Trnka ďalej vyplácal zlaté padáky. Z úradu župy odišli už aj jeho ľudia

Aj druhý rok funkčného obdobia župana Rastislava Trnku (nezávislý) prebiehali na Úrade Košického samosprávneho kraja (KSK) personálne výmeny, ktoré si vyžiadali výdavky z verejných zdrojov.

Odchádzajúci zamestnanci župy totiž dostávajú štedré odstupné. Jeho výška je od jedného až do šiestich priemerných mesačných zárobkov zamestnanca v závislosti od odpracovaných rokov a spôsobu ukončenia pracovného pomeru.

V roku 2019 župa minula na tento účel celkovo vyše 117-tisíc eur eur, rok predtým to bolo viac ako 260-tisíc. Údaje sú dostupné v stanovisku hlavného kontrolóra župy Ľubomíra Hudáka k návrhu záverečného účtu KSK za rok 2019, ktorý poslanci prerokujú na zasadnutí v polovici mája.  

Kontrolór v dokumente poukazuje na to, že výdavky kraja na odstupné a odchodné, ktoré sa vypláca končiacim zamestnancom v dôchodkovom veku, sú za dva roky pôsobenia Trnku spolu takmer 457-tisíc eur, teda výraze vyššie ako za predchádzajúcich osem rokov, kedy sa na tieto benefity vynaložilo dokopy len 187-tisíc eur. 

Župa: Tendenčné

Koľkým zamestnancom úradu bolo odstupné vyplatené a prečo s nimi bolo potrebné ukončiť pracovný pomer – tieto ani ďalšie informácie župa neposkytla. Hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková najskôr odpísala, že na odpovede potrebujú niekoľko dní, potom odkázala, že „vzhľadom na tendenčnosť otázok sa nebudeme vyjadrovať“.

Hudák kritizoval vysoké výdavky kraja v personálnej oblasti už v minulosti. Vo výsledkoch kontroly jeho útvaru na Úrade KSK, ktorá bola ukončená v septembri 2018, skonštatoval, že kraj vyplácať odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou bez uvedenia dôvodu nemusel.

V takých prípadoch mu to totiž neprikazuje Zákonník práce, kolektívna zmluva ani žiaden interný predpis.

Práve dohodou bez uvedenia dôvodu na návrh zamestnávateľa Trnka rozviazal pracovný pomer za prvých šesť mesiacov roka 2018 s dvadsiatimi piatimi zamestnancami. Na odstupnom im župa vyplatila dokopy viac ako 228-tisíc eur.

„Zlegalizovali“ to dodatkom 

„Odstupné, ktoré nie je zamestnancom nárokovateľné, bolo poskytnuté dobrovoľne a na základe vlastného rozhodnutia zamestnávateľa…Verejné prostriedky sa môžu používať len na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení,“ napísal k tomu v správe o výsledkoch kontroly Hudák.

Trnka tieto výhrady vtedy odmietal s tým, že neporušil žiaden právny predpis. Napriek tomu v decembri 2018 podpísal s odborovou organizáciou dodatok, ktorým v kolektívnej zmluve zaviedol možnosť vyplácať odstupné aj pri ukončení pracovného pomeru dohodou bez uvedenia dôvodu. Dovtedy kolektívna zmluva, tak ako Zákonník práce, dovoľovala vyplatenie odstupného len z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca pri organizačných zmenách.

„Na zastupiteľstve som utŕžil kritiku o nesprávnosti záverov našej kontroly, neobjektívnosti, subjektívnosti a podobne. Nepotvrdili ale týmto dodatkom  naše zistenia, že nebolo v kolektívnej zmluve dohodnuté poskytovanie odstupného pri skončení pracovného pomeru dohodou bez uvedenia dôvodu?“ pýta sa Hudák.

Prvý rok vo funkcii Trnka výmeny na úrade obhajoval aj tým, že sa musel rozlúčiť s ľuďmi, ktorí boli spojení s predchádzajúcim županom Zdenkom Trebuľom a stranou Smer, a on im preto nedôveroval. „Aj keď pracovali pre bývalú politickú garnitúru, chceli sme sa k ľuďom, ktorí boli dlhoročnými zamestnancami, zachovať slušne,“ vysvetľoval denníku KOŠICE:DNES v októbri 2018. 

