O tom, že Slovenská pošta vydáva známky, je zrejme zbytočné písať. Ale že existuje špeciálna emisia venovaná umeniu a v nej dokonca dve známky, na ktorých sú diela košických autorov, vie okrem úzko špecializovaných filatelistov zrejme málokto.

Na prvej známke bol obraz s názvom Don Quijote Júliusa Jakobyho, Košičana, ktorý patrí medzi najvýznamnejších slovenských maliarov druhej polovice 20. storočia. Na druhej sa prezentuje košická sochárka Maria Bartuszová so sadrovým odliatkom z jej vrcholného obdobia Bez názvu (1980 – 1989), pochádzajúcom zo zbierky Slovenskej národnej galérie. 

Československý unikát

Poštové známky z emisného radu Umenie propagujú významné diela múzeí a galérií. „Prvá poštová známka v tomto emisnom rade vyšla v roku 1965 – išlo o ryteckú transkripciu Tizianovho obrazu Toaleta mladej ženy z Obrazárne Pražského hradu. Autorom grafického dizajnu tejto emisie bol významný český rytec Jiří Švengsbír. Známku realizoval technikou viacfarebnej oceľorytiny, ktorá sa stala unikátnym česko-slovenským patentom výroby poštových známok,“ dozvedeli sme sa od hovorkyne Slovenskej pošty Martiny Mackovej.

Autorov vyberá komisia

Námety poštových známok v emisnom rade Umenie navrhuje Slovenská pošta a na schválenie odporúča Námetová komisia známkovej tvorby, ktorá je poradným orgánom ministra dopravy a výstavby SR. „Pri výbere autorov zohráva úlohu aj výročie narodenia umelca – k storočnici narodenia boli vydané napríklad poštové známky Mikulášovi Galandovi, Deziderovi Millymu, Jánovi Želibskému, Jánovi Mudrochovi alebo Martinovi Martinčekovi,“ uviedla hovorkyňa.

Výrazná osobnosť

Keďže minulého roku uplynulo 80 rokov od narodenia M. Bartuszovej a 20 rokov od jej úmrtia, rozhodla sa Slovenská pošta vydať túto známku. Emisné plány slovenských poštových známok sa schvaľujú s dvojročným časovým predstihom. Známka M. Bartuszovej bola vydaná 24. októbra 2016, pričom o výbere autorky bolo rozhodnuté v roku 2014. „Osobnosť Marie Bartuszovej bola vybraná do série k Ester Šimerovej-Martinčekovej. Zámerom tohto výberu bola propagácia diel najvýznamnejších umelkýň druhej polovice 20. storočia pôsobiacich na Slovensku,“ vyzdvihla tvorbu košickej výtvarníčky hovorkyňa Slovenskej pošty.

Skvelá umelkyňa

Samotný motív, ktorý sa objaví na známke, je potom selekciou grafického dizajnéra známky v spolupráci s rytcom a príslušnými kurátormi zo Slovenskej národnej galérie (SNG). „Spravidla sa ale celý proces realizuje na základe podkladov verejne dostupných na našej internetovej doméne webumenia.sk. SNG sa dlhodobo zasadzuje za odborné poznanie, ale aj verejnú propagáciu skvelých umelcov, ktorých dielo nie je až tak známe verejnosti. Sme radi, že v roku 2016 sme mohli aj takouto formou napomôcť k výraznejšiemu zviditeľneniu košickej sochárky Marie Bartuszovej,“ povedala pre KOŠICE:DNES Bohdana Hromádková, riaditeľka úseku marketingu a komunikácie SNG.

