Športoví lekári o ultramaratóne kňaza P. Gombitu: Extrémny výkon a nesmierna duševná sila

Len prvých šesť alebo sedem maratónov bolo výsledkom mojej vlastnej sily. Zvyšok už bol prejavom Boha.

Takto opisoval vo Vatikánskom rozhlase rímskokatolícky kňaz a riaditeľ útulku pre ľudí bez domova v Bernátovciach Peter Gombita vyše 1500-kilometrový beh do Ríma, ktorý zvládol za päťdesiat dní.

Šesťdesiatročný Gombita, ktorý je aj farárom v Hýľove, vyštartoval z historického centra Košíc v polovici septembra. Ultramaratónom do Vatikánu, kde na konci jeho cesty práve začínalo podujatie Svätého roka milosrdenstva, určené bezdomovcom a ľuďom v núdzi, upozorňoval na problém chudoby a prosil o finančnú pomoc pre svoje zariadenie.

„Mal som možnosť rozpoznať, čo bola moja a čo bola božia sila. Boh ma skúšal, aby som zažil jedno aj druhé. Tak som sa vložil do Božích rúk a uvedomoval si, pre koho je tento beh, že chcem upriamiť pozornosť ľudí na chudobných, aby im pomohli a stali sa ich priateľmi. Bohu nič nie je nemožné,“ vysvetľoval Gombita v Ríme, ako na trati prekonával krízy. 

Kopce a kamióny  

Najväčšiu mal v kopcoch pri talianskej Ravenne, ktoré ho „rozbili“ a myslel si, že skončil.  Okrem bolesti svalov celého tela pociťoval aj závraty a stratu rovnováhy. Vysporiadať sa musel aj s hustou premávkou, množstvom kamiónov a autobusov na niektorých úsekoch. Podľa lekára Miloslava Klímu z Centra pre preventívnu a športovú medicínu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach si kňaz zaslúži obdiv a úctu. Hovorí o extrémnom výkone. Zamýšľa sa aj nad tým, či to nebolo na úkor jeho zdravia. „Bežci ultramaratónov majú svoje bežecké dávky prepočítané, musia byť pripravení po každej stránke, to nehovorím o kvalitnej obuvi, nápojoch a strave, sprievodnom vozidle, technickom zabezpečení. Aj jeho rekonvalescencia bude dlhšia ako u dobre trénovaných športovcov,“ povedal. 

Utrpenie a viera  

Klíma považuje za rozumné, že Gombita si trať rozložil na 50 dní a mal tak aj čas na odpočinok a rehabilitáciu. Aj telovýchovný lekár Jozef Sabo zo Šport–artro centra súkromnej Nemocnice Košice – Šaca hovorí o tom, že ľudský organizmus pri takýchto dlhých behoch trpí a poškodzuje sa.

„Zmeny, ktoré v ňom nastávajú, sú mnohokrát dosť závažné. Minimalizovať sa to dá intervalovým systémom behu, ktorý je potrebné odlišovať od kontinuálneho behu. Pri prvom sú odpočinkové fázy zamerané na regeneráciu organizmu,“ hovorí.

Obidvaja športoví lekári si zároveň uvedomujú charitatívnu stránku behu Gombitu. „Mentálna sila je pri všetkých výkonoch jedným z rozhodujúcich faktorov. Ale pri takýchto behoch je potrebné mať natrénovaný určitý objem a dobre materiálne vybavenie,“ povedal Sabo.

Úžasná viera vo „vyšší cieľ“ hnala podľa Klímu Gombitu dopredu. „Mal víziu dosiahnuť stretnutie pápeža s bezdomovcami a ešte viac pomôcť tým, o ktorých sa stará v Bernátovciach. Ukázal všetkým nesmiernu vôľu, morálnu silu, duševnú pripravenosť,“ povedal.  

Napriek únave sa cíti voľnejší, ľahší, šťastnejší a spokojnejší 

Pri futbale si natiahol väzy v kolene. Dva týždne pred začiatkom cesty mu ortopéd povedal, že musí odpočívať a zabudnúť na to, že od- behne košický maratón, inak sa bolesti nikdy nezbaví. Keď od neho lekár počul, že chce behať z Košíc do Vatikánu, len povedal, že nič nepočul a predpísal mu ďalšie lieky.

Takto opisuje P. Gombita svoj zdravotný stav pred cestou do Ríma. Vraví, že po jej skončení sa necíti výrazne horšie. Včera denníku KOŠICE:DNES povedal, že bolesť v kolenách a chrbte cíti stále, ale únava pomaly odchádza. Postupne sa ustálil  aj žalúdok, ktorý dostal zabrať užívaním vitamínov a minerálov v tabletách a iontových nápojoch.

„Vždy tvrdím, že nič tak ľudský organizmus nepoškodzuje, ako hnev, nepokoj, nenávisť, smútok a strach. Žiadna práca a fyzický extrém tak životu neškodí ako toto. Preto sú ľudia často chorí,“ povedal.

Bol bez energie  

On sám sa pred začiatkom diaľkového behu cítil bez energie. Vyčerpali ho neustávajúce prosby o pomoc ľudí, ktorí sa ocitli na dne, a to, že akcie Európskeho mesta športu 2016 sa snažil prepojiť s podporou chudobným.

„Všetko zo mňa pri behu opadlo. Napriek fyzickej únave sa cítim voľnejší, ľahší, šťastnejší a spokojnejší. Bol to pre mňa reštart. Mám chuť znova tvoriť,“ hovorí.

V hlave už má nový projekt. Pomôcť by mal nemajetným ľuďom bez strechy nad hlavou pri svojpomocnej výstavbe malých domov. 

Foto: facebook PG