Silný vietor ničí košické stromy, sú zdravé?
Zatiaľ posledná víchrica, ktorú sme v Košiciach pred niekoľkými dňami zažili, so sebou priniesla poriadnu spúšť najmä v podobe popadaných stromov. Dá sa tomu nejako zabrániť? Udržali by sa stromy na mieste aj v silnom vetre, ak by boli zdravé?
Počas spomínanej stredy 5. februára, keď na celom Slovensku vyčíňal vietor, mu v Košiciach padlo za obeť podľa informácií zo Správy mestskej zelene (SMsZ) 33 stromov. Silné poryvy ich vyvrátili väčšinou aj s koreňmi. Viaceré popadali na autá, na cesty a chodníky, takže hasiči sa celý deň nezastavili. Košičania, najmä na sociálnych sieťach, často vyjadrovali názor, že určite išlo väčšinou o choré stromy, zdravé by sa len tak ľahko nelámali a nevyvracali.
[ad][/ad]Prečo padali
Aktivista a dnes už aj aktívny komunálny politik Ladislav Rovinský, ktorý je známym ochrancom zelene a odporcom výrubov stromov, s týmto názorom však tentoraz nesúhlasí: „V Košiciach máme niekoľko tisícok stromov, a keď spadne aj tridsať, tak to nie je nič výnimočné. Vždy hovorím, že keď je dobre mierený poryv vetra, tak to môže vyvaliť každý strom. A je jedno, či je to buk, dub alebo breza, a či je zdravý, alebo nie. Pri víchriciach sa tomu jednoducho nedá vyhnúť.“
Podľa SMsZ boli padnuté stromy zväčša v dobrom zdravotnom stave, nevykazovali závažné zdravotné poškodenia, väčšina stromov sa vyvrátila aj s koreňovým systémom. „Situácia vznikla zhodou viacerých faktorov, akými sú rozmočená pôda, silný nárazový vietor a často aj obmedzený životný priestor stromov v rámci zastavaného územia,“ vysvetľujú odborníci z podniku.
Stresujúce mestské prostredie
Napriek tomu ani ochranár, ani ľudia z organizácie, ktorá je v Košiciach za zeleň zodpovedná, nepovažujú zdravotný stav drevín za dobrý. SMsZ spresňuje, že zdravie drevín zodpovedá prevládajúcim podmienkam, aké tu majú. A tie nie sú najlepšie – stresujúce mestské prostredie, ktoré je suché, pre stromy horúce a znečistené, so stálym zahusťovaním výstavby, ktoré so sebou prináša nárast spevnených plôch a tým aj vysychanie pôdy.
„K tomu treba pripočítať aktuálne najmä v centrálnej časti mesta aj vandalizmus a poškodzovanie nových výsadieb. Čo sa týka samotného veku drevín, máme pomerne prestarnuté stromy. V podmienkach, aké sme opísali, sa aj dlhoveké dreviny dožívajú v priemere iba stredného veku,“ tvrdia zodpovední pracovníci SMsZ.
[ad2][/ad2]Prestarnuté dreviny
V meste máme veľa stromov, ktoré sú prestarnuté. V SMsZ odsledovali, že nízka vitalita je v súčasnosti u druhov pagaštan konský, katalpa, moruša, smrek, borovica hladká, borovica himalájska, breza previsnutá, jarabina vtáčia či javorovec jaseňolistý. Na ten posledný poukazuje aj L. Rovinský.
„Stromy tohto druhu, ktorý kedysi tvoril kostru systému stromov v meste, sú na celej Popradskej, Hronskej, Toryskej, Šafárikovej ulici, ale z veľkej časti aj pri Mlynskom náhone. Evidentne už sú na odchode, sú lámavé, najmä keď ich napadnú huby,“ hovorí ochranár.
Kameň úrazu – nedostatok vody v meste
Zdravotný stav stromov v Košiciach nie je práve najlepší aj podľa naslovovzatého odborníka na rastliny Róberta Gregoreka z Botanickej záhrady UPJŠ Košice: „Zatiaľ nie sme mesto, kde by bol kritický stav. Zhoršuje sa síce vplyvom klimatických zmien v celej strednej Európe, ale ešte na tom nie sme tak zle ako napríklad južná Morava, kde už kritický stav je. Košice a okolie sú na tom však z hľadiska nedostatku vody horšie ako iné slovenské regióny.“
S tým súvisí aj výskyt škodcov na stromoch, ktoré zhoršujú ich kondíciu. Napríklad zvýšenie teploty v mestských podmienkach a veľké rozdiely medzi vlhkým a suchým obdobím vytvárajú vhodné podmienky pre poloparazitické imelo. Problémom začína byť aj cudzopasník imelovec, ktorý na stromoch nie je až taký zreteľný, ale poškodzuje ich.
