Projekt obytnej štvrti narazil na prokuratúru. Vlastník pozemkov varuje mesto pred súdnymi spormi

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach dnes rozhodne o tom, či zablokuje projekt, ktorý na lúke medzi rekreačnou lokalitou Horný Bankov a Triedou KVP počíta s výstavbou 370 dvojpodlažných rodinných domov, všetkými inžinierskymi sieťami, komunikáciami aj občianskou vybavenosťou.

Krajská prokuratúra v Košiciach totiž v dvoch protestoch vydaných ešte v januári navrhuje mestu, aby zrušilo dva svoje uzemnoplánovacie dokumenty, ktoré takéto využitia lokality Pod Bankovom umožňujú. 

Prvý dokument ako zmenu územného plánu mesta v lokalite Pod Bankovom schválili poslanci v decembri 2015, druhý ako územný plán zóny, ktorý podrobnejšie určil, ako bude štvrť s rodinnými domami vyzerať, odhlasovali v decembri 2017. 

Prokuratúra obidve rozhodnutia napadla po podnete spoločnosti Meoptis. Firma z okruhu košického podnikateľa Pavla Gombíka je držiteľom ložiska magnezitu a má do roku 2025 povolenie na jeho ťažbu. Územie, v ktorom sa počíta s výstavbou, leží v dobývacom priestore bane Bankov. 

Prokurátorka Zuzana Šotíková mestu ako orgánu územného plánovania okrem procesných nedostatkov vyčíta aj hmotnoprávne pochybenie, ktoré podľa nej spočíva v porušení banského aj stavebného zákona. 

Prokurátorka: Len banský úrad   

V oboch protestoch dospela k záveru, že samospráva nemá oprávnenie na území vymedzenom ako dobývací priestor robiť územný plán. „Meniť územný plán môže až po rozhodnutí obvodného banského úradu o zrušení alebo zmene dobývacieho priestoru,“ napísala. 

Prokurátorka sa odvoláva na výklad banského zákona, podľa ktorého je rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru rozhodnutím o spôsobe jeho využitia a mesto musí jeho hranice vyznačiť v územnoplánovacej dokumentácii, a teda na ne pri územnom plánovaní prihliadať. 

Šotíková tiež tvrdí, že aj keď Meoptis nebol v procese zmeny územného plánu dotknutým orgánom, ale len „dotknutou právnickou osobou“, mesto malo vzhľadom na to, že spoločnosť v tejto lokalite plánuje vykonávať banskú činnosť, zosúladiť jej pripomienky zo stanoviskami štátnych orgánov. 

Takúto povinnosť mesta vyvodzuje z ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého cieľom územného plánovania je dosiahnutie „trvalého súladu všetkých činností v predmetnom území“. 

Iní protesty odmietli    

Deň pred rokovaním zastupiteľstva poslal stanovisko denníku KOŠICE:DNES Ján Varholík, vlastník pozemkov, na ktorom neznámy investor plánoval výstavbu rodinných domov. Bývalý hokejový reprezentant v ňom upozorňuje, že prokuratúra napádala aj rozhodnutia iných orgánov, ktoré so zmenou územného plánu súhlasili. 

Sú nimi Obvodný banský úrad Košice, jemu nadriadený Hlavný banský úrad, odbor výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Košice či ministerstvo dopravy. Tieto orgány však prokurátorskému protestu nevyhoveli. Výnimkou bol len rezortu dopravy, ktorý podriadenému okresnému úradu nariadil vydať vo veci nové stanovisko, v ktorom by lepšie vyhodnotil pripomienky ministerstva životného prostredia. 

Varholík vraví, že vzhľadom na tieto stanoviská nie je dôvod, aby poslanci protestom vyhoveli. Upozorňuje, že prokuratúra v takýchto prípadoch môže, ale nemusí podať na samosprávu žalobu na súd. 

