Prečo dreziny na železničke neslúžia turistom
Dopravný úrad pri minuloročnej kontrole na Košickej detskej historickej železnici nesúhlasil s prevádzkou drezín. Vedenie železničky ich bolo preto nútené dočasne stiahnuť z prevádzky v nádeji, že sa do novej sezóny situácia vyrieši. Vláda v stredu (12. 8.) schválila návrh malej novely zákona o dráhach, ktorá by situáciu mala vyriešiť. V septembri by potom o nej mal rokovať parlament.
„Nádej svitla, že vyhláška sa do parlamentu dostane v rámci balíka Lex corona. Žiaľ, napokon ju z balíka poslanci vyhodili, a tak je ďalšia drezinová sezóna stratená. Mrzí to o to viac, že práve v tomto čudnom roku by sme prijali akúkoľvek reálnu podporu cestovného ruchu tak, aby sme dokázali prežiť,“ vysvetľuje situáciu riaditeľ Detskej železnice Košice Ľubomír Lehotský.
[ad][/ad]V Košiciach sú zatiaľ štyri dreziny
Celkovo si Detská železnica podľa slov jej riaditeľa zadovážila v priebehu rokov štyri dreziny. Jedna je poháňaná cyklo-prevodom, dve pákovým a štvrtá je motorová. Železnicu stáli nemálo peňazí a na dve z nich v rámci grantovej schémy pre zlepšenie turizmu prispelo pred dvomi rokmi dokonca aj ministerstvo dopravy.
„Získali sme ich v predošlých rokoch. Niektoré boli vyrobené úplne nové, iné sme opravovali z tých historických, ktoré tu, alebo na podobných dráhach v minulosti bežne premávali,“ dopĺňa Lehotský. Vedenie Detskej železnice už uvažovalo aj o výstavbe samostatného okruhu pre dreziny na Alpinke. Ide však o finančne náročný projekt, a preto sa železnička uchádzala aj o grant Košického samosprávneho kraja. Avšak neúspešne.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Diera v zákone?
Ministerstvo dopravy nám povedalo, že prevádzku drezín poháňaných ľudskou silou, ktoré môžu v značnej miere podporiť cestovný ruch, plne podporuje, avšak v doterajšej legislatíve sa s nimi nepočítalo. To nám potvrdil aj Lehotský, ktorý priznal, že spolu s ostatnými členmi Asociácie prevádzkovateľov špeciálnych dráh celkom nechápu výklad legislatívy, ktorá dreziny vlastne ani nepozná.
[ad][/ad]Podľa hovorkyne Dopravného úradu Evy Oravcovej všetky vozidlá prevádzkované na dráhe musia byť v zmysle zákona o dráhach len schváleného typu a teda aj cyklodreziny musia byť podľa platnej legislatívy len schváleného typu. V zákone sa však dreziny nespomínajú, takže logicky žiadny typ schválený byť ani nemohol.
„Samovoľné konanie Čiernohronskej železnice (ČHŽ) alebo Detskej železnice v Košiciach zakúpením cyklodrezín bez toho, aby si dané subjekty vopred overili, či ich používanie na dráhach v SR je legálne, Dopravný úrad nevie nijako ovplyvniť,“ tvrdí Oravcová.
Názor prevádzkovateľov špeciálnych dráh však podľa riaditeľa Detskej železnice je, že čo zákon vyslovene nezakazuje, malo by byť povolené. Avšak nechcú nijako provokovať…
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Nemajú na právnikov
Hlavným problémom je, že Dopravný úrad považuje dreziny za „hnacie dráhové vozidlá s vlastným pohonom“. Lehotský nám v skratke vysvetlil, čo to vlastne znamená:
„Aktuálny názor kontrolného subjektu kladie v podstate drezinu na roveň lokomotívy, ktorú musí riadiť iba rušňovodič, teda aj drezinu na ľudský pohon by mal podľa toho riadiť iba rušňovodič. Je to nelogické. To je akoby cyklista musel mať vodičský preukaz na kamión alebo autobus. Na takéto skúmania nemáme popri našej pracovnej vyťaženosti čas a ani prostriedky. Je to vec pre právnikov, ale tých platiť nedokážeme. Možno sa s tým aj kalkuluje, ale pri súčasnej ekonomickej podvýžive to nedokážeme zmeniť. Jedine, že by nám nejaká právna kancelárie chcela pomôcť práve takouto formou.“
Dopravný úrad nespadá pod ministerstvo dopravy, ktoré naň tým pádom nemá žiaden vplyv. Na ministerstvo sa už prevádzkovatelia špeciálnych dráh obrátili aj niekoľkými podnetmi a listom. To im napokon vyšlo v ústrety prípravou novely zákona o dráhach, vláda ho práve schválila, v septembri bude v parlamente. Po prijatí novely by dreziny mohli bez problémov jazdiť.
