Technika výrazne znižuje náklady štátu na odsúdených
Elektronické náramky sú dnes v móde. Merajú tep, rôzne aktivity či kontrolujú spánok. Je však typ náramku, ktorý chce mať málokto. Slúži na monitorovanie odsúdených osôb.
A nie sú to iba náramky. Súdnictvo využíva aj rôzne iné technické pomôcky na monitorovanie osôb, napríklad ak im súd uložil zákaz priblíženia sa k inej osobe, či zákaz požívania alkoholu.
[ad][/ad]Veľké úspory
Prvýkrát elektronické náramky kontrolovali odsúdených koncom roku 2015. Odvtedy ich využitie stúplo šesťnásobne. „Kým v roku 2016 bolo týmto spôsobom monitorovaných 38 osôb, koncom roku 2019 sa elektronický monitoring využíva v 226 prípadoch. V roku 2018 súdy nariadili kontrolu náramkami v 110 prípadoch. Do 7. novembra 2019 zvažovali využitie monitoringu v 574 prípadoch a využili túto možnosť v 232 prípadoch,“ uvádza Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR. Rezort tiež informuje, že denne stojí väzeň štát približne 40 eur, pri nosení náramku sú to iba štyri eurá. Projekt za 27 miliónov eur umožňuje monitoring až 2 000 osôb.
Aj ako náhrada za výkon väzby
Oddelenie probácie a mediácie na Krajskom súde v Košiciach vedie Rudolf Pilarčík. Vzniklo v roku 2004. Technické zariadenia však začali využívať až po zákonnej úprave v roku 2015. „Momentálne ich v obvode Krajského súdu v Košiciach využívame v 40 prípadoch,“ hovorí.
Od začiatku tohto roka ich súd umožnil inštalovať piatim ľuďom. Nedostávajú ich však iba odsúdení na tzv. podmienečné tresty, ktorí neboli v minulosti „natvrdo“ za mrežami, ale napríklad aj podmienečne prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, alebo tí, ktorým bol trest odňatia slobody premenený na trest domáceho väzenia.
„Treba však povedať, že o tom vždy rozhoduje súd a vždy len za splnenia určitých zákonných podmienok, najmä čo sa týka odpykania si zákonom stanovenej doby pobytu za mrežami. Tá sa odvíja od toho, či sa odsúdený dopustil prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu. Probačný dohľad s využitím technických zariadení sa však často využíva aj ako náhrada výkonu väzby,“ spresňuje vedúci oddelenia.
Záleží na podmienkach
Nie vo všetkých prípadoch je možné tieto technické zariadenia využiť. „Ak chce sudca rozhodnúť o kontrole osoby s využitím technických zariadení, prostredníctvom nášho úradníka vopred zisťuje splnenie určitých podmienok. Ide najmä o dostupnosť signálu GPS v miestach, kde sa má kontrolovaná osoba zdržiavať alebo sa pohybovať. Ďalej zisťuje, či v mieste pobytu takejto osoby je legálne inštalovaná elektrická sieť a či sú náklady za tieto služby riadne uhrádzané. Podmienkou je tiež súhlas spolubývajúcich na umiestnenie zariadenia, tzv. domácej monitorovacej stanice, v domácnosti, ako aj sľub kontrolovanej osoby, že sa dobrovoľne podrobí výkonu kontroly a bude dodržiavať stanovené podmienky a obmedzenia,“ konkretizuje R. Pilarčík.
Povinnosťou kontrolovaného (okrem mladistvých) je tiež spolupodieľať sa na nákladoch spojených s využitím takéhoto zariadenia. Jeden deň takejto kontroly ho vyjde na 1,50 eura, ktoré musí vždy najneskôr do konca januára uhradiť na účet Ministerstva spravodlivosti SR. „Ak čo i len jedna z tých podmienok nie je splnená, súd rozhodne, že využitie zariadenia nie je možné.“
R. Pilarčík hovorí, že v podmienkach súdov v obvode Krajského súdu v Košiciach, s prihliadnutím na pomery niektorých stíhaných osôb, využívajú „náramky“ dostatočne. Poukázal pritom na regionálne rozdiely odrážajúce sa napríklad v nedostatočnom pokrytí signálom GPS, osobnostných vlastnostiach páchateľov či na ich majetkových pomeroch, ktoré sú často prekážkou využitia elektronického monitorovania. Zvlášť ak sa majú využívať vždy s prihliadnutím na možnosti ich nápravy a zabránenia ďalšej recidívy. Takéto „výhody“ by mali slúžiť skôr osobám, ktoré dávajú záruku, že v budúcnosti povedú riadny život a že samotný výkon takejto kontroly bude prebiehať bez väčších problémov.
Vytýčený priestor
Ak sú všetky podmienky splnené, súd určí, aký druh technického zariadenia odsúdený dostane. V prípade elektronických náramkov sudca súčasne rozhodne, kde sa bude musieť kontrolovaná osoba zdržiavať, a to buď nepretržite, po celú dobu trestu, alebo mu určí územie, ktoré nesmie opustiť.
