Vypovedajú alibisticky, hneval sa súd na topmanažérov železiarní

Obžalobu finančných únikov z VSŽ riešili súdy od roku 2001 a vypočuli vyše štyridsať svedkov.

Bolo medzi nimi celé najvyššie vedenie podniku, ktorého privatizáciu skupine okolo Alexandra Rezeša umožnila v 90. rokoch vláda Vladimíra Mečiara. 

Keď sa niekdajších topmanažérov pýtal okresný súd na preplácanie urbanistických štúdií cestovného ruchu, veľa sa nedozvedel. Neviem, nepamätám si, nebolo to v mojej kompetencii – boli ich odpovede na otázku, či sa predstavenstvo na svojich zasadnutiach zaoberalo Zemplínskou Šíravou. 

Vedeli, ale nepovedali? 

„Svoje výpovede viedli alibisticky alebo skutočne nemali reálny obraz o činnosti jednotlivých organizačných zložiek spoločnosti a ich riadiacich pracovníkoch. Pritom boli v priateľskom vzťahu s V. Kušnírom, viackrát u neho nakupovali zbrane a mohli mať alebo mali vedomosť o jeho činnosti,“ napísal v rozsudku sudca D. Kán. 

Výnimkou v tom podľa neho bol bývalý viceprezident VSŽ pre riadenie L. Drábik. Ten opísal, že železiarne zvažovali kúpu rekreačných objektov na Šírave, k čomu mohol podľa neho pripraviť pre predstavenstvo podklady M. Baran.