Šéf vodární: O mojej rodine v niektorých zákazkách som ani nevedel

Denník KOŠICE:DNES uverejnil niekoľko článkov o neúspešných pokusoch nového vedenia mesta Košice dostať sa do orgánov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS). Informoval aj o prepojeniach dodávateľov vodární na predsedu ich predstavenstva a generálneho riaditeľa Stanislava Hrehu. V reakcii na články Hreha ponúkol denníku KOŠICE:DNES rozhovor. Na otázky odpovedal písomne, odpísal aj na doplňujúce otázky. 

Začnem hypotetickou situáciou. Predstavte si, že by ste boli akcionárom firmy a za jej riadenie by ste si platili manažéra a zrazu by ste sa dozvedeli, že vaša spoločnosť nakupuje od firiem, ktoré patria príbuzným tohto zamestnanca alebo jeho známym. Neznepokojilo by vás to?
Ďakujem za zľahka sugestívnu otázku, rád na ňu odpoviem. Ako akcionár by som v prvom rade skúmal, či boli dodávateľské kontrakty uzavreté v súlade so zákonom a princípom hospodárnosti. Inak povedané, či bol na prvom mieste záujem vodární. Osoby a obsadenie v tomto prípade nie sú prvotným ukazovateľom kvality výberového konania. Naopak, stále si stojím za tým, že každá jedna zákazka VVS prešla dôkladným „výberkom,“ na konci ktorého je nízka dodávateľská cena a kvalitná služba, to všetko ešte potvrdené kontrolami. Je takmer pravidlom, že robíme súťaže aj vtedy, ak by sme podľa zákona nemuseli. Výsledky spoločnosti sa z roka na rok zlepšujú a akcionári si to môžu overiť kedykoľvek, nielen v správe, ktorú pravidelne predkladáme na valnom zhromaždení. Z tohto pohľadu naozaj nie je prvotné, kto sú zamestnanci dodávateľských firiem. V Košiciach sa takýmto javom ani nedá celkom vyhnúť. No ako sa vraví, kto chce psa biť, palicu si nájde.

Vôbec by ste si ako majiteľ spoločnosti nekládli otázku, či tieto kontrakty sú viac ako pre spoločnosť výhodné pre osoby spojené s riaditeľom?
Aj ako manažér spoločnosti som povinný si takúto otázku klásť. Nie som však sám. Existuje množstvo inštitúcií, ktoré kontrolujú, či boli skutočne dodržané všetky zákonné postupy a princíp hospodárnosti. Vo VVS sme mali niekoľko desiatok kontrol z ÚVO či dokonca z európskeho OLAF-u. Hádajte, s akým výsledkom: Nula vážnych pochybení. To je pre mňa dostatočná odpoveď. Za seba môžem povedať, že som o zapojení mojich rodinných príslušníkov do niektorých zákaziek ani nevedel. Po tom, ako sa voči mojej osobe spustila diskreditačná kampaň, sa ma pýtali, či majú od zákaziek odstúpiť. Povedal som: V žiadnom prípade, pretože tak by ste len pomohli rozohranej politickej hre a napokon veci uškodili. Kontrakty budem rušiť – ako vždy – až vtedy, keď sa preukážu chyby, a ak by, nedajbože, došlo k poškodeniu záujmu VVS. To sa nestalo a autori kampane voči mojej osobe to veľmi dobre vedia. Práve preto zvolili takúto podlú cestu, ako na mňa útočiť cez rodinu. Toho by nebola schopná ani talianska mafia. 

Podľa niektorých metodických usmernení aj rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie (UVO) by ste mali patriť do kategórie tzv. zainteresovaných osôb, ktoré majú povinnosť hlásiť obstarávateľovi aj potenciálny konflikt záujmov a ten má obstarávateľ následne skúmať. Postačuje, že ako člen štatutárneho orgánu podpisujete právne úkony súvisiace s obstarávaním alebo uchádzačmi. Prečo neoznamujete, že vo firmách, ktoré sa uchádzajú o zákazky VVS alebo ich získali, sú váš bratranec či brat?
Dovoľte, aby som vás jemne poopravil. Konflikt záujmov podľa zákona nastáva vtedy, ak môže dotyčná osoba ovplyvniť výsledok výberového konania. To ale ja nemôžem a ako ste správne podotkli, až do oznámenia výsledku výberových konaní nemám o ich obsadení žiadnu informáciu. Je to opatrenie, ktoré existuje práve na to, aby sa predchádzalo podozreniam, že by mohli mať medziľudské vzťahy dopady na súťaž. Členov výberových komisií sa na to dokonca nesmiem ani pýtať, pretože sú viazaní mlčanlivosťou. Každé jedno dôležité výberové konanie u nás prešlo dodatočnou hĺbkovou kontrolou, ktorá zobrala do úvahy všetky skutočnosti. Naozaj nedokážem zabrániť tomu, aby moji blízki pracovali pre dodávateľov tejto spoločnosti a verte mi – takú informáciu pre „pokoj v dome“ ani nechcem vedieť. 

