Stratené video aj druhá čierna skrinka. Prečo chcú znova vyšetriť pád vojenského lietadla

Stratili trpezlivosť. Pozostalí po obetiach najväčšej leteckej katastrofy v slovenských dejinách sa rozhodli zverejniť časť dôkazov, pre ktoré žiadajú obnovenie vyšetrovania havárie vojenského lietadla An-24.

Oficiálnou príčinou pádu lietadla, v ktorom sa 19. januára 2006 vracali z misie KFOR z Kosova príslušníci Ozbrojených síl SR bolo zlyhanie ľudského faktora. Piloti na čele s kapitánom lietadla Norbertom Kumančíkom mali urobiť chybu a nenastaviť výškomer, čoho následkom bol náraz do kopca Borsó len 20 kilometrov od košického letiska, na ktorom mali pristáť. 

Časť pozostalých oficiálnej príčine neverí a snaží sa už od roku 2015, aby sa vyšetrovanie obnovilo. Doterajšie pokusy boli neúspešné, ich žiadosti odmietlo ministerstvo obrany aj prokuratúra. 

Podanie na súd 

Členovia občianskeho združenia An-24 (5604) HEJCE, ktoré si pozostalí založili, sa preto chce obrátiť na súd. „Budeme žiadať, aby  uznesením nariadil obnovenie vyšetrovania a odtajnenie celého spisu. Ak neuspejeme na Slovensku, obrátime sa na Európsky súd pre ľudské práva, alebo na Medzinárodný súd v Haagu,“ povedal Ivan Katrinec zo združenia.  

Dnes v Košiciach najaktívnejší z pozostalých zverejnili časť indícií, výpovedí a dôkazov, ktoré ich k takémuto postoju vedú. Vychádzajú z tvrdení svedkov, ale aj z informácií, ktoré sa im podarilo získať z rôznych dokumentov. Podľa ich názoru všetky smerujú k tomu, že príčinou havárie nemusela byť ľudská chyba, ale zlý technický stav lietadla. 

„V prvom rade neobstojí tvrdenie o nesprávne nastavenom výškomere. Tie, ktoré boli namontované v lietadle, totiž merali len vzdialenosť smerom dolu a nemali vôbec nič spoločné s tým, či pred lietadlom je nejaká prekážka. Okrem toho boli v lietadle tri – pre kapitána, druhého pilota i letovoda. Nie je možné, aby si chybu nevšimol ani jeden z nich,“ tvrdí Katrinec.  

Video potvrdzujú svedkovia 

Ďalšou vecou, s ktorou sa vyšetrovatelia podľa združenia nevysporiadali, je videozáznam, ktorý dokazuje, že lietadlo letelo v deň havárie pri prelete Maďarskom nízko nad dedinou a horel mu jeden z motorov. 

„Toto video odvysielala jedna zo slovenských televízií, na druhý deň po tragédii zmizlo. Tri roky sme chodili po Maďarsku a zbierali sme vyjadrenia svedkov a dôkazový materiál. O horiacom motore nám povedali svedkovia,“ hovorí Katrinec. Bez konkrétnosti dodáva, že spomínané video sa zachovalo v Maďarsku.

Oprávnené otázky vzbudzujú napríklad aj fotografie z miesta nešťastia tesne po ňom. Fotky z miesta totiž ukazujú, že trup lietadla na spodnej časti nie je obhorený. V hornej chvostovej časti je poškodené obhorené miesto. Plech je však vyhnutý smerom von. Keby to bolo nárazom o stromy, tak by sa podľa ľudí zo združenia ohol dovnútra. 

„Ako je možné, že horná časť výškovky je obhorená, ale dolná nie? Ak horel motor, mohol sa rozsypať, úlomky narazili do chvosta a začalo to horieť. Túto možnosť nám potvrdili viacerí odborníci, že sa to tak mohlo stať,“ pokračuje ďalší člen združenia.  

Hlasová schránka  

Pochybností najmä o technickom stave lietadla v deň tragédie majú viac. Nie je napríklad jasné, prečo sa v spise neobjavuje informácia o tom, že sa našla hlasová schránka, teda takzvaná druhá čierna skrinka. Ľudia zo združenia našli v Maďarsku záchranára, ktorý ju našiel a odovzdal, majú aj jej fotografiu s maďarským evidenčným číslom dôkazu. V slovenskom spise o nej nie je zmienka. 

V žalobe združenie chystá 68 bodov, ktoré nie sú pri vyšetrovaní jasné, alebo sa nebrali do úvahy. Jeho členovia vravia, že o časti z nich z taktických dôvodov ešte nehovorili. 

„V žiadnom prípade nám nejde o odškodné, žiadne peniaze nám našich blízkych nenahradia. Chceme len poznať pravdu,“ hovorí predseda združenia Ľudovít Orlický, ktorý v troskách lietadla stratil svojho syna.

