Samosprávny kraj dal stredným školám limity
Nepríjemné dôsledky môže mať pre vzdelávacie zariadenia rozhodnutie ministerstva školstva o prijímaní žiakov do prvých ročníkov stredných škôl v školskom roku 2019/2020. Doteraz počty odporúčalo, po novom sú presne stanovené a rozhodujú o tom samosprávne kraje.
Školské zariadenia po novom dostanú financie na určitý počet študentov podľa toho, aké perspektívne odbory ponúkajú. Iné v novom školskom roku triedy neotvoria, lebo ich zameranie nemá uplatnenie, ktoré si vyžaduje súčasný trh práce. Niektorým stredným školám sa tak počet mierne navýšil, ďalším zase znížil, niekde aj o polovicu. V Košickom samosprávnom kraji (KSK) najhoršie dopadla Obchodná akadémia Polárna, ktorá nebude môcť prijať žiadneho žiaka.
[ad][/ad]Neperspektívne odbory
Ministerstvo určilo pre nasledujúci rok počty žiakov, ktorí budú prijatí do prvých ročníkov stredných škôl. Kým školy v Košickom kraji žiadajú prijať 8 771 žiakov, župa môže podľa rozhodnutia ministerstva prerozdeliť o 2 303 žiakov menej. KSK má v školskom roku 2019/2020 pre všetky školy vo svojej územnej pôsobnosti prerozdeliť 6 468 miest.
„Deviaty ročník základných škôl v tomto školskom roku skončí približne 5 400 žiakov. To znamená, že každý žiak bude prijatý na strednú školu. Nepomer medzi počtami žiakov, ktorých môžeme prijať a ktoré žiadajú školy, vznikol preto, že v minulosti ministerstvo aj kraj povolili vznik škôl, študijných odborov alebo navýšenie počtu žiakov bez toho, aby zohľadnili demografický vývoj a reálny dopyt na trhu práce,“ vysvetlil predseda KSK Rastislav Trnka.
Prioritou je kvalitné vzdelávanie
Samosprávny kraj sa zameral pri stanovení počtov žiakov v prvých ročníkoch posilniť perspektívne odbory, ako informačné technológie, strojárstvo či elektrotechnika. „Prioritou je zabezpečiť žiakom kvalitné vzdelanie. Niektoré stredné školy neotvoria všetky odbory, no musíme reagovať na potreby skutočnej praxe. Do budúcna zmeníme pravidlá určovania počtu žiakov tak, aby sme ponúkali lepšie a kvalitnejšie možnosti,“ dodal Trnka.
Ministerstvo dalo kompetencie kraju
KSK chce pripraviť kritéria na určovanie počtu žiakov v jednotlivých školách pre školský rok 2020/2021. Prioritou bude vypracovanie metodík, ktoré umožnia lepšie vyhodnocovať potreby trhu práce, kvalitu a opodstatnenosť škôl a ich študijných odborov. „Kraj dostal vyhlášku ministerstva začiatkom novembra, a tak sa už tento rok presnejšia metodika nedala pripraviť za tri týždne,“ spomenul Trnka.
K zmene v kompetenciách samosprávnych krajov došlo od 1. septembra. Kým doteraz ministerstvo iba odporúčalo krajom, koľko žiakov môžu prijať do prvých ročníkov stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti, po novom sú tieto počty presne stanovené. Kraj ich následne prerozdeľuje na jednotlivé školy a študijné alebo učebné odbory.
Rozhodnutie môže znamenať zánik školy
Prekvapenie z rozhodnutia Košického samosprávneho kraja neotvoriť v budúcom školskom roku prvý ročník Obchodnej akadémie na Polárnej ulici neskrýval jej riaditeľ Peter Ivan.
„Dozvedel som sa to z médií,“ reagoval v piatok popoludní Ivan.
Pôvodný plán rátal s päťdesiatimi žiakmi, neskôr ich počet sa zredukoval. Ešte v priebehu minulého týždňa mal riaditeľ prísľub, že určitý počet študentov bude môcť prijať. „Máme viaceré žiadané odbory. Spolupracujeme s firmami ako T-Systems alebo IT Valley. Ako jediní v Košiciach sme zriadili Ekonomické lýceum, o ktoré je veľký záujem. Rozhodnutie môže znamenať zánik školy,“ myslí si Ivan.
Predstavitelia kraja uviedli, že v prípade tohto školského zariadenia klesá počet študentov. „Až na výnimky nestúpa ani v iných školách. Informácia je pre mňa čerstvá. Ešte neviem, ako budeme reagovať. Skúsime pripraviť alternatívy, aby sme mohli zvrátiť toto rozhodnutie,“ dodal riaditeľ.
Dialóg s krajmi sa nekonal
Myšlienka racionalizácie stredných škôl exituje už od roku 2006. Prebiehať mala vo viacerých etapách.
Doteraz neboli koncepčné zmeny realizované, išlo skôr iba o čiastkové riešenia.
Ide o deti
„Problém sa začal riešiť až v tomto roku, keď sa pokles demografickej krivky zastavil a do roku 2025 bude stúpať. Nechceme ísť so samosprávnymi krajmi do boja. Ponúkame koncepčné riešenia v záujme tých, ktorých sa to najviac dotýka, teda detí. Celému procesu mali predchádzať rokovania o nastavení kritérií. Každý kraj si nastavil vlastné a napríklad študijné výsledky sa vôbec do úvahy nebrali,“ konštatovala Ľubica Petríková, viceprezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Slovenska.
Ako uviedla, v mnohých prípadoch došlo k neopodstatnenému zníženiu prvákov na stredných školách, napriek tomu, že ide o zariadenia, ktoré patria na základe výsledkov maturitných skúšok či nízkej miery nezamestnanosti absolventov k najlepším v kraji.
Petríková sa obáva, že môže najbližšie mesiace nastať problém, pretože rodičia a uchádzači o štúdium v januári zistia, že stredná škola, pre ktorú sa rozhodli, prijímacie konanie vôbec nevypísala.
[ad2][/ad2]Na nadlimitných peniaze nedostanú
Vzdelávacie zariadenie sa ešte môže rozhodnúť vyhovieť záujmu rodičov a prijať viac žiakov ako majú limit. Na týchto už ale štát peniaze neposkytne. „Niektorým žiakom sa môže stať aj to, že podajú prihlášky na dve stredné školy, no po neprijatí ani na jednu zo zvolených zostane pre nich už iba škola, o ktorú by sa nikdy neuchádzali,“ dodala Petríková.
Dotknuté školy, ktorým kraje nepovolili otvoriť prvé ročníky, alebo im oklieštili počet prvákov, sa môžu odvolať na ministerstvo školstva do tridsiatich dní a čakať, či rezort prehodnotí rozhodnutia kraja alebo ho potvrdí.