VVS teda nijako neskúma, či vaši blízki predstavujú konflikt záujmov v obstarávaní, alebo nie? Informácie o prepojeniach uchádzačov na vašu osobu nezapisujú VVS do dokumentácie k obstarávaniu?
VVS skúma bez výnimky v každom jednom verejnom obstarávaní možný konflikt záujmov, výsledok sa vždy zapisuje do zápisnice tak, aby to mohol ÚVO či iný kontrolný alebo auditný orgán preskúmať. Keďže nie som členom komisie, ktorá ponuky vyhodnocuje, nemám prístup k týmto zápisniciam a ani sa nikdy nestalo, že by moja osoba s nejakou inou osobou bola vyhodnotená ako konflikt záujmov. V konflikte záujmov môže byť len osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti. Vo VVS máme prísne upravený proces prípravy súťaže a vyhodnocovania ponúk a ja nemám vplyv na žiadny z úkonov v rámci obstarávania.

Menujete všetkých členov komisie na vyhodnocovanie ponúk uchádzačov, teda sa podieľate na príprave verejného obstarávania…
Menujem ich formálne – to znamená, že podpíšem návrhy tak, ako mi ich predloží odborná skupina pre tú-ktorú zákazku. Nie je možné, aby každý do hĺbky rozumel všetkým oblastiam. V tomto smere našim ľuďom plne dôverujem, sú to kvalitní profesionáli a nespomínam si, že by som im nejakú nomináciu vrátil. 

Čo ak by prišla požiadavka akcionárov VVS (starostov a primátorov), aby mohli aj oni menovať členov komisie? 
Ako som už niekoľkokrát povedal, pre mňa je kľúčová odbornosť, a to je aj jediným dôvodom, prečo osobne nie som stotožnený s pôvodnými nomináciami mestského zastupiteľstva do orgánov vodární. Odbornosť je všetko a politikárčenie nula, pretože voda je veda.

Mestá a obce sú verejnými obstarávateľmi a väčšie samosprávy majú na túto agendu špecializované útvary s odbornými zamestnancami. Ak od toho odhliadneme, platí, dúfam, že je na akcionároch, či by takúto zmenu navrhli a schválili?
VVS nakupuje všetko cez zákon o verejnom obstarávaní, opakujem, máme na to špecializované útvary a odborníkov ako každá akciová spoločnosť. My sa nebránime žiadnemu návrhu od našich akcionárov, ktorý posilní transparentné procesy vo VVS, no trváme na odbornosti. Ako súkromná akciová spoločnosť sa riadime obchodným zákonom, nie sme ako mestá a obce, ktoré disponujú verejnými zdrojmi. Preto aj navrhujem zmeny v legislatíve, lebo bez nich nemôžeme ani my viac posilniť transparentnosť v spoločnosti. Pokiaľ však máme zverejňovať všetko, tak VVS nemôže ostať súkromnou spoločnosťou. Musela by byť zoštátnená a toto už nie je v kompetencii vedenia VVS.

Konflikt záujmov má VVS definovaný vo svojom etickom kódexe, ale veľmi úzko. Nie sú situácie z praxe, ako napríklad nájom budovy na Alejovej, dôvodom na jeho úpravu?
Naopak, konflikt záujmov máme definovaný mimoriadne komplexne, a nielen ten. Naše predpisy sa do hĺbky venujú aj iným formám protisúťažného konania. Prípad Alejová (v budove, ktorá patrí dodávateľovi VVS, má S. Hreha so svojím spoločníkom predajňu s motorkami – pozn. red.) ako taký považujem za úplne čistý. Je však pravda, že vnímame spoločenskú diskusiu, ktorá vznikla paralelne s diskreditačnou kampaňou voči mojej osobe. Budeme robiť zmeny tak, aby bol proces ešte prehľadnejší, avšak pre všetkých, nielen pre politických špekulantov. A určite nebudeme zmeny robiť kvôli Alejovej a ľuďom za touto pseudokauzou. Chceme byť lídrom aj v oblasti transparentnosti vzťahov. Program opatrení v tejto oblasti už naši akcionári schválili a budeme aj v rámci Asociácie vodárenských spoločností prvými, kto začne prijímať konkrétne opatrenia. Veríme, že ďalšie vodárenské spoločnosti na Slovensku sa k nám pridajú. Ide o dôležitú tému, ktorá má množstvo odborných a bezpečnostných špecifík: Málokto si napríklad uvedomuje, že zverejnenie všetkých zmlúv by mohlo ohroziť bezpečnosť ľudí, najmä pokiaľ ide o zdroje pitnej vody a iné. 

