Projekt novej Kojšovky okresali. Chránia zdroje vody

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý musí predchádzať povoľovaciemu konaniu na modernizáciu a dobudovanie lyžiarskeho strediska na Kojšovskej holi, postúpil o krok vpred.

Majiteľ Skiparku Erika, košická spoločnosť NOAD, koncom januára odovzdala ministerstvu životného prostredia takzvanú správu o hodnotení navrhovanej činnosti. Dotknutým obciam, teda Zlatej Idke, Gelnici a Kojšovu, teraz beží tridsaťdňová lehota, v ktorej majú zvolať verejné prerokovanie tohto materiálu. Z jeho obsahu vyplýva, že firma v porovnaní so zámerom, ktorý predložila úradom v roku 2016, znížila nároky na rozsah a vybavenie strediska.

Predovšetkým ustúpila od novej zjazdovky a sedačkovej lanovky do Perlovej doliny.

Odporúčaný variant preto už v tomto priestore neráta s parkoviskom a opravou prístupovej cesty z Gelnice. Firma v správe vysvetľuje, že k zmene projektu došlo, aby sa znížilo možné ohrozenie vodných zdrojov.

Ak by sa totiž zámer realizoval v tejto podobe, nebolo by potrebné vybudovanie akumulačnej nádrže v Perlovej doline na zasnežovanie zjazdoviek. Spoločnosť NOAD tiež definitívne prestala uvažovať o nových zariadeniach na prepravu lyžiarov vedúcich do Kojšovskej doliny, ako aj o parkovisku a akumulačnej nádrži v tejto lokalite.

Dominantná časť nových prvkov obnoveného strediska by mala byť lokalizovaná severozápadne od obce Zlatá Idka, na južných a západných svahoch Kojšovskej hole, teda priestoroch súčasných lyžiarskych zjazdoviek.

Ochrana nádrže Bukovec

„Na zasnežovanie bude využívaný odber len z Kojšovského potoka. Navrhujú sa dve akumulačné nádrže, rozšírenie existujúcej na tomto potoku a výstavba novej v sedle medzi Zlatoidským vrchom a Kojšovskou hoľou,“ píše sa v správe.

Pri výrobe technického snehu sa tak nebude používať voda z potoka Ida. Ten totiž napája od strediska desať kilometrov vzdialenú vodárenskú nádrž Bukovec, jeden z hlavných zdrojov pitnej vody pre Košice a okolie. Rovnako sa neráta s odberom vôd z Perlového potoka, ktorý je tiež využívaný na zásobovanie obyvateľstva.

Konateľ spoločnosti NOAD Andrej Šimko hovorí, že týmto posunom zohľadnili predovšetkým požiadavky vodohospodárov a stanoviská úsekov štátnej vodnej správy na okresných úradoch Gelnica a Košice–okolie.

Prvý nesúhlasil so žiadnymi trvalými rekreačnými aktivitami v povodí Perlového potoka nad odberným miestom povrchových vôd pre pitné účely. Druhý úrad žiadal firmu, aby doplnila hydrogeologický posudok, na základe ktorého „by bol jednoznačne vylúčený negatívny vplyv na množstvo, kvalitu a zdravotnú bezchybnosť vody v nádrži Bukovec“.

Posudky a prieskumy

NOAD dala posudok spracovať a tvorí prílohu správy o hodnotení. Jeho autor dospel k záveru, že technické zasnežovanie aj odlesnenie plôch na výstavbu zjazdoviek a vlekov bude mať „mierny až zanedbateľný vplyv na režim povrchových vôd v povodí Bukovca a Perlového potoka“. 

Šimko k tomu hovorí, že okrem tohto posudku doložili množstvo ďalších prieskumov. „Vplyv projektu z hľadiska vodohospodárskeho bola len jedna z častí spracovávanej problematiky. Pri príprave podkladov sa zúčastňovali odborníci aj z iných oblastí ako geológia, mineralógia, klimatológia, urbanizmus, energetika, doprava a iné, a posudzovaný bol aj vplyv na faunu a flóru, ochranu vtáctva či lesného hospodárstva,“ povedal.

Variant, ktorý považuje firma v správe o hodnotení za optimálny, počíta s predĺžením trasy starej sedačkovej lanovky. Nová by začínala už na ceste nad Zlatou Idkou, ktorá teraz vedie k schátranému areálu Hutných stavieb, a končila by na vrchole Kojšovskej hole (1 245 metrov nad morom). Toto prepravné zariadenie s dĺžkou 3 266 metrov má slúžiť na prepravu lyžiarov z nástupného centra do srdca strediska, kde by mali k dispozícii jedenásť vlekov a desať zjazdoviek. Celková dĺžka lyžiarskych tratí od ľahkých až po extrémne ťažké je stanovená na približne 10,7 kilometra. 

Primátor: Ako Jasná

Vypustenie nástupnej stanice v Perlovej doline z projektu zrejme nepoteší primátora Gelnice Dušana Tomaška. Ten o modernizácii hovoril prezidentovi Andrejovi Kiskovi pri jeho návšteve mesta koncom januára.

„Stredisko na Kojšovskej holi podobné lyžiarskemu stredisku Jasná v Nízkych Tatrách,“ povedal vtedy podľa TASR s tým, že majú dohodnuté rokovania s investorom. Podľa neho by regiónu pomohol rozvoj cestovného ruchu, pretože by „znížil nezamestnanosť a zvýšil kúpyschopnosť obyvateľstva“.   
Šimko spresňuje, že nimi odporúčaný variant navrhuje v dolinách nad Gelnicou v lokalite Tokáreň a obcou Kojšov v lokalite Peciská obnoviť po jednom vleku a zjazdovke, ktoré tam fungovali do sedemdesiatych rokov a ich pozostatky vidno aj dnes. Nové prepravné zariadenia by mali mať 943 a 586 metrov.

História strediska Kojšovská hoľa 

• 40. roky – vybudovaná rekreačná chata Erika
• 60. roky – vybudované štyri vleky s odpínacími tiahlami. Ich pozostatky v smere k Perlovému potoku a v lokalite Peciská vidno aj dnes
• 70. roky – postavili štyri vleky, z toho jeden kotvový, ktorý bol neskôr zrušený
• 1977 – vybudovali 1 800 metrov dlhú sedačkovú lanovku TS-3 Tatrapoma
• 2002 – VSŽ po vstupe americkej U. S. Steel predáva stredisko spoločnosti Interfernex s ruskými majiteľmi a konateľkou, političkou Annou Belousovovou, rodenou Malíkovou z SNS
• 2005 – vybudovanie umelého zasnežovania a menšia rekonštrukcia chaty Erika, ktorá ale bola otvorená len krátko
• 2006 – stredisko s novým majiteľom, firmou S.V.I.M., obnovilo prevádzku
• 2015 – skipark preberá firma NOAD
• 2016 – na posúdenie vplyvov na životné prostredie predkladá prvý zámer obnovy strediska
• 2017 – staré vleky a lanovky NOAD nespustila s tým, že všetky kapacity sústredí na prípravu nového projektu
• 2018 – firma odovzdala ministerstvu životného prostredia environmentálne prijateľnejší variant modernizácie strediska