„Veľkí starostovia“ chcú viac kompetencií
Zimná údržba ciest, chodníkov, starostlivosť o osvetlenie či zeleň, o to všetko sa teraz v Košiciach stará mesto. Starostovia veľkých mestských častí by to však chceli zmeniť a majú na to svoje dôvody.
V Košiciach je osem veľkých mestských častí – Staré Mesto, Juh, Sever, Západ, Dargovských hrdinov, Sídlisko Ťahanovce, Sídlisko KVP a Nad jazerom. Žije v nich vyše 80 percent obyvateľov mesta. Podľa doterajšieho systému sa však miestne samosprávy – s výnimkou Sídliska KVP – nemôžu starať o také podstatné činnosti, akými je zimná údržba a oprava ciest a chodníkov, starostlivosť o verejné osvetlenie, zeleň, detské ihriská či športoviská. To všetko je v kompetencii mesta, teda magistrátu.
[ad][/ad]Problematické verejné obstarávania
Starostovia spomínaných veľkých mestských častí s týmto stavom nie sú spokojní. Nemôžu zasiahnuť napríklad do toho, kedy sa pri zhoršení počasia práve na ich sídlisko dostanú mechanizmy na čistenie ciest a chodníkov. Existuje totiž harmonogram, kde majú prednosť hlavné ťahy, a až po nich nasledujú cesty a chodníky na sídliskách. Podobné je to napríklad aj pri opravách ciest.
„Každý, kto sa zúčastnil systému verejného obstarávania, vie, že pri viacmiliónových obstarávaniach je podstatne vyššie nebezpečenstvo, že budú nejaké obštrukcie. Ak by sa o to starali mestské časti, obstarávali by sa menšie zákazky a išlo by to rýchlejšie,“ hovorí starostka Jazera Lenka Kovačevičová.
V prípade už spomínanej opravy výtlkov nastáva ďalšie zdržanie – najprv prídu pracovníci víťaznej firmy cestu vyfrézovať, potom sa čaká, kým príde sídlisko na rad pri zaliatí asfaltom. Aj tieto prestoje by pri obstarávaní mestskými časťami boli podstatne kratšie.
Nespravodlivé rozdelenie
Práve starostka Kovačevičová je hlasnou a presvedčenou zástankyňou prenosu kompetencií v spomínaných oblastiach z mesta na mestské časti. Na svojom úrade už má spracovaný dokument, v ktorom sú rozobraté dôvody prenosu kompetencií aj s tým, koľko peňazí mestská časť na tieto kompetencie potrebuje.
„Samozrejme, prenos kompetencií súvisí aj s adekvátnym financovaním zo strany mesta. Peniaze tam sú, pretože mesto dostáva svoje z podielových daní. Mestským častiam však z toho ide v súčasnosti niečo vyše päť percent. Podľa našich prepočtov by sme na Jazere potrebovali na správu spomínaných činností okolo 3,5 milióna eur. Dnes dostávame nejakých 800-tisíc eur ročne. Miestne úrady sú na tom tak, že pridelené financie často nestačia ani na mzdy nevyhnutných zamestnancov. Miestna samospráva by už podľa názvu mala byť najbližšou pre obyvateľov. A kde je napríklad zákonná starostlivosť o majetok mestskej časti? Kde je rozvoj?“ pýta sa ambiciózna starostka.
[ad2][/ad2]Rokovanie a dohoda
L. Kovačevičová a rovnako aj ostatní starostovia veľkých mestských častí súhlasia s tým, že sú kompetencie, ktoré by mali ostať mestu. Ide trebárs o školstvo,
sociálnu oblasť, alebo stavebné úrady. Nechcú zasa, aby sa Košice zmenili na 22 dedín.
Keby centralizácia údržby komunikácií či zelene tak, ako je nastavená v súčasnosti, fungovala, tak starostovia by boli spokojní. Ale z roka na rok sú problémy a často tie isté.
„Roky praxe hovoria, že centralizácia údržby sa zmeniť nedá. Treba teda kompetencie nastaviť tak, by ich prebrali mestské časti aj s ich financovaním. Mesto na to nepotrebuje extra peniaze. Má svoj badžet, v ktorom sú peniaze aj zo štátu, aj z daní. Len sa presunú na mestské časti,“ tvrdí starostka.
To sa však musí diať podľa určitého prepočtu. Podľa objemu komunikácií, zelene, ihrísk a podobne. Každá mestská časť podľa svojich potrieb. Požiadavky sa dajú prekontrolovať a podľa toho potom peniaze rozdeliť na konkrétne mestské časti. Rovnaký názor majú aj starostovia ostatných veľkých mestských častí.
Najschodnejšou cestou na prenos kompetencií je pre nich otvorenie štatútu mesta. Na to však budú musieť presvedčiť vedenie, čo nebude jednoduché. Mesto by tak totiž prišlo o možnosť presunu financií do oblastí, ktoré to v danej chvíli akútne potrebujú. Inú reálnu možnosť, ako presviedčanie a rokovanie, starostovia nevidia.