V etickom kódexe VVS je ku konfliktu záujmov jedna veta – len to, že zamestnanci nesmú podnikať v rovnakej oblasti ako VVS. To je mimoriadne komplexná definícia? 
Máme Etický kódex pre potreby obstarávania a tiež Etický kódex určený pre všetkých zamestnancov, ktorý je verejný a obsahuje vami spomenutú vetu. Nechytajme sa preto za slovíčka, nemalo by sa zabúdať na veľmi dôležitý fakt, že pracovníci, ktorí realizujú obstarávanie, musia okrem interných predpisov dodržiavať aj príslušné zákony o verejnom obstarávaní a interné smernice, čoho si je každý vo VVS vedomý. A opäť opakujem, interné predpisy na obstarávanie máme v spoločnosti stanovené nad rámec zákona. Robíme súťaže aj tam, kde zo zákona nemusíme, máme veľmi precízny systém kreovania pracovných skupín pre jednotlivé výberové konania. 

Tvrdíte, že chcete osobne naštartovať legislatívne zmeny, aby sa posilnila transparentnosť vodárenských spoločností. VVS pritom vytrvalo zamietala žiadosti Transparency International Slovensko o sprístupnenie informácií. Táto organizácia sa pritom opiera o dva rozsudku súdov, podľa ktorých vodárenské spoločnosti hospodária s verejnými prostriedkami a majú plnú informačnú povinnosť podľa infozákona. Je vaša deklarovaná snaha úprimná?
Absolútne. Dotyčná organizácia je totiž napriek svojmu názvu stále len zoskupením osôb s pre nás nie celkom zrozumiteľnými motívmi. Už len letmý pohľad do Google ukáže, že je súčasťou politického boja – napríklad v susednej Českej republike i iných štátoch – a niekoľkých verejných sporov aj u nás. Napriek tomu sme im poskytli celý balík informácií s výnimkou niektorých. Opäť hovorím, poďme riešiť veci systémovo. Nastavme pravidlá pre všetkých tak, aby boli všeobecne platné, a potom nech má prístup k presne určenému okruhu zmlúv každý. Tak to bude férové a transparentné. 

Nestačilo by sa len riadiť týmito rozhodnutiami súdov? Podľa nich môže VVS začať zverejňovať údaje o majetku a hospodárení aj podľa súčasnej právnej úpravy.
Rozsudky, ktoré spomínate, sa netýkajú našej spoločnosti a my nie sme účastníkom týchto konaní. Ich obsah ani detailne nepoznáme. Náš právny názor je opretý o princíp férovosti – poďme určiť, aký okruh informácií je zverejniteľný a ten dajme všetkým bez obmedzenia a tiež bez priority. Každý rovnakým právom. 

VVS sa opakovane odvoláva na povinnosť zachovávať obchodné tajomstvo. Infozákon, ak by VVS uznala, že mu podlieha, predstavuje legálne obmedzenie tohto inštitútu. Takto chránená informácia navyše musí spĺňať znaky uvedené v Obchodnom zákonníku, nemožno paušálne určiť, že obchodným tajomstvom je celý obsah všetkých zmlúv VVS so súkromnými spoločnosťami… 
Právnych názorov na túto otázku je mnoho a ja osobne ju vnímam najmä v rovine súkromnoprávnej. Sme spoločnosťou, ktorá nakladá s financiami, ktoré sama zarobí, a preto nie je možné jednoznačne povedať, do akej miery podliehame alebo nepodliehame spomínaným ustanoveniam. Obdobný problém rieši v susednej Českej republike Ústavný súd. Vo finále to vypovedá o potrebe novej legislatívy, ktorá určí presný okruh informácií (ne)spadajúcich pod túto povinnosť. Ubezpečujem vás, budeme prvými, ktorí budú takéto transparentné pravidlá presadzovať. 

VVS by mohla postupovať aj tak, že obchodné tajomstvo by vo zverejnených zmluvách jednoducho vybielila?
Ide o pomerne zložitú právnu otázku. Postup, ktorý popisujete, je možný, avšak tiež prináša riziká. Analýzou zmluvných vzťahov, hoci aj sčasti vybielených zmlúv, by napríklad dodávateľský trh mohol získať informácie, na základe ktorých by mohol vytvárať kartelové dohody a hýbať s cenami v neprospech VVS, napr. v neprospech zákazníkov. Musím sa vrátiť k našej mantre – nájdime univerzálne riešenie a držme sa ho. Dovtedy špekulácie nemajú zmysel a sú nebezpečné. 