Vlastník: Hrozia škody 

„V prípade vyhovenia protestom však hrozí mestu Košice riziko v podobe 1 500 až 2 000 potenciálnych súdnych sporov zo strany vlastníkov už existujúcich nehnuteľností v dobývacom priestore, vlastníkov stavebných pozemkov, vlastníkov projektu v lokalite Pod Bankovom aj ďalších rezidenčných projektov. Sú to spory v hodnote rádovo desiatky miliónov eur,“ povedal.

Podľa neho majitelia záhrad, bytov, ale aj domov, ktoré boli v minulosti stavebným úradom povolené v tejto lokalite ako stavby nesúvisiace s banskou činnosťou na základe súhlasu banského úradu, by tu po schválení protestu nemohli umiestňovať žiadne ďalšie objekty ani rekonštruovať pôvodné. 

Varholík hovorí o prepočtoch, podľa ktorých už teraz 40 percent dobývacieho priestoru ložiska magnezitu tvoria záhrady, byty a rodinné domy, ale aj obchody či cintorín. Sú to ulice Zvolenská, Palmová, Trenčianska, Liptovská, Krupinská, Na kalvárii, Banícka a ďalšie. 

Protesty prokuratúry sa podľa exhokejistu týkajú nepriamo aj iných miest, ktoré sú v celom rozsahu alebo čiastočne v dobývacom priestore nejakého banského ložiska. Takými sú napríklad Trebišov, Banská Štiavnica či Kremnica. 

Magistrát: Mesto je kompetentné  

Riziko súdnych konaní priznáva aj dôvodová správa k materiálu na rokovanie zastupiteľstva, ktorú spracovali referát právny a Útvar hlavného architekta. Podľa nej prokuratúra nesprávne oddeľuje inštitút dobývacieho priestoru od inštitútu chráneného ložiskového územia, v ktorom podľa zákona možno so súhlasom banského úradu individuálne povoľovať aj stavby nesúvisiace s dobývaním ložiska za podmienky, že to nenaruší využitie nerastného bohatstva.  

Pracovníci magistrátu tiež zastávajú názor, že mesto je kompetentné meniť územný plán na celom svojom území, a to aj v hraniciach dobývacích priestorov, ak sa na tom dohodne s banským úradom.  

Poslancom napriek tomu odporúčajú, aby protestom vyhoveli. Poukazujú pritom na posledné stanovisko ministerstva životného prostredia, ktoré v ňom „odporúča“, aby sa územie v blízkosti chránených ložiskových území nevyužívalo na obytné, ale ani na rekreačné účely.

Polaček: Celý proces by sa mal začať odznova

Proti schváleniu zmeny územného plánu aj jeho podrobnejšej zóny v lokalite Pod Bankovom bol ako mestský poslanec Jaroslav Polaček (nezávislý).  

V roku 2017 sa opieral o jedno zo stanovísk ministerstva životného prostredia, ktoré hovorilo o svahových deformáciách v dotknutom území, a preto výstavbu vnímal ako bezpečnostné riziko.

Na tomto stanovisku zotrváva aj ako primátor. „Jednoducho nie som presvedčený, že je to bezpečná lokalita pre výstavbu bývania,“ povedal v pondelok s tým, že poslancom odporučí, aby protestom prokuratúry vyhoveli. „Celý proces obstarávania zmeny územného plánu by sa potom začal odznova tak, aby boli dôsledne vyhodnotené všetky okolnosti,“ uviedol.

Developerský projekt ako taký však neodmieta, keďže niektorí poslanci podľa neho zastávajú názor, že výstavba rodinných domov by zablokovala možné obnovenie ťažby magnezitu.

„Baňa dnes do mesta nepatrí,“ vraví s tým, že na druhej strane si myslí, že jej odstavenie by sa nemalo dosiahnuť nepriamo cez presadenie jedného zámeru investora, ale zásoby magnezitu by mal zákonným spôsobom odpísať štát.

Poukazuje tiež na to, že koncept nového pripravovaného územného plánu mesta Košice počíta s tým, že dotknuté územie, vrátane pozemkov J. Varholíka, sa bude využívať na rekreačné účely.