Včelári zažívajú jednu z najhorších sezón v histórii. Avizujú zvýšenie cien medu

Nielen slovenské včelárstvo si toho za posledné roky muselo vytrpieť naozaj veľa. Podmienky na chov včiel sa každým rokom vplyvom zvýšeného používania nebezpečných pesticídov zhoršujú.

Včelári naprieč Slovenskom sa zhodujú, že tohtoročná produkcia medu bude v porovnaní s „normálnymi“ rokmi na úrovni iba tridsiatich percent.

„Naši včelári ešte taký zlý rok nemali a to som z juhu stredného Slovenska, kde sú znáškové pomery dobré. V podstate sme mali iba jarné kvetové medy, kde bola znáška porovnateľná s minulými rokmi. Naša najvýnosnejšia znáška – agátový med – vypadol úplne. Podpísal sa pod to mráz, ktorý v máji prakticky zlikvidoval agátovú znášku. Vypadla úplne aj medovicová znáška, hlavne kvôli prudkým lejakom, ktoré zmyli producentov medovice,“ povedal nám zástupca Asociácie včelárov Slovenska (AVS) v združení Slovenskí včelári Patrik Koštialik.

Predseda ZO AVS Košice Eduard Grega zase tvrdí, že už zažil aj horšie časy: „Z môjho pohľadu to nie je najhoršia sezóna. Už som zažil aj také sezóny napríklad v 2002, keď sa vôbec netočil med, lebo boli vysoké horúčavy. Nehodnotím, že je to dobrý rok, ale aspoň sa vyrovnajú všetky vynaložené náklady.“

Plošné postreky sú problémom

Vo všeobecnosti je poľnohospodárska výroba – a s ňou spojené postreky – v súčasnej dobe pre včelárov likvidačná.

„Všade sa deklaruje, aká je repka prospešná pre včely, že vôbec neškodí včelám a opeľovačom. Po rokoch skúseností sme radi, keď nám v okruhu desiatich kilometrov repku nenasejú! Radšej odkočujeme so včelstvami preč, akoby sme mali na agáte torzá včiel vďaka nesprávnej, často až arogantnej aplikácii postrekov priamo do rozkvitnutej repky plnej včiel,“ sťažuje sa Patrik Koštialik.

Podľa včelárov im v tomto štát nijako nepomáha. Chovatelia sú už z tejto situácie zúfalí, keďže nevedia, na koho iného sa majú s týmto problémom obrátiť.

Výsledkom plošných poľnohospodárskych postrekov sú totiž masívne úhyny včiel, ktoré sa neskôr negatívne prejavujú aj na množstve vyprodukovaného medu. Čím je menej medu, tým je potom logicky aj drahší. To sa podľa Koštialika potvrdilo aj túto sezónu: „U nás už k zdraženiu došlo, cena kvetového medu bežne predávaného pri predaji z dvora stúpla o dve eurá za kilogram.“

Pokračovanie článku je na druhej strane.

Mestské včelárstvo je v kurze

Mnoho ľudí žijúcich aj vo veľkých mestách sa v posledných rokoch začalo viac zaujímať o včelárstvo a spôsoby, ako mu pomôcť. V Bratislave už dokonca osadili niekoľko úľov aj na výškových budovách či strechách obchodných centier.

Košice však za hlavným mestom výrazne nezaostávajú, keďže len v priebehu uplynulého roka pribudli úle napríklad v areáli Kina Úsmev alebo pred novootvorenou centrálou Skupiny VSE Holding na Mlynskej ulici. 

Občania sa ale často pýtajú, či včelám neprekáža smog, ktorý je pre väčšie mestá typický. Odborníci však hovoria, že životné prostredie v mestách je paradoxne častokrát lepšie pre včeliu „pašu“ ako v agrárnej krajine. Hlavným dôvodom sú pesticídy, ktoré v meste nenájdete. 

Eduard Grega však tento nový trend neuznáva: „Ja som zásadne proti mestskému včelárstvu. Včelárim už 47 rokov. Všetci hovoria, že podmienky v meste sa za tie roky zlepšili a je to ekologickejšie. Všetko je to pravda, ale moja skúsenosť je za tie roky taká, že včela patrí do lesa a prírody.“ 

Samotná chuť mestského medu je tiež veľmi špecifická. Rozdiel medzi jednotlivými druhmi potvrdzuje aj Koštialik: „Nemal som možnosť ochutnať med z mesta. Ale je veľký rozdiel medzi medom z agrárnej krajiny a z lesa. Chuť je neporovnateľná.“

Skúsený včelár Grega dodáva, že hodnoty nameraných minerálov vo vzorkách mestských medov sú v porovnaní s lesnými veľmi nízke: „Nikdy by som si nedovolil tvrdiť, že med z mesta môže niekomu ublížiť. Nemôže. Je to ale viac menej iba sladina, žeby to bola nejaká špecialita, to nie.“

Každý môže pomôcť

Včelárov sme sa spýtali aj na to, ako im môže obyčajný človek pomôcť v týchto ťažkých časoch. Koštialik si myslí, že by si široká verejnosť mala v prvom rade kupovať med od konkrétneho chovateľa. Ak má byť totiž včelár schopný rozvíjať svoj chov, nemôže byť odkázaný iba na predaj pravého včelieho medu výkupcom, ktorí ho vykupujú za tretinu jeho hodnoty. 

„Každý by si mal nájsť svojho včelára. To dáva záruku, že sa aspoň časť ľudí bude tomuto koníčku venovať, nakoľko náklady na včelárenie sú dosť vysoké. A potom samozrejme pestovaním nektarodajných rastlín na svojich záhradách. Nemusia to byť monokultúry. Ideálna je pestrá záhrada s množstvom rôznych kvetov, ktorých kvitnutie je rozložené do celého leta,“ dopĺňa Patrik Koštialik.

Včely na Mlynskej ulici

Iba minulý týždeň pribudli v Košiciach na Mlynskej ulici prvé firemné mestské úle pred novootvorenou centrálou VSE Holding. Osadením dvoch včelích rodín priamo v centre mesta sa spoločnosť spolu s občianskym združením Príbeh včely snaží poukázať na fakt, že včely sú prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou prírody a ich podporou podporujeme aj seba a zároveň zdravšie prostredie pre všetkých. 

Keďže sa tieto včely budú nachádzať v centre mesta v blízkosti ľudských obydlí, tak sa kompetentní rozhodli pre mierny a menej agresívny druh tohto blanokrídleho hmyzu, ktorý na človeka bezdôvodne nezaútočí.

„Podstatou projektu sú včely cielene chované v meste za účelom intenzívnejšieho opeľovania, a tým podpory mestskej zelene, záchrany včelej populácie a získavania netradičných druhov medu. Vzhľadom k dostupnosti sú mestské úle vyhľadávané a žiadané aj za účelom edukácie,“ konštatuje hovorkyňa VSE Holding Andrea Danihelová.
 

(PK)

Zaujalo vás niečo vo vašom okolí? Napíšte nám na [email protected]