Počas osláv Dňa mesta Košice padali svetové rekordy

Tento rok si už po dvadsiaty tretí raz pripomíname Deň mesta Košice. Za viac ako dve desiatky rokov prešli tieto oslavy viacerými historickými momentmi i zmenami. Lámali sa Guinessove rekordy, rekonštruovalo mesto, nav-
štívili nás hviezdy svetového formátu, oceňovali sa osobnosti.

Takzvaný nultý ročník usporiadalo mesto v máji 1995, len niekoľko mesiacov po nástupe Rudolfa Schustera na post primátora Košíc. Fakt, že Schuster chcel pri svojom návrate na primátorskú stoličku (prvý raz viedol mesto v rokoch 1983 – 1986) zaviesť tradíciu, ktorá prežije, nasvedčuje bohatý program trojdňových slávností. Odštartovala ich Disco Show na Námestí osloboditeľov za účasti viacerých košických rockových skupín. Program dopĺňali vystúpenia šermiarov, folkloristky, maľovanie na asfalt, beh s lakrosovou palicou, hod lietajúcim tanierom na diaľku, skateboardový slalom či exhibícia freestyleových cyklistov. V historickej električke sa hralo bábkové divadlo, premiéru muzikálu Aida premietali na veľkoplošnej obrazovke pred divadlom, podávalo sa šampanské. Komu nestačilo, mohol sa na štadióne Lokomotívy popozerať, ako hrajú futbal zamestnanci magistrátu s novinármi, futbalovými veteránmi a hokejovými majstrami Slovenska. Perličkou bol bezplatný vstup do múzeí a galérií.

Makovník so zlatom

Medzi najzaujímavejšie akcie, ktoré však neprežili, patrí jednoznačne Mestský stôl. A to aj preto, že plnohodnotne ukázal charakter Košičanov, ktorí sa o jedlo zadarmo boli ochotní takmer aj pobiť. Podľa dobovej tlače v roku 1996, keď sa s touto tradíciou začalo, zaujali prvé desiatky ľudí svoje miesta pri stole už o deviatej hodine ráno. S rozdávaním jedla, medzi čo patrilo aj najpopulárnejšie krájanie maximakovníka, sa pritom začalo až po dvanástej. 

„V dvoch zmenách sme upiekli 1 070 kusov 60 centimetrov dlhých makovníkov. Na jeho prípravu sme spotrebovali 452 kg múky, 240 kg kryštálového cukru, 271 kg maku, 640 vajec, 5,5 kg soli, 4,1 kg droždia, 5 kg sušeného mlieka, ale aj strúhanku, škoricu a ďalšie komponenty,“ vysvetlila v roku 1998 pre Košický Večer Alena Hricišinová, hovorkyňa firmy Medea a.s., ktorá pochúťku pripravovala. Zaujímavosťou je, že v roku 1997 do závinu pridali aj 10 kg rumového výťažku.
Ľudí, ktorí makovník pravidelne rozobrali do niekoľkých minút, lákala aj možnosť nájsť schránku so zlatým prsteňom či pamätnou mincou. Makovník sa každý rok predlžoval o jeden meter. Jeho dĺžku totiž určoval počet rokov, ktorý ubehol od udelenia erbovej listiny Košiciam. V roku 1996, keď sa tradícia zaviedla, mal práve preto 627 metrov!

Aj keď od roku 1998 sa za makovník platilo symbolických desať korún, nápor hladných Košičanov to neodradilo. Posledný raz sa makovník podával v roku 1999, len pár dní pred prezidentskými voľbami, v ktorých občania Slovenska zvolili Schustera za hlavu štátu. 

Benátky na Mlynskom náhone

Na rozdiel od makovníka, tradíciou, ktorú sa podarilo udržať, sú Košické Benátky. V súčasnosti sa lode plavia po stojatej vode v Jazere, pôvodne však splavovali skutočný mestský kanál, tak ako v Benátkach. Trať viedla z Aničky cez Mlynský náhon až ku Rokoku. Práve v súvislosti s rekonštrukciou Mlynského náhonu na Ťahanovských riadkoch sa medzi ľuďmi rozšírila legenda, že mostíky cez Mlynský náhon postavili do takej výšky, aby ňou prešla Schusterova gondola. Budúci prezident na nej stál a mával Košičanom, ktorí bohato lemovali brehy. „Zdá sa mi to vymyslené, musí to byť urobené tak, aby prešiel každý človek. Schuster má normálnu výšku, takže to je robené na hocijakého človeka,“ vysvetlil najznámejší košický potulkár Milan Kolcun. 

Rekordný silák i supermacarena

Pravidelnou súčasťou programu Dní mesta Košice boli aj pokusy o zápis do Guinessovej knihy rekordov. Pomerne pravidelne sa o to snažil silák Juraj Barbarič. V roku 2001 sa Košičania pokúšali prekonať rekord v bozkávaní pod rozkvitnutou čerešňou, predbehla nás však Bratislava. Prekonať rekord sa, naopak, podarilo v roku 2003 – razili sa mince a celkovo sa ich podarilo vyrobiť 2 920, presne toľko, koľko má Košický zlatý poklad. Najznámejšie je však určite tancovanie „supermacareny“ v roku 1997. Do preplneného centra mesta prišlo viac ako 65-tisíc ľudí, čím sa podarilo prekonať rekord 48-tisíc tancujúcich z amerického Cincinati.

Ocenený privatizér

Každoročne sa počas osláv udeľujú aj ceny mesta a primátora. Okrem osobností košického života, ako napríklad muzeológa Ladislava Olexu či fotoreportéra Róberta Berenhauta, sa medzi ocenenými ocitli aj kontroverzné mená. Deň pred tancovaním macareny tak získal od Schustera ocenenie mesta privatizér, vtedajší predseda dozornej rady Východoslovenských železiarní, a.s. Alexander Rezeš. Nasledovník Rudolfa Schustera na poste primátora Zdenko Trebuľa (Smer) zasa za významný podiel na rozvoji mesta ocenil vlastného otca Jána Trebuľu, bývalého primátora Košíc. 

—

Z ranej histórie mestských osláv 

• 1995 – nultý ročník
• 1996 – začalo podávanie makovníka
• 1997 – 65-tisíc ľudí tancovalo macarenu, zrekonštruovali spievajúcu fontánu, spustili potôčik na Hlavnej
• 1998 – prišiel zaspievať svetoznámy tenorista Luciano Pavarotti, otvorili jazierko v Mestskom parku
• 1999 – vrcholila Schusterova prezidentská kampaň, makovník podávali posledný raz
• 2000 – Barbarič zlomil Guinessov rekord, keď po sebe nechal prejsť 41 fabií
• 2001 – Zdenko Trebuľa ocenil vlastného otca
• 2002 – Trebuľa sa nezúčastnil Košických Benátok, keďže bol vo Verone dohadovať investície do KOSIT-u
• 2003 – Zápis do Guinessovej knihy rekordov v razení mincí
• 2004 – V Urbanovej veži otvorili múzeum voskových figurín, jedna figurína sa nápadne podobá na R. Schustera
• 2005 – zrekonštruovali vežu na Hradovej

Foto: Veronika Janušková