Rozsiahle priestory v nehnuteľnostiach mesta nikto nevyužíva

Vyše sedemtisíc metrov štvorcových v mestských nehnuteľnostiach nikto nevyužíva, prázdne priestory sa znehodnocujú a neprinášajú samospráve žiaden finančný efekt. Vyplýva to zo správy hlavného kontrolóra mesta Košice Pavla Galla, ktorú predložil poslancom v apríli.

Pracovníci jeho útvaru za tri mesiace preverili budovy vo vlastníctve mesta na vyše tridsiatich adresách, väčšinou v mestskej pamiatkovej rezervácii v centre mesta. Ich správu vykonáva Bytový podnik mesta Košice (BPMK). V niektorých objektoch sú priestory voľné aj vyše pätnásť rokov. Časť z nich sa BPMK nedarí prenajať z objektívnych dôvodov, ktoré nemôže ovplyvniť. K takým patria zložitá dopravná dostupnosť, nedostatok parkovacích miest, veľká výmera alebo ide o suterény starých budov, kde sa nachádzajú rôzne rozvody a potrubia.

Veľká časť priestorov je ale v zlom technickom stave a ich poškodenia sú dôvodom, prečo do nich správca nevie nájsť alebo ani nehľadá nájomcov. Najväčšia voľná výmera v tomto type mestských budov je v hoteli Európa na rohu Mlynskej a Protifašistických bojovníkov.

Chátra aj Európa  

V časti objektu je od roku 1999 banka, ktorá má od mesta nájomnú zmluvu na 99 rokov. Viac ako polovica nebytových priestorov, a to vyše 1 200 metrov štvorcových, sa ale dlhodobo nevyužíva a nie sú dokonca ani stavebne oddelené od priestorov banky. „Celá budova vykazuje značné poškodenie interiéru a zariadenia, ako je elektroinštalácia a vykurovanie. Dochádza k trvalému znehodnocovaniu majetku mesta. Vzhľadom na technický stav nehnuteľnosti si jej ďalšie využitie vyžaduje značnú investíciu do obnovy,“ napísal Gallo.

Takmer rovnaká veľká výmera je nevyužitá v Jakabovom paláci na Mlynskej ulici. Domnelé dedičky pôvodného vlastníka sa o neogotickú budovu súdia od roku 2011. BPMK preto vykonáva len jej základnú údržbu. Vo výsledkoch kontroly sa konštatuje, že technický stav objektu sa zhoršuje a vlhnutie základov poškodzuje suterén a začína zasahovať do priestorov prvého poschodia.

„Na prvom poschodí je interiér výrazne zdevastovaný a ak nebude urýchlene riešená situácia, môžu byť nenávratne poškodené pamiatky na druhom poschodí,“ stojí v správe. Nedostatočne sa udržiavajú podľa hlavného kontrolóra aj ďalšie nevyužívané nehnuteľnosti. Vlhkosť poškodzuje dom na Hrnčiarskej 5 aj na Komenského 35. V prípade objektu na Kováčskej 18 zasa mesto nedotiahlo rekonštrukciu, pre ktorú odtiaľ poslalo preč nájomníkov v roku 2016. Pamiatkový úrad nedal povolenie na obnovu, lebo vlastník neurobil reštaurátorský výskum, ktorý mu predpísal. Predaj domu na Kováčskej 34 zastupiteľstvo v roku 2008 neschválilo s odôvodnením, že BPMK zabezpečí jeho postupnú rekonštrukciu. Namiesto toho správca na budove robil len udržiavacie práce a neúspešne sa ju pokúšal predať v dražbe, naposledy v roku 2010.

Statika neposlúchli 

Podľa kontrolórov odvtedy podnik nevyvíjal žiadne zásadné aktivity, aby zabránil ďalšiemu chátraniu majetku. Statický posudok z júla 2016 mu pritom odporúčal, aby odvodnil okolie budovy a prečistil potrubie kanalizácie, čím by sa zabránilo ďalšiemu prenikaniu dažďovej vody do podložia objektu. 

Kontrolu Gallo ukončil so záverom, že mesto a jeho podnik, ktorého je stopercentným akcionárom, v niektorých prípadoch nehospodárili s majetkom v prospech rozvoja mesta. Tvrdí, že nedodržali predpisy, ktoré samospráve prikazujú zverený majetok zhodnocovať, udržiavať a chrániť pred poškodením. V správe nie je uvedené, či BPMK ako kontrolovaný subjekt podal k výsledkom kontroly námietky. Na otázky denníka KOŠICE:DNES podnik zatiaľ neodpovedal. 

