Po Košiciach jazdia automobily s “celulitídou”. Na vine sú supercely
Vo štvrtok (27. 6.), v utorok (2. 7.) a napokon aj v nedeľu (7. 7.) sa prehnali Košicami prudké búrky s krúpami. Spôsobili veľké škody nielen na majetku, ale aj na úrode. Čo takéto búrky spôsobuje? Dá sa voči nim nejako brániť? A čo na to všetko hovoria poisťovne či automechanici? Pátrali sme po príčinách aj dôsledkoch.
Prvá búrka s krupobitím bola takpovediac rekordná. Krúpy podľa meteorológov dosahovali veľkosť až 8 cm v priemere. Väčšie ešte na Slovensku nepadali. V ďalšie dni sa ich veľkosť odhadom pohybovala okolo 1,5 – 2 centimetre.
Vždy to bola supercela
Vo všetkých prípadoch šlo o supercely (dokonca v utorok 2. 7. bolo superciel v Košiciach viac, no najintenzívnejšia bola prvá v tento deň). „Supercely sa u nás vyskytujú bežne. Každoročne zaznamenáme 5 – 10 dní so supercelou a sú sústredené do teplého polroka,“ hovorí meteorológ Miroslav Šinger z odboru meteorologické predpovede a výstrahy zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave a zároveň spresňuje, že maximum výskytu je v mesiacoch jún a júl.
Nebezpečný východ
Keďže sa často stáva, že podobné meteorologické podmienky v našej oblasti pretrvávajú dlhšie obdobie, nie je žiadna vzácnosť, ak sa vyskytne napr. v jednom týždni viac dní so supercelou. „V rámci Slovenska ich najviac pozorujeme na východe, pretože práve tu najčastejšie dochádza k podmienkam, ktoré vedú k vzniku superciel,“ konštatuje meteorológ a vysvetľuje, že ide o kombináciu veľkopriestorovej cirkulácie a pohorí v strednej Európe, čo vedie k tomu, že napr. na západe Slovenska sú často podmienky pre supercely potláčané, naopak na východe sú podporované.
[ad][/ad]Dokážu zaskočiť aj meteorológov
Supercely teda na vznik potrebujú špecifické prúdenie, nie veľmi teplý vzduch. Toto špecifické prúdenie je možné predpovedať, no nie je možné predpovedať, kde presne supercela vznikne. „S podobným problémom sa stretávame aj všeobecne pri predpovedi búrok. Podmienky sa dajú predpovedať, dokonca lepšie sa dá predpovedať ich intenzita, ako ich samotný výskyt práve kvôli tomu, že nevieme, kde presne vzniknú. Zvyčajne sa dá povedať, že pre vznik búrok sú napr. lepšie podmienky na strednom ako na východnom Slovensku, no kde presne v rámci vyčleneného regiónu vzniknú, to už možné nie je.“
Priama úmera
Supercely sú podľa odborníka typicky spájané s veľkými krúpami. Väčšina búrok, ktoré na Slovensku vyprodukovali krúpy s priemerom 3 cm a viac, boli supercelárne. Potenciál ich vzniku sa dá predpovedať. „Krúpy s priemerom 5 cm a viac boli supercelárne všetky. Z toho teda vyplýva, že ak čakáme supercely, je tam priamo úmerná šanca na výskyt veľkých krúp. Naopak, ak supercely neočakávame, teda búrky budú bez rotujúcich silných výstupných prúdov, vtedy budú krúpy v drvivej väčšine prípadov do 1 cm, len zriedkavo je to viac. Čo sa týka ostatných sprievodných javov, teda prívalový dážď a nárazový vietor, tam sa to už takto striktne oddeliť nedá.“
Extrémny rok 2017
Hoci sa môže zdať, najmä z pohľadu Košičanov, že tento rok je bohatý na supercely, pre celé územie Slovenska to ani zďaleka neplatí. „Okrem zmienených udalostí je tohtoročná sezóna superciel na Slovensku výrazne podpriemerná, čo sa týka dní s ich výskytom. Možno si ešte niektorí spomenú na rok 2017, ktorý bol z pohľadu dní so supercelou skutočne extrémny. Na Slovensku sme vtedy zaznamenali vyše 30 dní so supercelou,“ hovorí M. Šinger a dodáva, že väčšina z týchto situácií bola v júni a v júli a opäť boli prevažne na východe Slovenska. „Spomeniem napríklad Prešov, v ktorom supercely počas leta spôsobili veľké škody tri- až štyrikrát.“
Vyhodnocovať supercely je však ešte problém. „Na Slovensku máme použiteľné dáta za posledných cca 15 rokov, čo je príliš málo na to, aby sme mohli vyhodnocovať trendy ich výskytu. Na to by sme potrebovali dlhší rad pozorovaní, pri takomto jave možno aj 50 rokov,“ dodal na záver meteorológ.