„V poslednom období registrujeme aj príliv ďalších škodcov, akými sú napríklad červce napadajúce orgovány, či vrtivka orechová. To všetko prispieva k zhoršovaniu zdravia stromov. Riešenie tu existuje – treba reagovať na klimatické zmeny, doviesť vodu do mesta a naučiť sa s ňou hospodáriť,“ tvrdí botanik.
Zároveň zdôrazňuje, že v Košiciach na každom kroku vidí dôsledky historicky zanedbávanej údržby drevín. „Starostlivosť o stromy je činnosť pre profesionálov arboristov. Ak chceme udržať alebo zlepšiť životné prostredie, tak sa na to musia nájsť peniaze,“ dodáva R. Gregorek.
Ladislav Rovinský celé roky upozorňoval, že ak vedenie mesta chce, aby strom rástol, musí dať aj peniaze na starostlivosť, teda na polievanie či výchovný rez.
„Za stromy je zodpovedný technik zelene. Ten by mal každý strom vo svojom rajóne detailne poznať a pozorovať. Ak ich je však málo, napríklad na Terase je len jeden, tak sa to pri tom množstve tisícok stromov naozaj fyzicky nedá,“ tvrdí L. Rovinský.
Dodal, že v minulom období bola SMsZ slabo financovaná, nedostatočne personálne obsadená a nedostatočne vybavená potrebnou technikou. Keďže Košice idú teraz za titulom Zelené mesto, tak verí, že sa veci konečne pohnú k lepšiemu.
O nedostatočnom finančnom a technickom zabezpečení hovoria aj zodpovední v SMsZ. Dnes napríklad majú k dispozícii len jednu vysokozdvižnú plošinu, ktorú nevyhnutne potrebujú na ošetrovanie stromov, a často si musia za peniaze prenajať ďalšiu. Už však plánujú zaobstarať si ešte jednu.
Veľkým problémom pri obmene drevín sú inžinierske siete
Obmena drevín je síce v meste nevyhnutná, ale často až príliš komplikovaná. Stáva sa, že strom musia zoťať, ale na jeho miesto nový zasadiť nemôžu.
Ako ochranári, tak aj SMsZ upozorňujú, že ich obmedzujú v zemi zakopané potrubia či káble. „Vhodnosť lokalít na výsadbu stromov je vo veľkej miere obmedzená hustotou existujúcich inžinierskych sietí. Pri výsadbe stromov sme povinní dodržiavať ochranné pásma inžinierskych sietí v zmysle platnej legislatívy,“ tvrdia odborníci zo SMsZ.
Problémom je, že kedysi sa často sadilo na inžinierske siete. Keď teraz po vyrúbanom strome chcú na rovnaké miesto zasadiť ďalší, tak prídu vodári, spojári či plynári a namietajú, že tu sa sadiť nemôže, lebo tu majú vedenie. Často sa taktiež stáva, že skutočný stav nie je taký, ako je to v plánoch nakreslené. Na to poukazovali viacerí aj pri sadení tisícok darovaných stromčekov na Sídlisku Nad jazerom a Sídlisku Ťahanovce.
Plány a skutočnosť
„Pasportizáciu inžinierskych sietí mesto nemá a na technológie, ktoré by to určili, nie sú peniaze. A s tým je spojená aj výsadba stromov. Ak chceme zasadiť nejaký strom, tak musíme zaplatiť spojárov, vodárov i plynárov, aby vytýčili, kde majú siete a či na dotyčnom mieste nejaké nemajú. Práve preto teraz presadzujem, aby sme zaviedli povinnosť pre spomínané odvetvia každý zásah do zeme zakresliť a poslať do centrálneho GISPLAN-u,“ hovorí poslanec a predseda ochranárskej organizácie Ladislav Rovinský.
Tvrdí, že je to riešiteľný problém. Niekde sa dajú použiť rôzne chráničky, laicky povedané – rúra v rúre, ktorá chráni vedenie pred poškodením koreňovým systémom. Do budúcnosti zasa ochranári presadzujú ukladanie sietí v kolektoroch, alebo aspoň v presne vyhradených koridoroch.
„Pre firmy je to síce nákladnejšie, ale keď chceme v meste zeleň, musíme to nejako vyriešiť,“ tvrdí L. Rovinský.
[ad3][/ad3]