V minulosti VVS odmietali poskytnúť akékoľvek údaje o predaji pozemkov pre developera bytového komplexu Park Anička, od ktorého ste neskôr kúpili ako súkromná osoba 24 bytov. Teraz nechcete ukázať výšku nájmu pre motopredajňu, ktorú máte v budove dodávateľa vodární. To vyznieva nedôveryhodne? 
Všetko, z čoho vás obvinia, vyznie nedôveryhodne za predpokladu, že nemáte šancu veci vysvetliť tak, aby vás druhá strana vnímala. Som vďačný za túto možnosť. Dotyčné pozemky sme sa snažili predať veľmi dlhý čas, takmer sedem rokov a nedarilo sa ani po tom, ako ich trhovú hodnotu objektívne určil znalecký posudok. Ten, mimochodom, nikdy nebol napadnutý. Po čase, konečne, následný predaj schválili aj orgány VVS a môžeme sa pochváliť tým, že ostatní vlastníci priľahlých pozemkov predali lacnejšie, v niektorých prípadoch dokonca až o polovicu. O výhodnosti predajnej ceny preto nemôžu byť pochybnosti. Napriek tomu som však ešte medzičasom požiadal o ďalší znalecký posudok, tentoraz z Ústavu súdneho inžinierstva, kde čakáme na závery. Chceme to mať čierne na bielom hneď dvakrát. Čo sa týka kúpy bytov, tá prebehla zhruba rok po uzavretí predaja pozemkov, a teda nemá s predajom nič spoločné. Išlo o moje náhle rozhodnutie. Považujem to ale za súkromnú záležitosť a som presvedčený, že k tejto veci už bolo povedané všetko.

Prečo je taký problém povedať, od koho VVS nakúpila malé motocykle Honda? Názov firmy nie je obchodné tajomstvo a vy by ste sa zbavili špekulácií, že obchod išiel cez firmu K-Moto, ktorej ste spoločníkom. 
Môžem vás ubezpečiť, že spoločnosť K-Moto s týmto nákupom nemala a nemá nič spoločné. Ak používate slovo špekulácie, je to správny výraz. Nakúpili sme skútre, ktoré sú potrebné pre prevádzku vodární. Vyhli sme sa kontraktu so spomínanou firmou práve preto, aby nedošlo k podobným obvineniam. Zaujímavá bola aj nákupná cena skútrov, čo ako znalec motoriek viem veľmi dobre rozlíšiť. Čiže vo finále – plus pre vodárne. 

Otázka neznela, či vodárne skútre potrebovali a či ich kúpili výhodne. Pýtal som sa na to, kto bol ich dodávateľ.
V tomto prípade ide práve o situáciu, kedy podľa obchodného zákona nemôžeme zverejňovať informácie, v opačnom prípade by nás firma rovno zažalovala pre porušenie obchodného tajomstva. Presne kvôli týmto prípadom sme naštartovali proces zmeny legislatívy, ktorá pomôže posilniť transparentnosť. 

Nikdy predtým, kým nezačal košický primátor J. Polaček kritizovať vodárne, že sú málo transparentné, som nezaregistroval, že by VVS chcela riešiť túto otázku…
Vodárenské spoločnosti majú už dlhší čas vôľu meniť legislatívu aj zaužívané procesy, aby sme posilnili transparentnosť. Je to citlivá téma, ktorú niektorí lokálni politici využili pre svoju politickú kampaň, ale sami vidia, že realita je často úplne odlišná od tej, ktorú si oni prispôsobili pre svoje účely.

V roku 2017 finančná polícia informovala, že v súvislosti s vašou osobou začala konanie podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Máte informácie o priebehu a výsledku tohto konania?
Takéto informácie nemám.

Poskytli ste niekedy polícii v tejto veci nejaké doklady alebo výpoveď? 
Áno. Bol som vypovedať a polícii som poskytol všetku súčinnosť. Oceňujem ich profesionálny prístup. 

Vo funkcii generálneho riaditeľa VVS ste šestnásť rokov. Táto funkcia nie je automaticky spojená s funkciou predsedu predstavenstva. Odvíja sa od nejakého samostatného prejavu vôle akcionárov?
Ide jednoznačne o prejav vôle takmer 800 akcionárov a dôvery, ktorú do mňa ako manažéra vkladajú. O to viac ma mrzia snahy túto dôveru podkopávať. Ja však budem pokračovať v práci pre VVS tak, aby sa jej výsledky a komfort zákazníkov naďalej zlepšovali. 

Na základe akého úkonu alebo rozhodnutia akcionárov je obsadzovaná táto funkcia? 
V súkromnej akciovej spoločnosti je to plne v kompetencii akcionárov. 

Čítajte aj: 

• Burdiga: Do vodární navrhneme niekoho iného
• Hreha: Polačeka nechcú akcionári vodární
• Na dodávateľov vodární je ich šéf prepojený aj cez predajňu s motorkami