Premrhali sme historickú šancu, vraví primátor. Starostovia vidia zachovanie demokracie
Jeden hlas chýbal v parlamente k schváleniu zmeny zákona, ktorá mohla v Košiciach otvoriť cestu k zavedeniu úspornejšej samosprávy.
Novelu zákona o meste Košice predložil primátor Košíc a poslanec vládneho Smeru Richard Raši. Návrh počítal s tým, že kompetencia rozhodovať o počte mestských častí v Košiciach sa prenesie na mestské zastupiteľstvo, a zároveň sa zruší teraz platné oprávnenie zablokovať zlúčenie mestských častí ich obyvateľmi v miestnom referende.
Za hlasovali všetci poslanci Smeru a SNS. Rašiho ale nepodržali poslanci ďalšej koaličnej strany, Most-Híd. Nehlasovalo alebo sa zdržalo desať jej členov.
Primátor v rozprave presviedčal poslancov, že novela je historickou šancou, ako v Košiciach zredukovať počet starostov, miestnych poslancov, kontrolórov a úradníkov a získať tým peniaze na rozvoj. Pomáhal si aj príkladom, keď zrejme v narážke na Džungľu alebo Lorinčík hovoril o mestskej časti s približne päťsto obyvateľmi, ktorá všetky zdroje minie na plat starostu, odmeny poslancov a chod úradu. „Potom jej už nezostane na nič a nemá ani na to, aby urobila deratizáciu,“ povedal.
Raši: Chceli to Košičania
Po hlasovaní Raši povedal, že ho postoj poslancov Most-Híd prekvapil. „Spôsobili zakonzervovanie súčasného neúmerne vysokého počtu mestských častí, ktoré stoja ročne 7,6 milióna eur. Som presvedčený o tom, že Košičania očakávali zmenu a zredukovanie výdavkov na ich financovanie,“ uviedol.
Viacerí starostovia sa zhodujú, že odmietnutím novely parlament zabránil oslabeniu samosprávnej demokracie v Košiciach. Podľa starostky Džungle Adriany Balogovej bol Rašiho návrh nedemokratický a protiústavný. „Popieral bazálne princípy samosprávy tým, že chcel zobrať obyvateľom dotknutých mestských častí právo vyjadriť sa k tak závažnej otázke, ako je ponechanie miestnej samosprávy,“ povedala.
Starosta Košickej Novej Vsi Milan Lesňák uznáva, že mestských častí je priveľa, ale pripomína, prečo po roku 1989 vznikli. „Spoločnosť bola orientovaná tak, aby sa nezopakovala vláda štátostrany, zdôrazňovala sa decentralizácia moci a aby rozhodovanie o zásadných otázkach života 240-tisíc občanov mesta nebolo v rukách úzkeho okruhu ľudí,“ povedal.
Kalamita ako argument
Starosta Starého Mesta Ľubomír Grega sa obával, že po schválení novely by o štruktúre samosprávy v Košiciach rozhodovalo „zopár poslancov na základe straníckeho nariadenia alebo prístupu“. Myslí si, že nedávna snehová kalamita ukázala, že centralizácia moci nie je dobrá, lebo mesto so zmluvnou firmou KOSIT ju nestíhalo odstraňovať.
„Som za to, aby sa mestské časti zreorganizovali, ale som aj zástancom toho, že ak si ľudia platia verejnú správu, tak nech sa vyjadria, akú ju chcú mať,“ tvrdí Damián Exner, starosta Lorinčíka.
V tom, že súčasný model košickej samosprávy je luxusom, sa s Rašim zhoduje starosta Pereša Jozef Karabin. Považuje za nelogické, aby malá mestská časť mohla miestnym referendom zablokovať redukciu mestských častí.
„Verím, že sa mestskí poslanci umúdria a budeme s tým niečo robiť.“
Druhý pokus nestihne
Rašiho spolustraník a starosta sídliska Dargovských hrdinov Jozef Andrejčák (Smer) povedal, že rozhodnutie Národnej rady rešpektuje, ale reforma samosprávy v Košiciach je podľa neho potrebná. „Z pohľadu kompetencií, financovania aj počtu mestských častí.“
Raši neuvažuje, že by novelu posunul do parlamentu znova a predtým by v rokovaniach jeden chýbajúci hlas zabezpečil. Návrh totiž môže opätovne predložiť najskôr o šesť mesiacov a podľa zákona sa môže usporiadanie mesta meniť najneskôr rok pre komunálnymi voľbami. „Táto legislatívna možnosť je v tomto funkčnom období uzavretá,“ povedal.
(ROK, OLI, KAC, VH, JF)
Foto: Veronika Janušková
