Ubudne v Košiciach bezdomovcov?

V Košiciach žije na ulici 1 000 až 1 200 ľudí a približne rovnaký počet býva v nelegálnych osadách. Od uplynulého roka sa v meste realizujú rôzne aktivity a stretnutia s cieľom pomôcť ľuďom bez strechy nad hlavou.

Vlani sa v Košiciach vytvorila pracovná skupina, ktorej úlohou je do konca roka vypracovať koncepciu postupného ukončovania bezdomovectva.

Mesto v rámci nej spolupracuje s organizáciou ETP Slovensko, Nadáciou DEDO a ďalšími neziskovými organizáciami a subjektmi, ktoré sa venujú ľuďom v bytovej núdzi, teda bez vlastnej strechy nad hlavou. Prvýkrát sa stretli v novembri 2019 v Herľanoch, druhé stretnutie sa uskutočnilo minulý týždeň v Košiciach.

Krok vpred

„Vnímam to veľmi pozitívne, pretože sa konečne o týchto problémoch začalo rozprávať, a hlavne z pohľadu toho, ako to vnímajú jednotlivé organizácie. Najväčším pozitívom je, že môžeme čerpať skúsenosti, ktoré majú s prácou s ľuďmi bez domova. Dokážu hľadať nové riešenia a spôsoby, ako poskytovať sociálne služby. V tom sa ako mesto od nich môžeme učiť,“ vysvetlil viceprimátor Marcel Gibóda. Podľa neho v mnohých témach mesto, štát a spoločnosť zlyhávajú, a treba sa zamyslieť nad tým, ako to zlepšiť.

Podľa viceprimátora je dôležité vnímať, že bezdomovcami nie sú len tí, ktorých stretávame na uliciach či v parkoch na lavičkách. „Je tu mnoho skupín obyvateľov, ktorí sú tiež reálne bez domova. Majú nejaké bývanie, ktoré je však len dočasné. A je otázkou, ako sa chceme postaviť k tomu problému, ako im poskytnúť lepšie možnosti,“ dodal Gibóda.

Základom presná databáza

Prvoradou úlohou mesta bude zmapovať situáciu a získať dáta o počte ľudí v bytovej núdzi. „Pripravujeme zberný dotazník pre prevádzkovateľov nájomného bývania, neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a iné subjekty, ktorý by mal zmapovať situáciu o stave bezdomovectva v meste. Dotazník plánujeme rozoslať v najbližších týždňoch a bude základom pre vytvorenie čo najpresnejšej databázy informácií o ľuďoch žijúcich v uliciach nášho mesta,“ vysvetlila vedúca referátu sociálnych vecí magistrátu Eva Dudová.

Podľa Gibódu lepšie zmapovanie situácie pomôže k tomu, aby mesto adresnejšie smerovalo sociálne politiky voči týmto obyvateľom.

Inšpirácia v susednom Česku

Radnica chce tiež v čo najkratšom čase vytvoriť integrovaný systém riešenia situácie ľudí bez domova a zaregistrovať Košickú asociáciu (platformu) sociálneho bývania. Jej súčasťou budú všetky organizácie, ktoré v Košiciach poskytujú služby a bývanie ľuďom bez domova a koordinovať ju bude mesto.

Platforma pro sociální bydlení už šesť rokov úspešne funguje v susednej Českej republike. Združuje viac ako 100 organizácií a odborníkov, ktorí sa zaoberajú bytovou núdzou ľudí. Miestnym samosprávam pomáhajú ukončovať bezdomovectvo a odborné poznatky a prax zo zahraničia prenášajú do českého kontextu. Platforma je v Česku priekopníkom metódy Housing First, ktorú postupne aplikujú v regiónoch. Podstatou tejto metódy je, že sa ľuďom bez domova najprv poskytne bývanie a až následne ďalšia potrebná pomoc.

Tento spôsob pomoci ľuďom v bytovej núdzi zaujal aj košickú radnicu. Dostupné bývanie je podľa mesta základným predpokladom pre dôstojný život každého jednotlivca a rodiny. „Skúsenosti z iných miest ukazujú, že pomáhať týmto ľuďom k bývaniu, dávať im istotu, vedú k tomu, aby sa  mohli v živote posunúť ďalej a byť prínosnejší pre mesto a spoločnosť,“ uviedol viceprimátor M. Gibóda.

V Brne prideľujú byty rodinám z ubytovní

Metódu Housing First a poskytovanie bytov ľuďom v núdzi aplikuje v Česku stále viac obcí. Prvým mestom, v ktorom projekt zaviedli, bolo Brno.

Päťdesiatim rodinám z celkového počtu 421, ktoré sú v bytovej núdzi, bývali v súkromných ubytovniach či v azylových domoch, v rámci projektu ponúkli štandardné nájomné byty. Poskytol ich brniansky magistrát a tiež niekoľko mestských častí. Projekt je unikátny tým, že dal šancu na bývanie rodinám, ktoré by za normálnych okolností nedosiahli ani na sociálny byt.

Brnianske rodiny sa do nájomných bytov postupne sťahovali od septembra 2016 do júla 2017. Miera udržania bývania bola po roku od presťahovania 96 percent, čo predstavovalo 46 rodín z 50.

Projekt testoval, či je takýto prístup vhodný na riešenie bytovej núdze rodín v Českej republike. Očakáva sa, že do rodín, ktoré získajú stabilné bývanie, sa budú vracať deti, ktoré boli odobraté do ústavnej starostlivosti, zlepšia sa ich životné podmienky a sociálne začlenenie a zároveň sa znížia verejné výdavky na tieto rodiny.

Projekt stále funguje a aktuálni nájomníci úspešne pokračujú v bývaní. V zime sa mali do nájomných bytov sťahovať ďalšie rodiny.

Provizórne prístrešky nie sú riešením

Mesto vlani v novembri kúpilo pre bezdomovcov päť núdzových prístreškov, tzv. iglu.

Dva odovzdali Oáze – Nádej pre nový život a tri charitnému domu Arcidiecéznej charity na Bosákovej. Pri odovzdávaní mesto uvádzalo, že rozdiel medzi vonkajšou teplotou a teplotou v iglu by mal byť 15 stupňov. Prístrešok sa však v ostrom teste, ktorý urobil jeden z klientov na Bosákovej, neosvedčil. Vo vnútri bolo len o dva stupne teplejšie ako vonku. Prístrešky tak zostávajú nevyužité a sú odložené v sklade.

Provizórne prístrešky nie sú podľa Niny Beňovej z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré realizuje program bývania pre bezdomovcov v Bratislave, riešením bezdomovectva ani bytovej núdze a iba prispievajú k pouličnému bezdomovectvu. Ideálnym riešením nie sú ani ubytovne, ktoré sú podľa Beňovej neistým a nevyhovujúcim bývaním a často sú príliš drahé.