Poslanci prerokujú „utajený“ protokol z kontroly NKÚ

Poslanci mestského zastupiteľstva konečne prerokujú na pondelkovom rokovaní protokol z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) v meste. Stane sa tak po takmer poldruha roku odo dňa, keď ho doručili na magistrát. 

Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR vytkli mestu celý rad pochybení. Najzávažnejšie z nich sa týkajú zmluvy s parkovacou spoločnosťou EEI a viacerým chybám pri riešení systému parkovania. 

Obrana mesta

Podľa konštatovania z protokolu NKÚ je už základná zmluva s EEI, od ktorej sa odvíjajú všetky následné legislatívne kroky, neplatná. Bola totiž uzatvorená v čase, keď zákon neumožňoval vyberať poplatok za parkovanie súkromným spoločnostiam, len obciam. Neskôr bol síce zákon zmenený, ale novú zmluvu mesto a EEI nepodpísali.  

„Ešte pred nástupom EEI parkovací systém v centre mesta prevádzkovala Správa majetku mesta Košice (SMMK), taktiež na základe nájomnej zmluvy s mestom Košice. SMMK v danom vzťahu nevystupovala ako správca miestnych komunikácií v zmysle zákona o pozemných komunikáciách, ale len ako nájomca. Následne po obchodnej verejnej súťaži parkovací systém po SMMK prakticky prevzala spoločnosť EEI. Tento postup bol preskúmavaný prokuratúrou, ktorá voči nemu nevzniesla žiaden kvalifikovaný úkon a po schválení všeobecne záväzného nariadenia vec uzavrela s tým, že všetky zákonné náležitosti boli splnené,“ vysvetľuje svoj postoj magistrát v materiáloch na zastupiteľstvo a dodáva: „Je pravdou, že aj po doplnení príslušného ustanovenia v cestnom zákone zvolilo mesto v konečnom dôsledku rovnaký postup, aký predtým uplatnilo voči SMMK. Ani tento postup nebol prokuratúrou nikdy spochybnený. Tým bolo mesto Košice utvrdené v tom, že nepostupovalo v rozpore s legislatívou, ak parkovacie plochy prenajalo na základe súťaže spoločnosti EEI.“

Navrhovaným opatrením vyplývajúcim z kontroly NKÚ je prehodnotenie zmluvného vzťahu s EEI a zabezpečenie jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 

Poslanci sa však budú musieť vysporiadať aj so skutočnosťou, že Krajský súd v Košiciach už v jednej z káuz vyniesol rozsudok, v ktorom okrem iného konštatuje, že zmluva je neplatná. Do úvahy budú musieť vziať aj právny názor Právnickej fakulty UPJŠ, o ktorý ju v súvislosti s možnou neplatnosťou zmluvy s EEI požiadal magistrát.

Neoprávnene vyrubená daň

V protokole NKÚ vytýka mestu aj skutočnosť, že prenajalo a tým umožnilo poberať finančný úžitok firme EEI z parkovacích miest na uliciach Pajorova, Tatranská a Magurská, ku ktorým nemalo užívacie právo. Boli totiž zverené do správy mestskej časti Košice – Staré Mesto. Spolu ide o 154 parkovacích miest, ktoré vybudovala mestská časť. „V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi mestom a mestskou časťou o vysporiadanie spomínaných parkovacích miest tak, aby boli nespochybniteľnou časťou zóny plateného parkovania. Ak by k dohode nedošlo, vyňatie týchto miest by nespochybniteľne spôsobilo problémy rezidentom žijúcim v priľahlých bytových domoch,“ vysvetľuje mesto. 

Ďalším zistením NKÚ bola skutočnosť, že v 86 prípadoch bola mestom vyrubená daň za užívanie verejného priestranstva v súvislosti s vyhradenými parkovacími miestami. Platili totiž aj za druhý polrok 2016, keď už boli spomínané miesta prenajaté firme EEI. NKÚ navrhol mestu vysporiadať sa s nedostatkom tak, že neoprávnene vyrubenú časť dane vrátia. 

