Už žiadne pokuty. Chodníky v zime bude musieť konečne čistiť vlastník – mesto

Na sneh a ľad sme už takmer zabudli, ale jedna zimná téma je práve aktuálna. Kto sa má o chodník počas zimy starať? Majiteľ nehnuteľnosti, ku ktorej chodník prilieha, alebo jeho vlastník, teda obec? 

Problém už vyriešila novela zákona, ktorú prijal parlament. Začne platiť od 20. mája 2018. Konečne si budú môcť majitelia nehnuteľností, ale aj správcovia bytových domov vydýchnuť.  

Už od konca 19. storočia platilo, že o chodník sa stará ten, s ktorého nehnuteľnosťou hraničí, v prípade bytových a panelových domov táto povinnosť padala na plecia domovníkov. Chodník musel byť riadne a včas očistený (do 6. hodiny ráno), pri poľadovici posypaný pre bezpečnosť chôdze.

Ani o viac ako sto rokov neskôr k zmene nedošlo, hoci podľa zákona z roku 1961, ktorý teraz novelizovali, bola táto povinnosť výslovne uložená vlastníkom. Kedysi miestne národné výbory, teraz miestne úrady či magistrát, upravovali podrobnosti zimnej údržby všeobecne záväzným nariadením, resp. v našom meste každoročne vydávaným plánom zimnej údržby. 

V Košiciach sa o chodníky doteraz starali Správa mestskej zelene, Bytový podnik mesta Košice či KOSIT – zodpovedali za zimnú údržbu a schodnosť chodníkov. Niektoré mestské časti si vo svojom katastrálnom území zabezpečovali zimnú údržbu samy. Ďalšími zodpovednými však boli aj stavebné bytové družstvá, spoločenstvá vlastníkov bytov a majitelia, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, na ktorých túto povinnosť delegovalo mesto. 

„Je jasné, že chodníky vždy mali svojho vlastníka, len akosi sa zabudol k nim hlásiť a plniť si svoje povinnosti,“ hovorí Zdenka Jurčáková, odborná konzultantka Združenia správcov a užívateľov nehnuteľností. Dodala, že novelou zákona z roku 1961 konečne došlo k narovnaniu nielen vlastníckych vzťahov, ale aj povinností plynúcich z tohto vlastníctva.

Združenia písali premiérovi

Novelu zákona iniciovali Združenia správcov a užívateľov nehnuteľností a Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku. Požiadavku adresovali priamo predsedovi vlády SR. 

„Miestne komunikácie zákon pomenúva ako všeobecne prístupné chodníky, avšak cez všeobecne záväzné nariadenie si obce a mestá uľahčovali svoje povinnosti. Nedbali na zásadu vlastníckeho práva a svoje povinnosti preniesli na iný subjekt, ktorým boli správcovia bytových domov, spoločenstvá vlastníkov bytov a užívatelia nehnuteľností,“ uvádza Jurčáková.

Nezákonný stav

Tento stav bol nezákonný a protiústavný, v príkrom rozpore so základnou zásadou civilného práva. Z. Jurčáková hovorí, že v týchto prípadoch platí takzvaná absolútna objektívna zodpovednosť. „Ten, kto čistil chodník, bol dokonca zodpovedný napríklad za úraz, ktorý sa na ňom stal. Okrem toho sme doterajší stav v zmysle medzinárodných dohovorov považovali za formu nútenej práce, ktorá je zakázaná.“ 

Podľa nej správcovia bytových domov, vlastníci bytov a nebytových priestorov mali nepretržitú povinnosť vykonávať prácu na cudzom majetku, proti svojej vôli, bez odmeny, protihodnoty či iného plnenia zo strany vlastníka dotknutej nehnuteľnosti.

„Vlastníci bytov a nebytových priestorov majú fond prevádzky, údržby a opráv využívať k zveľaďovaniu svojich spoločných častí a spoločných zariadení domu, no v rozpore so zákonom finančné prostriedky vynakladali na zveľaďovanie a udržiavanie chodníkov, teda cudzieho majetku, čo bolo časovo, vecne a finančne náročné,“ spresnila odborná konzultantka.

Peniaze z miestnych daní

V okolitých štátoch Európskej únie si túto povinnosť plnia obce a mestá. V Českej republike v roku 2009 preniesli povinnosť údržby komunikácie na vlastníka chodníkov, a nie jeho užívateľov chodníkov. „Samospráva zabezpečuje svoju činnosť z výberu daní priamo od občanov a z podielových daní, preto by mali účelne využívať tieto prostriedky investovaním do údržby svojho majetku, teda aj do zimnej údržby chodníkov,“ tvrdí Jurčáková.

Ešte nevedia, koľko to bude stáť

Mesto Košice, samozrejme, o novele zákona vie. Týka sa údržby chodníkov v zimnom období. „Bude potrebné zmapovať chodníky a zistiť finančný a materiálny dopad na ich údržbu, keďže budú zvýšené náklady na techniku, mechanizmy, posypový materiál aj zamestnancov externej firmy, ktorá sa stará o údržbu miestnych komunikácií,“ uviedla pre KOŠICE:DNES hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová (na snímke).

Dodala, že zatiaľ nie sú presne známe všetky dôsledky a dopady na rozpočet mesta. „Pôjde o zvýšenie údržby chodníkov zhruba o dve tretiny oproti súčasnému stavu.“ 

Právnik: Na vrátenie peňazí nemajú nárok

Mestá a obce doteraz prenášali svoju zákonnú povinnosť v súvislosti s údržbou chodníkov na vlastníkov, správcov či užívateľov priľahlých nehnuteľností. A ešte im aj vyrubovali pokuty. Košického advokáta Martina Friedricha sme sa opýtali, či je možné žiadať zaplatené pokuty späť, ak predchádzajúci stav nebol v poriadku a museli ho upraviť novelou zákona. „Občania, ktorí dostali pokuty za porušenie nariadenia pri údržbe chodníkov, si nemôžu spätne nárokovať ich vrátanie. Tento záver vyplýva zo zákazu retroaktivity, t. j. spätného pôsobenia právnych noriem. Právo miest a obcí určovať rozsah povinností súvisiacich s údržbou chodníkov zaniká 20. mája 2018 účinnosťou zákona. Týmto dňom zároveň dochádza k ukončeniu povinnosti nevlastníkov starať sa o údržbu priľahlých chodníkov a niesť následky v prípade porušenia tejto povinnosti.“