V zahraničí takéto problémy nemajú
Problém, či povoliť alebo nepovoliť prevádzku drezín na Slovensku, môžeme považovať za kuriózny až absurdný, pretože v rámci Európskej únie sú dreziny bežným produktom turizmu. Nikde v okolitých štátoch pritom nie je ich prevádzka zakázaná. Naopak, zaznamenávajú boom a sú obrovským lákadlom pre turistov.
V neďalekom Poľsku ich majú napríklad takmer tristo a rezervovať si ich musíte aj niekoľko dní dopredu. V Rakúsku sú mimoriadne obľúbené aj rôzne zimné, tzv. „kožušinové“ jazdy.
„Ťažko sa vysvetľuje návštevníkom z celého Slovenska, ale aj Čiech, Poľska či Maďarska, prečo nám stoja na stanici iba na výstavu. Tak im ich nechávame aspoň ohmatať a potiahnuť za páku, aby sa naladili do budúcna. Nedávno sme tu mali talianskych novinárov a tí takýto zákaz požičiavať dreziny považovali dokonca za jediný absurdný moment, ktorý na Slovensku počas svojho pracovného pobytu zažili,“ dodáva Ľubomír Lehotský.
[ad][/ad]Problémy má aj Čiernohronská železnica
V súvislosti s týmto problémom sme oslovili aj Čiernohronskú železnicu (ČHŽ), ktorá v uplynulých mesiacoch kúpila pätnásť kusov certifikovaných cyklodrezín z Rakúska, tie sa bežne používajú na viacerých dráhach v okolitých krajinách.
„Cena jednej cyklodreziny sa pohybuje okolo 2-tisíc eur. My sme ale kupovali ojazdené, takže celková investícia bola cca 25-tisíc eur. Na začiatku sme si dve požičali od priateľov v Poľsku, ale pre ohromný záujem sme následne nakúpili vlastné. Aj tie boli ´zabukované´ mesiac dopredu. Všetky naše investície sú teraz rozhodnutím Dopravného úradu zmarené a určite podáme žalobu pre náhradu škody,“ povedal pre KOŠICE:DNES riaditeľ ČHŽ Aleš Bílek.
Dopravný úrad v súvislosti s neoprávneným používaním cyklodrezín dokonca najnovšie udelil ČHŽ pokutu vo výške 30-tisíc eur, ale nakoniec ju znížil o 50 percent na necelých 15-tisíc eur.
Drezina je ľahké vozidlo, ktoré sa dokáže pohybovať po koľajniciach iba malou rýchlosťou. V minulosti sa dreziny používali väčšinou na prepravu určitého železničného materiálu, traťmajstra alebo robotníkov na krátku vzdialenosť. Názov je odvodený od mena vynálezcu Karla Draisa, konštruktéra prvého cestného dvojkolesového odrážadla zvaného Laufmaschine, ktoré je považované za predchodcu dnešných bicyklov.
Samotná drezina môže byť poháňaná buď mechanicky alebo motorom. V prípade cyklodreziny ide o dva klasické bicykle uložené na spoločnom ráme a vedené po koľajniciach vodiacimi kolieskami. Ich prevádzka prebieha, samozrejme, na vylúčenej koľaji, po ktorej bežné vlaky v tom čase chodiť nemôžu.
Foto: Veronika Janušková
(PK)