Nová technika

Zároveň so známkou vyšla aj obálka so špeciálnou pečiatkou, ktorá sa označuje FDC (z angl. First Day Cover), čo je tzv. Obálka prvého dňa vydania. Ide o druh poštovej celiny, ktorá je vydaná v deň emisie s nalepenou opečiatkovanou umeleckou prítlačou v pravom dolnom rohu obálky. Návrhy FDC robí príslušný autor známky tak, aby obrazovo dotvoril motív a tému poštovej známky. Na obálke je vyobrazené dielo, ktoré bolo minulého roku v apríli a máji vystavené v londýnskej Alison Jacques Gallery. Je to séria vajcovitých tvarov, ktorá vznikla odlievaním sadry s použitím rôznych gumených foriem (napríklad balónov). Autorka túto techniku nazvala pneumatickým tvarovaním. Sochy evokujú tvar vajca a z neho odvodené významy – zrod, plod, úkryt, základ, začiatok, večné tajomstvo života. Motívom prítlače je dielo Malý škrupinový reliéf (1958) zo zbierok Východoslovenskej galérie v Košiciach. 

Krištáľová známka

V roku 2016 pristúpila Slovenská pošta k inovácii dizajnu tohto emisného radu s cieľom aktualizovať ho v duchu estetiky 21. storočia. „Redizajnom emisie bol poverený jeden z najlepších súčasných slovenských grafických dizajnérov, akademický maliar Vladislav Rostoka. O kvalite nového dizajnu svedčí aj skutočnosť, že poštová známka Umenie: Maria Bartuszová získala ešte v roku 2016 Krištáľovú známku generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, čo je každoročne udeľovaná cena za najlepšiu emisiu poštovej známky daného roka,“ uviedla hovorkyňa pošty, ktorá tiež povedala, že rytcom známky bol akademický maliar Rudolf Cigánik, ktorý je jedným z najskúsenejších slovenských rytcov poštových známok. 

Maria Bartuszová (*1936 Praha, † 1996 Košice)

• 1951-1955 štúdium na Vysokej umeleckej škole v Prahe u prof. Václava Šimeka
• 1956-1961 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení, architektúry a dizajnu v Prahe v ateliéri prof. Otta Eckerdta na Katedre keramiky a porcelánu
• Od začiatku šesťdesiatych rokov až do svojej predčasnej smrti žila a tvorila v Košiciach.
• Jej diela boli vystavované na rôznych výstavách na Slovensku, v Anglicku, Nemecku, Taliansku, Poľsku, USA, Česku, Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku…
• Práce sú v mnohých múzejných zbierkach vrátane britského národného múzea moderného umenia Tate Modern v Londýne, Centre du Pompidou v Paríži či v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.
• Tohto roku má svoju výstavu Yorkshire, budúci rok v Cornwalli vo Veľkej Británii.

______

Pracovitá, skromná a ľudská

Dielo M. Bartuszovej je v poradí druhým košickým, ktoré sa objavilo na poštovej známke. 

Jej dcéru Annu vydavateľ známky o tomto zámere vopred informoval. „Dielo vybrala Slovenská národná galéria, spolupracovali sme ale pri výbere predlohy a taktiež sme poskytli všetky informácie o tomto diele,“ dozvedeli sme sa od A. Bartuszovej. 

„Pre nás ako rodinu je to veľké ocenenie našej mamy, hoci sme sa uvedenia známky na trh nemohli zúčastniť,“ uviedla dcéra, ktorá o svojej mamičke hovorí s veľkou láskou. 

„Naša mama bola veľmi pracovitá a zároveň veľmi skromná a ľudská. Ako mama nebola na mňa a moju sestru prísna, bola chápavá a citlivá. Aj napriek tomu, že mnoho času trávila pri svojej práci, rovnako sa venovala aj rodine. Často sme chodili do prírody, na výlety a prechádzky, napríklad z Jahodnej do Košíc. Počas svojho života pracovala na mnohých plastikách, ako sú fontány, pamätné reliéfy alebo plastiky (napríklad pre košické krematórium). Popritom pracovala aj na svojej tvorbe, ktorou sa vlastne preslávila v posledných desiatich rokoch najmä v zahraničí. Sama sa čudujem, koľko toho zvládla. Ako dieťa som to nevnímala, až po jej úmrtí, keď sme v spolupráci s pani Gabrielou Garlatyovou urobili komplexný súpis diel.“

Foto: archív KD