BPMK vidí konkurenciu 

Vo výročnej správe za rok 2017 podpísanej konateľom Róbertom Ujpálom ale priznáva, že na spravovaných nebytových priestoroch robil len „prevádzkovo nevyhnutný rozsah opráv a údržby“, aj to najmä na budove Starej radnice na Hlavnej a budove magistrátu. Problém chátrania majetku správa priamo nespomína, píše sa v nej len o „trende problematického obsadzovanie priestorov“ z dôvodu ich horšieho vybavenia či parkovacích možností v porovnaní s biznis centrami.

„Konkurenčné prostredie s ponukou atraktívnejších priestorov nedovoľuje zazmluvniť nami spravované priestory v očakávaných cenových reláciách,“ uvádza výročná správa BPMK. Bytový podnik mal vlani uzatvorených 489 nájomných zmlúv nebytových priestorov a dosiahol z nich tržby vyše 1,4 milióna eur.

O budovy v centre sa bojuje na súdoch. Na jednu z nich je jedenásť žalôb

Nielen zlý technický stav mestských nehnuteľností, ale aj množstvo dlhých a komplikovaných súdnych sporov bránia hospodárnemu nakladaniu s týmto majetkom. 

Symbolom tohto problému je dom na Alžbetinej 29. BPMK alebo mesto Košice vedie celkovo jedenásť sporov s nájomcami, ktorých predmetom sú dva nebytové priestory v suteréne a na prízemí aj byt v podkroví tohto meštianského domu. 

Osem súdnych sporov sa týka neplatenia nájomného za nebytové priestory alebo platieb za užívanie podkrovného bytu v celkovej sume vyše 26-tisíc eur. V ďalších dvoch konaniach sa rieši výpoveď z nájmu bytu z roku 2013 a nárok na uzavretie kúpnej zmluvy s nájomcom. 
Správa kontrolóra konštatuje, že najmä za spor o byt môže samospráva. Mezonet totiž vznikol spojením bytu na prízemí, ktorý je od roku 1996 v osobnom vlastníctve, a podkrovného priestoru, ktorý nebol predmetom žiadneho nájmu a tvoril spoločnú časť pavlačového domu. 

Mesto napriek tomu v roku 1996 ako vlastník domu súhlasilo s takouto rekonštrukciou, ktorú financoval nájomca spodného bytu. Po kolaudácii bol ale byt zapísaný v katastri ako mestský. „V záujme hospodárnosti považujem za vhodné a efektívne, aby niektoré spory boli riešené mimosúdnou dohodou,” navrhuje kontrolór mesta P. Gallo. Predmetom mediácie sa podľa neho má stať najmä vlastníctvo podkrovného bytu, pretože vznikol prestavbou na základe súhlasu mesta. 

Iné súdne konania k Alžbetinej 29 už boli právoplatne ukončené. Takým je napríklad spor o nebytový priestor v suteréne o výmere 22 metrov štvorcových. Rozsudok z roku 2007 sa stal titulom na výkon exekúcie formou vypratania priestorov. 

K exekúcii ale dodnes nedošlo. „Exekútorom bolo na mieste zistené, že ide o rozsiahle nebytové priestory s jednými vstupnými dverami a prítomný pracovník BPMK nestotožnil s určitosťou a bez vylúčenia pochybností časť nehnuteľnosti určenú na vypratanie,” opisuje správa. 
Iný nebytový priestor v tomto dome sa podarilo vypratať na základe súdneho rozhodnutia v roku 2016. Proti exekúcii na ďalšiu časť nehnuteľnosti je ešte prípustné odvolanie. V prospech mesta skončil súd, v ktorom sa nájomca domáhal, aby vlastník zaplatil 33–tisíc eur z titulu investícií a ušlý zisk vyše 400-tisíc, lebo s ním samospráva neuzavrela nájom za účelom zriadenia lekárne a predajne zdravotníckych potrieb. 

Súdy sa zaoberajú vysporiadaním vlastníctva aj ďalších mestských budov, ktoré sa väčšinou nachádzajú v historickom centre. Extrémny prípad sa týka nehnuteľnosti mimo tejto lokality. V súvislosti s tenisovou dvojhalou na Kostolianskej ceste prebieha osem sporov. Vlastníci pozemkov pod halou podali prvú žalobu na jej odstránenie alebo zriadenie vecného bremena ešte v roku 1994. Celková výmera nevysporiadaných pozemkov je viac ako 5 700 štvorcových metrov.

foto: Veronika Janušková