Rómovia skúmali, ako o nich píšu médiá

Pozitívne zobrazovanie Rómov a ich problémov má podľa výskumníkov vplyv na ich lepšiu integráciu do spoločnosti. Každoročne preto monitorujú stav v médiách vo svojom výskume. Aj tento rok v ňom zaznamenali pozitívny trend.

Vykresľovanie sociálne vylúčených komunít v médiách má podľa ľudí z občianskeho združenia Romano Kher – Rómsky dom, ktorí spolu s výskumníkmi z Newton Media a Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť pripravili analýzu o zobrazovaní Rómov v médiách,  výrazný vplyv na zmenu ich vnímania aj integráciu do masovej verejnosti.  

„Keď vám niekto po generácie hovorí: odíďte, toto nie je vaša krajina… – tak sa s tým mentálne stotožníte a máte veľmi zlý pocit z toho, že vás všetci ostatní vnímajú ako cudzí element,“ priblížila dôvody, prečo by mali médiá priaznivejšie informovať o Rómoch, novinárka rómskeho média Romed Jarmila Vaňová. Ľudia totiž podľa nej radi čítajú články o bombastických problémoch s Rómami. „Toto nie je cesta,“ povedala Vaňová. 

Tukabel, tukabel

Ako príklad povrchnosti spomenula známu reportáž s Rudňančankou Helenou Červeňákovou, takzvanou pani „tukabel“. Video s jej výstupom malo na internete v rôznych podobách niekoľko miliónov videní, podnikavci dokonca začali predávať aj oblečenie s jej podobizňou.  

„Celé Slovensko sa na tom bavilo, no ona hovorila veľmi vážne veci o tom, že všetky peniaze, ktoré dostávala, dávala úžerníkovi za to, že jej dovolil napojiť sa na odber elektriny,“ vysvetlila Vaňová.  

Pani Červeňáková bola podľa nej frustrovaná zo svojej zlej životnej situácie, a preto povedala prvému novinárovi, ktorého videla, všetko na rovinu. Problém však vidí aj na strane Rómov. Nehovoria dobre po slovensky a často novinárom narozprávajú nepravdivé bájky.

Problému sa nevenujú

Z výskumu vyplýva, že médiá sa pri Rómoch najviac venujú kultúre, najmenej problematike chudoby. „Patologické javy v rómskej komunite – úžerníctvo, dlhodobá nezamestnanosť, alkoholizmus, to, že deti nemajú vzory, že vzdelanie nemá žiadnu hodnotu, pretože rodičia nevedia oceniť jeho hodnotu – to je otázka chudoby.  Je smutné, keď chudoba nadobúda etnický rozmer, zovšeobecňuje sa a povie sa, že Rómovia… Nepovie sa však, že bez úžerníka by nemohli existova, lebo by nemali ani čo jesť,“ zhodnotila Agnes Horváthová zo združenia Romano Kher.  

Naopak, ako pozitívne na analyzovaných článkoch vníma to, že až v 54 percentách prípadov dochádza k stieraniu stereotypov. Výskumníci však vytýkajú médiám, že len 10 percent príspevkov sa týka Rómov integrovaných do spoločnosti. Podľa Atlasu rómskych komunít, ktorý vydalo ministerstvo vnútra, viac ako polovica Rómov žije integrovaná medzi majoritným obyvateľstvom.

Aj v regiónoch

Prieskum o mediálnom obraze Rómov sa prvý raz uskutočnil aj pri článkoch v regionálnych médiách, vrátane denníka KOŠICE:DNES. „Sme presvedčení o tom, že regionálne médiá sú bližšie k ľuďom a mali by prinášať objektívnejšie informácie. Všetky pravidlá zobrazovania Rómov by sa preto mali dodržiavať aj v regionálnych médiách. V prieskume však dopadli horšie ako celoslovenské. V niektorých boli stereotypy až príliš silné, bez obalu a necitlivé,“ zhodnotila Horváthová. Ku konkrétnym príkladom nesprávnych zobrazení Rómov v našom denníku sme sa ale zatiaľ nedostali.

Metodika výskumu

Výskumníci analyzovali články od júla 2016 do konca októbra 2016. Skúmali, či dostal priestor na vyjadrenie Róm, či bol anonymný, muž, žena, dospelý, dieťa, či to komentoval expert, či sa použil stereotyp a či tam bola negatívna charakteristika. 

„Napríklad či spájal článok problematiku vybývaných bytov s Rómami,“ priblížil spracovávateľ výskumu Igor Andre. Dodal, že do výskumu nezaradili články, ktoré napríklad len spomenuli  slovné spojenie typu „cigánsky bašavel“ a rovnako aj články, ktoré sa venovali manželskému spolužitiu známych rómskych rodín.

Foto: Veronika Janušková