„Sú prípady, keď sudca povolí pohyb kontrolovanej osoby v určitých časoch, na určitých miestach tak, aby kontrolovaná osoba mohla napríklad chodiť riadne do zamestnania alebo odprevádzať dieťa do školy, ísť na nákup do obchodu… Takéto zóny pobytu pomocou katastrálnej mapy následne nastaví probačný a mediačný úradník v technickom zariadení napojenom na dispečing. Operačné stredisko, ktoré pohyb kontrolovaných osôb nepretržite monitoruje, je v Bratislave. V prípade straty signálu alebo zistenia, že kontrolovaná osoba prekročila určité hranice, operačné stredisko v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom a s Policajným zborom prijíma opatrenia,“ vysvetľuje R. Pilarčík.
Riadenie na diaľku
Existujú aj výnimky pre kontrolované osoby v tzv. neodkladných veciach, ako je napríklad predvolanie na súd, či náhla zdravotná nevoľnosť. Všetko sa deje po oznámení probačnému úradníkovi, ktorý prostredníctvom dispečingu zmení nastavený režim, priestor pohybu, aby náramok nesignalizoval porušenie vyznačeného priestoru. „Technici na diaľku vedia zmeniť aj pomerne hlučný signál na vibráciu alebo ho v takomto prípade úplne stíšiť, aby kontrolovaná osoba na seba takto neupozorňovala a nerušila ostatných.“
Kontrola alkoholu
Technické zariadenia nie sú len elektronické náramky. Využíva sa aj zariadenie na kontrolu dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov. „Tieto sú vybavené snímačom, ktorý zosníma tvár osoby, aby do prístroja nemohol hovoriť niekto iný. Pracovník dispečingu vyzve cez prístroj kontrolovaného, aby sa pozrel do obrazovky a smerom k snímaču povedal pár slov alebo viet. Ak zariadenie vyhodnotí, že človek požil alkohol, z dispečingu príde probačnému úradníkovi správa a ten opäť o tejto skutočnosti informuje príslušného sudcu.“
Zákaz priblíženia
V prípade, že súd udelí niekomu zákaz priblíženia k chránenej osobe, obaja dostanú technické zariadenia. Tie sa využívajú často pri domácom násilí alebo nebezpečnom vyhrážaní. Chránená osoba má zariadenie podobné mobilu, ktoré jej signalizuje, že sa k nej blíži kontrolovaná osoba. Takéto priblíženie však zaznamenáva aj dispečing, a tak aj chránená osoba a rovnako dispečing môžu takýto incident okamžite hlásiť na políciu, ktorá v prípade potreby prijíma vlastné opatrenia na zabránenie neželaných udalostí.
[ad2][/ad2]Druhá šanca
Rudolf Pilarčík si myslí, že tieto zariadenia sa osvedčujú. „Päť rokov je, myslím, dosť dlhá doba na to, aby sme mohli konštatovať, že tieto zariadenia majú pri ukladaní alternatívnych trestov svoj zmysel. Nepochybne sú ľudia, ktorým k náprave žiadna basa nepomôže. Ale sú aj takí, ktorým k náprave postačujú aj iné tresty a dostanú tak druhú šancu. Napokon aj jedna zo zásad ukladania trestov hovorí, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Práve s ohľadom na záujmy rodiny týchto páchateľov, pokiaľ naozaj nie sú recidivisti a nenapraviteľní kriminálnici, je dobré využívať aj takéto výdobytky vedy a techniky. Osobitne pri stíhaní mladistvých.“
Technické zariadenie je možné využívať pri treste domáceho väzenia maximálne po dobu štyroch rokov, a tiež len v prípade, že je stíhaný za trestný čin, ktorého horná hranica trestu odňatia slobody nepresahuje 10 rokov.
Elektronickým náramkom si nahrádza vyšetrovaciu väzbu napríklad aj bývalý riaditeľ TV Markíza obžalovaný z falšovania zmeniek a objednávky vraždy Sylvie Volzovej Pavol Rusko. Náramok dostala aj Eva Varholíková-Rezešová, ktorú súd v Maďarsku odsúdil za nehodu pod vplyvom alkoholu, pri ktorej zomreli štyria ľudia, na šesť rokov, no sudkyňa jej povolila domáce väzenie.
Zo života probačných úradníkov
V začiatkoch si technické zariadenia skúšali aj probační úradníci. „Bolo nám síce vysvetlené, ako zariadenia fungujú, ale chceli sme vedieť aj to, ako sa cíti človek, ktorý tieto zariadenia musí používať. Samotný náramok je ľahký ako hodinky,“ hovorí R. Pilarčík.
Nie každý však náramok znáša. „Pred pár dňami nám volal pán s monitorovacím náramkom a sťažoval sa, že mu odiera nohu. Asi má citlivú pokožku. Tak mu naša pracovníčka vysvetlila, že musí obmedziť svoj pohyb a navliecť si na nohu ponožku, aby sa zamedzil jeho kontakt s pokožkou. Vieme však zabezpečiť, že technik príde a preloží náramok na druhú nohu alebo ruku.“
Dôležité je aj zvážiť, či človek bude schopný dané zariadenie udržiavať, keďže je nutné ho pravidelne nabíjať (ako mobil). „Na nedávnej porade sme sa stretli aj s prípadom, že technické zariadenie rozožrali šváby,“ spomína R. Pilarčík. Každé jedno zariadenie sa po použití musí vydezinfikovať, musí sa prekontrolovať jeho funkčnosť a až tak sa môže opäť použiť. Páchateľ sa s náramkom môže sprchovať aj kúpať.
[ad3][/ad3]