Supercela sa od ostatných búrok líši tým, že má rotujúci výstupný prúd, ktorý je separovaný od zostupných prúdov (to je tá časť búrky, z ktorej prší/padajú krúpy a vidíme ju, výstupný prúd nevidíme). Rotácia supercele umožňuje mať silnejší výstupný prúd, ako majú búrky, ktoré takúto vlastnosť nemajú. Navyše, tento výstupný prúd je počas existencie supercely oddelený od zostupného prúdu, čo jej umožňuje dlhú životnosť. Práve kombinácia intenzívneho výstupného prúdu s dlhou životnosťou môže viesť k vzniku obrovskch krúp. Silný výstupný prúd spôsobí, že krúpa z oblaku nevypadne a dlhá životnosť supercely dáva krúpam veľa času na rast. Krúpy tak vypadávajú, až keď sú príliš veľké na to, aby ich výstupný prúd ešte dokázal udržať v oblaku. So supercelami sú ešte často spájané aj ďalšie nebezpečné javy, ako napr. prívalový dážď, nárazový vietor či tornáda.
Poisťovne hlásia miliónové škody
Výraz „auto s celulitídou“ sa za posledné obdobie v našom meste udomácnil. Nemálo je však aj áut, ktoré okrem poškodenia kapoty prišli o čelné či zadné sklo.
Už pri uzatváraní poistky by si mali klienti všímať, čo všetko majú poistené, aby sa nestalo, že šetrením na poistke prídu o veľké hodnoty na majetku. Ak je to možné, po poistnej udalosti by mal klienti s odstraňovaním následkov alebo opravou počkať do obhliadky poisťovne. Ak to nie je možné, treba udalosť zadokumentovať. Väčšine poisťovní stačia aj fotografie z mobilu. Poistnú udalosť môžete nahlásiť telefonicky, online formulárom, poštou alebo osobne na pobočke.
[ad2][/ad2]Takmer 1 700 poškodených áut
Po silnom krupobití eviduje poisťovňa Allianz spolu 1 809 poistných udalostí v celkovej výške takmer 3,41 milióna eur. „Krúpy poškodili 1 653 vozidiel. Celková výška škôd na nich presiahla 1,8 milióna eur. Ďalšie škody napáchal ľadovec na úrode a majetku podnikateľov v celkovej výške 1,44 milióna eur, na privátnom majetku dosahujú škody takmer 70-tisíc eur,“ hovorí Helena Kanderková, špecialistka externej komunikácie poisťovne.
Nešťastný klient
Katarína Kukurová. špecialistka externej a internej komunikácie poisťovne Generali hovorí, že škody, ktoré spôsobil ľadovec, doteraz dosiahli výšku takmer 980-tisíc eur, z toho vyše 940-tisíc eur boli škody na vozidlách. „Momentálne registrujeme celkovo 775 škôd. V súvislosti s nedeľnými búrkami pribudli ďalšie,“ hovorí K. Kuková. V ich poisťovni mali aj prípad klienta, ktorý jednorazovo nahlásil škodu na 15 autách následkom krupobitia.
Overte si riziká
Komunálna poisťovňa má v tejto súvislosti nahlásených 809 škôd, pri ktorých predpokladaná výška poistného plnenia je vyše 1,2 milióna eur. Dalibor Mihalkin, PR manažér Komunálnej poisťovne, odporúča klientom uzatvoriť havarijné poistenie, v ktorom je zahrnuté krytie pre poškodenie alebo zničenie živelnou udalosťou. „Je vhodné si v poistných podmienkach overiť, na aké živelné riziká sa krytie vzťahuje.“
„Najviac škôd evidujeme na autách. Zatiaľ máme 280 škôd za cca 500-tisíc eur z autopoistenia. Stále to nie sú finálne čísla, keďže škody nám klienti ešte hlásia,“ uviedla pre náš denník Silvia Vlasková, šéfka marketingu a PR poisťovne Uniqua.
Servis si vyberá majiteľ vozidla
Opraviť auto po poistnej udalosti si môžete dať v autorizovanom servise alebo aj u súkromníka. Záleží na vašom výbere. Predtým je však dôležité zistiť, či sa náklady na opravu budú hradiť poistným plnením, alebo si ju majiteľ uhradí z vlastného vrecka.
Niektoré poisťovne robia obhliadky v servise, iné na miesto posielajú pracovníka obhliadkovej služby. „U nás, v spoločnosti Moris Slovakia, sa vozidlo po krupobití opravuje neinvazívnou, tzv. PDR metódou, vytláčaním a vyťahovaním plechu bez poškodenia laku do pôvodného stavu pred krupobitím. Po oprave vozidla autorizovaný servis čaká na tzv. krycí list, zasielaný automaticky pracovníkom konkrétnej poisťovne, na základe ktorého servisný poradca vie uzatvoriť konkrétnu poistnú udalosť. Vzhľadom na typ zmluvných podmienok a krytia následne autorizovaný servis uzatvára opravu a odovzdáva vozidlo spokojnému klientovi,“ hovorí Lucia Cuperová, PR manažérka Moris Slovakia.
Viaceré servisy majú zriadené špeciálne telefonické linky a e-mailový kontakt či online formulár na objednanie sa na opravu.