Tajné je všetko, aj mená mŕtvych

O výsledku vyšetrovania rozhodli orgány činné v trestnom konaní, opakuje ministerstvo obrany. Podľa rezortu ale pozostalým nič nebráni podať na príslušné miesta návrhy na jeho obnovenie.

Musia byť však podporené novými zásadnými informáciami. Odtajniť dodnes utajenú časť spisu ministerstvo  odmieta aj napriek odporučeniu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Ten si podľa hovorkyne Generálnej prokuratúry Andrey Predajňovej myslí, že by odtajnenie pomohlo zmierniť dlhoročnú traumu spoločnosti po obrovskej tragédii.  

„Vlani v auguste nám ministerstvo obrany poslalo informáciu, ktoré veci sú v spise utajené. Patria medzi ne napríklad záver vyšetrovania, ale aj mená členov posádky, čomu naozaj nerozumiem. Tajné sú informácie o technike v lietadle, lekárske správy, prehľad škody, výpovede svedkov i odborné expertízy. Na všetky otázky o modernizácii lietadla nám odpovedali, že je to predmetom utajovania. Nikde na svete letecké nehody a ich príčiny neutajujú, len na Slovensku,“ tvrdí Ľ. Orlický.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný, ktorý sa príčinám tragédie pred rokmi venoval ako novinár, však nie je dlhoročným utajovaním časti spisu s citlivými údajmi prekvapený. „Myslím si, ak je to doteraz aj po 14 rokoch utajené, existuje na to veľmi dobrý dôvod. Je možné, že ak by sa to odtajnilo, mnohí ľudia by sa mohli dočkať nepríjemného prekvapenia,“ povedal denníku KOŠICE:DNES. 

Stroj vyrobený v roku 1969 museli stále opravovať

Pozostalí si opakovane kladú otázku o skutočnej príčine tragickej havárie najmä pre výpovede svedkov o technických problémoch starého lietadla.

Podľa zistení členov združenia An-24 (5604) HEJCE nesedia skutočné časy a miesta pohybu lietadla s údajmi z oficiálneho spisu. Tam je uvedené, že z Kuchyne odlietali o 10.58, v Košiciach mali pristáť o 11.42 h. 

„O 9.49 h volala sestra Marcela radistu Ondreja Kesziho, rovnako ako o 10.19. Povedal jej, že sú v Košiciach a lietadlo sa opravuje. Tieto časy proste nesedia. Ondrejova sestra a matka o tom chcú vypovedať na Generálnej prokuratúre od septembra 2017, ale doteraz ich nepredvolali,“ tvrdí Ivan Katrinec zo združenia.

Problém už v Košiciach 

Novinárom v Košiciach prehrali aj video. Zachytáva svedectvo jedného z vojakov, ktorých nešťastné lietadlo v osudný deň viezlo z Košíc na misiu do kosovskej Prištiny. Pri návrate potom havarovalo.  

„Malo problém hneď na začiatku. Nevzlietlo na prvýkrát. Muselo sa otočiť na konci dráhy a na druhýkrát sa to podarilo. Počas celého letu som si všimol, že palubný technik asi 4-5 krát so zamračeným výrazom prechádzal do zadnej časti lietadla, tam niečo robil a o chvíľu sa vracal do prednej časti. Po pristátí v Prištine ma zarazilo to, že nás strašne rýchlo hnali von, až s takou panikou, že proste rýchlo, rýchlo, rýchlo. Pri vystupovaní sme si všimli, že k jednému z motorov hneď pribehlo pár ľudí, zrejme mechanikov a nás rýchlo hnali do autobusov,“ opísal priebeh letu na nahrávke.  

Otec obete: Klamali o námraze 

Podľa ľudí zo združenia je podobných výpovedí veľa. Potvrdzujú, že An-24 museli opravovať už deň pred letom na letisku v Kuchyni, v osudný deň v Košiciach a potom aj v Prištine. 

„Hovoria aj to, že vojakom povedal veliteľ, že meškajú kvôli námraze na lietadle v Prištine. Prečo im tajili, že lietadlo má technické problémy?“ pýta sa otec jednej z obetí Ľ. Orlický.

Lietadlo prešlo podľa dostupných informácií modernizáciou, ale tú neschválil výrobca. Do ruského stroja namontovali už použité americké prístroje, ktoré museli hneď aj opravovať. 

„Stačí povedať údaj, že lietadlo bolo vyrobené v roku 1969. Malo celkovo nalietaných 10 900 hodín. Ľavý motor však mal nalietaných 14 489 hodín, pravý motor 12 481 hodín. Takýto stroj už nemal lietať. Aj preto sme presvedčení, že za smrť 42 vojakov je zodpovedná Slovenská republika,“ tvrdí I. Katrinec. 

foto: Veronika Janušková