Vedúci aj referenti 

Teraz župan nechce povedať, či to platí aj pre zamestnancov, ktorí odišli z úradu s odstupným v roku 2019. Podľa informácií denníka KOŠICE:DNES pracovný pomer skončil viacerým úradníkom, ktorí začali pre kraj pracovať už po jeho nástupe do funkcie.

Niektorí jeho ľudia, a to aj na vedúcich pozíciach, dlho nevydržali napríklad na marketingovom oddelení, právnom a personálnom oddelení, oddelení riadenia zmien či referáte pre integráciu sociálne vylúčených komunít. Pracovné pomery na referentských miestach boli ukončené aj na ďalších oddeleniach.

Župa za Trnku v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nemíňa viac len na odstupné, ale aj na samostné mzdy. Nárast z 3,5 milióna eur v roku 2017 na 3,9 milióna v roku 2019 zrejme nesúvisí len so zvyšovaním platových taríf vo verejnej službe na základe kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

Na Úrade KSK totiž pracuje stále viac ľudí. Župa aktuálny údaj odmieta prezradiť. Podľa dostupných údajov bolo v novembri 2017 v organizačnej štruktúre vytvorených 214 funkčných miest, o necelý rok neskôr ich už bolo 239. Skutočne obsadených miest je v súčasnosti pravdepodobne menej.

Poslanec: Megazamestnávateľ

V príspevku na Facebooku, ktorý nazval „megazamestnávateľ Trnka“, župana nedávno kritizoval poslanec Národnej rady Juraj Gyimesi (OĽaNO). „Verím, že vyplácanie odstupného si s pomocou médií dokáže obhájiť – akože čistí úrad – to by však počet zamestnancov dnes nemohol byť vyšší ako v roku 2017,“ napísal.

OĽaNO Trnku ako kandidáta na župana vo voľbách v roku 2017 podporovala. Gyimesi potom v roku 2018 na Úrade KSK krátko pracoval ako referent pre verejné obstarávanie, odišiel bez odstupného ešte v skúšobnej dobe.

Ako opozičný župný poslanec aj Trnka videl na Úrade KSK prezamestnanosť. Bolo to ešte v roku 2015, kedy tam pracovalo menej ako dvesto ľudí. Na zasadnutí zastupiteľstva vo februári 2015 v rozprave k úprave rozpočtu Trebuľovi vyčítal zvyšovanie platov. „Ste si istý, že potrebujete všetkých zamestnancov? Pretože po voľbách mám pocit, že ich počet nejako narástol,“ hovoril. 

KSK dáva aj viac pracovných úväzkov. Na dohodárov míňa státisíce

Jedna výdavková položka v personálnej oblasti poskočila na Úrade KSK v posledných dvoch rokoch ešte výraznejšie ako odstupné a mzdy.

Sú to odmeny, ktoré samospráva platí na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo dohôd o vykonaní práce. V roku 2018 na zamestnancov mimopracovného pomeru vynaložila 162-tisíc eur, v roku 2019 až takmer 413-tisíc.

Za dva roky je to spolu vyše 575-tisíc eur, pričom za predošlých osem rokov to bolo celkovo 440-tisíc. Aj tento údaj o „dohodároch“ obsahuje stanovisko hlavného kontrolóra župy Ľ. Hudáka k návrhu záverečného účtu KSK za rok 2019.

Kontrolór spočítal, že suma na dohody v roku 2019 predstavuje desatinu hodnoty ročných mzdových výdavkov. „To nemožno považovať za výnimočnosť uzatvárania dohôd na plnenie úloh zamestnávateľa resp. využívanie dohôd na príležitostné činnosti v zmysle Zákonníka práce,“ uvádza Hudák.

Župa nechce povedať, aké činnosti zabezpečuje cez dohody. Podľa informácií denníka KOŠICE:DNES sa často týkajú rôznych projektov financovaných z mimorozpočtových zdrojov a pracujú na nich najmä zamestnanci, ktorí už majú s KSK hlavný pracovný pomer.