Problém obyvateľov malých košických mestských častí. V jednom dvore dva domy stáť nemôžu

V malých košických mestských častiach by niektorí obyvatelia chceli predať záhrady za svojimi domami ako stavebné pozemky. Pre podmienku vhodného dopravného napojenia rodinných domov by ale noví majitelia stavebné povolenie nedostali.        

V Košiciach je v pokročilom štádiu príprava nového územného plánu mesta. Ide o kľúčový dokument pre budúcu výstavbu v jednotlivých lokalitách mesta. 

Košice sú zároveň rozdelené na zóny, z ktorých väčšina má svoju detailnejšiu územnoplánovaciu  dokumentáciu, takzvaný územný plán zóny. Sú ale aj také, ktoré plán zóny nemajú. A práve na tie sa vzťahuje regulatív územného plánu mesta nasmerovaný proti výstavbe rodinných domov na 
takzvaných fúzikoch. 

Ten znamená to, že stavba na bývanie musí stáť maximálne šesť metrov od najbližšej verejnej komunikácie. Regulatív o vzdialenosti možnej zástavby od ulice bráni  výstavbe rodinných domov na úzkom pozemku za existujúcim domom. Také plochy sa nachádzajú  najmä v „dedinských“ mestských častiach Ťahanovce, Pereš, Myslava či Poľov. Regulatív mesto z dôvodu jeho  nejednoznačných výkladov aktualizovalo v roku 2015.    

Poslanec: Nezmysel  

Za zrušenie tohto pravidla sa dlhšie zasadzuje mestský poslanec Andrej Sitkár (Smer). „Považujem výstavbu obmedzenú touto hranicou za nezmysel,“ hovorí. 

Tvrdí, že vychádza zo sťažností ľudí, ktorí kvôli podmienke maximálnej vzdialenosti od cesty nemôžu stavať. Spomína, že jedna z obyvateliek Myslavy radšej svoje bývanie vyriešila kúpou bytu, ako by mala dlhodobo riešiť tento problém pri vybavovaní povolenia na výstavbu rodinného domu.     
Nie  je jediná. Viacerí majitelia dlhých pozemkov si myslia, že by sa na ne  zmestilo viac domov tak, že by sa dali plnohodnotne užívať. „Moje deti by na tomto pozemku tiež chceli stavať dom, mohli by sa o mňa aspoň postarať v starobe,“ vysvetľuje obyvateľka Pereša Dagmar Szotáková. 

Majiteľka: Strata hodnoty   

Býva v dome na začiatku pozemku blízko cesty. Za ním má pomerne veľkú záhradu, ktorú už nechce využívať len na pestovanie. Dodáva, že jej pozemok pre obmedzenie výstavby na fúzikoch stratil nielen na stavebnej, ale aj na finančnej hodnote. 

Sitár kvôli regulatívu na mestskom zastupiteľstve interpeloval primátora. Odpovedal mu referát Útvaru hlavného architekta (UHA) mesta Košice s tým, že obmedzenie výstavby považuje za opodstatnené.  

Podľa odborníkov z referátu výstavba na fúzikoch prinášala v minulosti viacero problémov. Okrem vytvárania stiesnených pomerov na pozemku, straty intimity pri bývaní a vnášania dopravy do pokojných zón záhrad aj neprimerané zvyšovanie nárokov na technickú infraštruktúru v ulici, ktorá bola dimenzovaná na nižší počet ľudí. Ďalšími sú zlý alebo nemožný prístup záchranných zložiek k domom a ich zlá orientácia.  

Spoločensky potrebný postup  

„Prijatím regulatívu sa zvýšil tlak na potrebu dohodnúť sa so susedmi na vysporiadaní navrhnutých nových komunikácií, ktoré štandardným spôsobom umožnia výstavbu v nadrozmerných záhradách. Je to však spoločensky potrebný postup, ktorý odbúrava nevhodné dopady ad hoc zástavby s dopravným prístupom cez fúzik,“ napísal UHA.  

Toto potvrdzuje aj vedúci odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Košice Matej Styk. „Výstavbu vo fúzikoch výrazne neodporúčame, často totiž dochádza k poškodeniu medziľudských vzťahov a celý prípad sa končí na súde,“ vysvetľuje. 

Vysvetľuje, že výstavba na fúzikoch, je najčastejšie spôsob výstavby ďalšieho rodinného domu na časti záhrady iného pozemku. „Parcely sa skladajú z dvoch častí, zo zastavanej plochy a zo záhrady, sadu alebo ornej pôdy,“ hovorí Styk. 

Pokračuje, že ich majitelia v snahe zarobiť preregistrujú parcelu zelene na ďalšiu zastavanú plochu a odpredajú ju. Príjazdová cesta je potom predmetom sporov. „Fúzik“ vedie totiž cez pozemok prvého domu od cesty. 

„Pokiaľ na ceste nie je súdom zriadené právo prejazdu, alebo pôvodný majiteľ tento fúzik neodpredá novému majiteľovi a nespraví si svoju vlastnú cestu, ostáva prístup k domu na dobrom slove, ktoré je ale neisté,“ dodal vedúci odboru. 

(TOH)

 Riešenie našli v Šebastovciach aj Lorinčíku

V mestskej časti Šebastovce aktuálne pripravujú územie na výstavbu rodinných domov v dvoch lokalitách. Jedna sa volá Kríže, druhá Nadmerné záhrady. 

Vznikne v nich priestor na 15 až 18 rodinných domov. Starostka Monika Puzderová vysvetľuje, že ako vyplýva aj z názvu jednej z lokalít, ide o záhrady obyvateľov. Niektorí ich využívajú, iní nie. 

„Časti týchto pozemkov darovali alebo za symbolickú cenu predali mestskej časti,“ povedala.  Na takto získaných plochách samospráva vybuduje inžinierske siete a novú komunikáciu. 

Regulatív dodržali 

Pozemky potom môžu majitelia predať už nie ako ornú pôdu, ale ako stavebný pozemok, čím sa jeho hodnota môže aj zdvojnásobiť. Neporušia pritom regulatív o najväčšej povolenej vzdialenosti domov od ulice.  V lokalite Nadmerné záhrady dokončujú v súčasnosti stavebné konanie na elektrické vedenie, kanalizáciu, vodu aj cestu. V lokalite Kríže začali s projektovou dokumentáciou na komunikáciu, pokračuje územné konanie na inžinierske siete. 

Peniaze, ktoré investuje mestská časť, by sa jej mali vrátiť. Viac domov znamená viac ľudí, a to znamená viac peňazí do rozpočtu z podielových daní. 
Podobný problém mali i v Lorinčíku. Aj tam obyvatelia chceli zadnú časť svojich záhrad využiť ako stavebný pozemok. Pomohla im mestská časť. 

„Oslovili ma obyvatelia, ide asi o desať domov. Obehal som úrady, našli sme stavebný dozor a cestu aj chodník staviame svojpomocne. Firma by si za stometrový úsek cesty vypýtala státisíce. My si to urobíme za menej,“ konštatuje starosta Damián Exner.

(ŠIC)