Ľadovou krásou sa počas víkendu opäť rozžiaril  park pri košickej Spieva- júcej fontáne. Umelci, ktorí sochy zo zamrznutej vody vytvárali, sa tešili veľkému záujmu obyvateľov mesta.

„Je to veľmi príjemné, keď sa ľudia chodia dívať na to, ako sa mení kus ľadu na sochu. Niektorí priniesli kalištek alebo šálku čaju, aby sme sa zahriali. Vtedy sa robí lepšie a čas rýchlejšie ubieha, ako napríklad pri tvorbe ľadového dómu na Hrebienku, kde ste zatvorený sám v stane,“ povedal nám rezbár a „ľadosochár“ Adam Bakoš. Spolu s kolegom Miroslavom Trnovským bol členom slovenského tímu, ktorý z ľadu vytváral známe postavičky Pata a Mata. Trvalo im to päť a pol hodiny.

Závislosť od počasia

Ľadové sochy sa stali už tradičnou súčasťou košických Vianoc. A spolu s nimi aj Adam Bakoš, ktorý ich počas víkendu tvoril už tretíkrát. „Teraz sa mi robilo najlepšie. Bol poriadny mráz, čo je vhodné najmä na skladanie ľadových kociek. To je pri tvorbe sôch podstatné – vyskladať kocky tak, aby sa čo najlepšie vyrezávalo. Ľadové bloky sú však dosť ťažké a keď je teplo, tak sa ľad topí, šmýka sa a stanú sa aj úrazy, keď sa vyšmyknú a spadnú,“ opisuje svoju prácu A. Bakoš.

Ako tvrdí, kým pre tvorbu ľadových sôch je lepší treskúci mráz, pohľad na ne je krajší vtedy, keď teplomer ukazuje hodnoty blízke bodu mrazu. Vtedy je materiál úplne číry a pri nasvietení vyzerajú skulptúry úplne fantasticky.

Od dreva k vode

Jeden z našich najúspešnejších ľadosochárov sa svojmu koníčku venuje už šesť rokov. Väčšinu roka vyrezáva z dreva, keď prituhne, vymení ho za zamrznutú vodu. „Zaujímalo ma, ako sa ľad správa pri vyrezávaní. Hneď som zistil, že sa vyrezáva síce ľahšie ako drevo, ale treba dávať väčší pozor, pretože je oveľa krehší a ľahko sa odštiepi. Ale zasa na druhej strane sa pri ľadových sochách nedáva dôraz na drobné detaily, pretože pri pohľade ich 
pre priesvitnosť ani nevidno,“ približuje A. Bakoš dôvody, prečo sa dal na tesanie z ľadu.

Počas sezóny sa nezastaví

Počas ľadovej sezóny sa pôvodne rezbár z obce Lieskovany v okrese Spišská Nová Ves prakticky nezastaví. V tomto roku, napríklad, navrhoval už spomínaný ľadový dóm na Hrebienku v Tatrách. Do Košíc prišiel priamo z Levoče, kde spolu s kolegom vytvárali ľadový betlehem.

A či ho nemrzí, že jeho diela majú takú krátku trvácnosť? „Samozrejme, že je mi to ľúto, ale napríklad dóm na Hrebienku vydrží v klimatizovanom stane aj štyri mesiace. Opačným extrémom bolo napríklad ľadové kreslo pred dvoma rokmi práve v Košiciach. Pri výrobe malo poldruha metra, na druhý deň pol metra, lebo bolo príliš teplo. Ale aspoň jeden deň a večer prinieslo ľuďom radosť, a to je podstatné,“ myslí si ľadový umelec Adam Bakoš.

—

Zaujímavosti o sochách z ľadu

Prvé zmienky o ľadových sochách pochádzajú z Číny a datujú sa do obdobia okolo roku 600 pred naším letopočtom.

Prvými známymi ľadovými umeleckými dielami boli ľadové lucerny, ktoré vyrobil opäť v Číne miestny rybár pre osvetlenie v zimných mesiacoch.

Najväčším ľadovým festivalom sa hrdí takisto Čína – v meste Charbin sa koná každoročne už od roku 1963. Tohtoročná expozícia zaberala priestor 400-tisíc štvorcových metrov. Dominantou bola 46 metrov vysoká replika islandského kostola. Umelci použili 12-tisíc metrových kociek ľadu.

Na Hrebienku v Tatrách sa Slovensko môže hrdiť neoficiálnymi majstrovstvami sveta v tesaní ľadových sôch s názvom Tatry Ice Master. V januári sa bude organizovať už piaty ročník. Prihlásilo sa naň 12 tímov z celého sveta, ktoré budú tri dni vytvárať ľadové sochy na dané témy. 

Foto: Veronika Janušková