Mesto zdôvodňuje, že tieto miesta boli vyhradené ešte pred ich prenajatím parkovacej firme a reálne boli aj využívané. „Pokiaľ by za to neplatili žiadnu náhradu, tak by de facto na ich strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň je potrebné uviesť, že príslušné rozhodnutia o vyrubení daňovej povinnosti nadobudli právoplatnosť, pričom nikto z ich adresátov sa voči nim neodvolal,“ tvrdí magistrát.

Viaceré pochybnosti

Kontrolórmi NKÚ vytýkaných pochybností, ktoré v súvislosti s parkovaním musí mesto poslancom vysvetľovať, je viac. V protokole sa spomínajú okrem iného nejasnosti pri verejnom obstarávaní, nedostatočná identifikácia územia prenajímaného firme EEI, nadštandardná spolupráca mestskej polície a parkovacej firmy či neoprávnené spoplatnenie parkovacích miest pri kultúrnych centrách v rámci kultúrnych akcií. Ako sa s nimi a s obranou mesta poslanci vyrovnajú, uvidíme v pondelok, keď o protokole budú rokovať. 

Problém aj s peniazmi na štadión či pohostenie na módnej prehliadke

NKÚ sa pri rozsiahlej, viac ako tri mesiace trvajúcej kontrole v Košiciach koncom roka 2016 nezameral len na parkovanie. Štvorčlenná kontrolná skupina preverovala hospodárenie s verejnými prostriedkami vo viacerých oblastiach.

Mestu kontrolóri v protokole okrem iného vytýkajú, že pôžičku od ministerstva financií vo výške osem miliónov eur použilo ako majetkový vklad do spoločnosti KFA, ktorá zabezpečuje výstavbu nového futbalového štadióna. Návratnú výpomoc štátu pritom môže obec podľa zákona použiť len na kapitálové výdavky. Samospráva reagovala vyhlásením, že s KFA uzavrie dohodu o tom, že všetky prostriedky, ktorými navýšila základné imanie firmy, pôjdu na výstavbu štadióna.

Pri projekte EHMK 2013 mesto zaplatilo vyše šesťtisíc eur za externé právne služby. Podľa NKÚ to nebolo nevyhnutné, lebo magistrát má právny a legislatívny referát. Mesto oponovalo, že jeho zamestnanci „pre rozsah úloh alebo potrebu osobitných znalostí“ nie vždy môžu plniť ďalšie činnosti. Tvrdilo tiež, že najať si advokátsku kanceláriu bolo lacnejšie ako prijať ďalšieho interného zamestnanca.

V roku 2015 mesto minulo vyše 3 700 eur za catering pre 150 hostí módnej prehliadky Lýdie Eckhardt. Kontrolóri konštatovali, že platbou za alkoholické a nealkoholické nápoje, teplý a studený bufet či banketové zákusky samospráva porušila vlastné pravidlá hospodárenia s prostriedkami na reprezentačné účely, ktoré jej prikazujú „uhrádzať výdavky v najnutnejšej miere a pri zachovaní maximálnej hospodárnosti“.

Zisk zostal KOSIT-u 

V rokoch 2013 a 2014 námestník primátora Ján Jakubov (Smer) na valnom zhromaždení spoločnosti KOSIT, ktorá má v Košiciach na starosti zber a zneškodňovanie komunálneho odpadu, hlasoval za ponechanie zisku firme. Podiel pripadajúci na mesto predstavoval vyše 600-tisíc eur.

NKÚ upozornil, že na rozhodnutie o majetkových právach mesta v tejto hodnote mal mať Jakubov súhlas zastupiteľstva. Magistrát sa bránil právnym výkladom, že podiel na zisku by mestu vznikol až rozhodnutím valného zhromaždenia, a preto samotné hlasovanie o zisku nie je nakladaním s majetkovým právom akcionára.

(FER, ROK)