Starostovia ôsmich veľkých mestských častí bez výnimky pokladajú súčasné rozdelenie kompetencií a s tým spojených financií medzi mestom a mestskými časťami za nespravodlivé.
„Historický vývoj vo veciach samosprávnych činností postupne ukázal, že výkon všetkých samosprávnych kompetencií centrálne mestom Košice nie je vždy efektívny,“ hovorí starosta Západu Marcel Vrchota. Mestské časti sú podľa neho bližšie k obyvateľom, ako mesto.
„Nastavený systém nepovažujem za šťastné riešenie. Konkrétne u nás na Furči je najmä situácia v súvislosti s podchodmi alarmujúca,“ myslí si starosta MČ Dargovských hrdinov Jozef Andrejčák.
Podľa starostu Juhu Jaroslava Hlinku by mestská časť vedela pohotovejšie reagovať na riešenie problémov na úseku miestnych komunikácií a verejnej zelene, ak budú dostatočné zdroje financovania a dostupná dokumentácia súvisiaca s majetkom, ktorý by bol zverený do správy mestskej časti.
„Rozdelenie kompetencií je nevhodné a konečne sa najmä veľké mestské časti rozhodli v tejto veci konať. Verím, že už v tomto roku sa pripraví relevantná úprava a prenesú sa niektoré kompetencie, aby sa mohlo pružnejšie konať, a to najmä v oblasti starostlivosti o cesty, chodníky, schodiská a zeleň,“ tvrdí prvý muž Sídliska Ťahanovce Miloš Ihnát.
Jeho kolega zo Starého Mesta Igor Petrovčik je presvedčený, že mestská časť by sa dokázala operatívnejšie a efektívnejšie postarať o stav verejnej zelene, parkov, ale aj o stav chodníkov, či ich zimnú údržbu. Dokazuje to podľa neho príklad Sídliska KVP, kde tieto kompetencie majú.
V každom prípade však všetci starostovia pripúšťajú, že aj keď už prvé kroky a rokovania prebehli, potrebná zmena je behom na dlhú trať a nebude jednoduchá.
Primátor tvrdí, že zmeny by nepriniesli žiadne pozitíva
Prenos viacerých kompetencií z mesta na mestské časti, o ktoré sa starostovia usilujú, nie je možný bez súhlasu vedenia mesta. Primátor Jaroslav Polaček však spomínanému riešeniu naklonený nie je.
Podľa slov šéfa mesta nie je otázka, či je súčasný spôsob delenia financií medzi mestom a mestskými časťami namieste.
„Verím, že vo februári schválime rozpočet mesta na rok 2020. Myslím si, že mestské časti môžu byť nadmieru spokojné, pretože máme pre nich vyčlenené celkové finančné zdroje až vo výške 15,5 milióna eur. Hoci v predchádzajúcom volebnom období dostávali mestské časti podstatne menej peňazí (11 miliónov eur – pozn. red.), viem, že ani s navrhovanou sumou nie sú mnohí starostovia spokojní. Zrejme je jedno, o koľko miliónov eur dostanú navyše, aj tak budú chcieť stále viac, než si mesto môže finančne dovoliť,“ myslí si prvý muž mesta.
Viac z poplatku za rozvoj
Mestské časti by od roku 2021 mohli získať veľké finančné zdroje aj v rámci prerozdelenia poplatku za rozvoj. Primátor však pripomína, že v rámci nových daňových prognóz z ministerstva financií sa oproti predpokladom zníži príjem mesta z podielových daní ešte minimálne o ďalších 500 000 eur a s týmto ďalším neočakávaným výpadkom sa všetci budú musieť vyrovnať.
Prenos kompetencií je podľa neho nereálna úvaha, ktorej realizácia by nepriniesla žiadne pozitíva. Dokumentovať to má príklad Bratislavy, kde mestské časti majú viac kompetencií ako v Košiciach, a to vraj brzdí rozvoj samosprávy.
„Odborné analýzy, ktoré môžeme predložiť aj poslancom, nám preukazujú, že napríklad osvetlenie je efektívnejšie riešiteľné v rámci celého mesta, než ho umelo deliť na mestské časti. Mesto nemôže fungovať na emóciách, ale musí sa riadiť aj reálnymi dátami a odbornými analýzami. Odborníci aj Bratislave odporúčajú, aby viaceré kompetencie mestských častí prešli opäť na mesto. Nevidím dôvod, prečo by sme v Košiciach robili presný opak toho, čo je efektívne a výhodné,“ myslí si primátor.
Dodáva, že zmeny štatútu mesta by mali byť realizované na základe dát a analýz. Len tak môžu prispieť k spoločnému cieľu – zefektívneniu samosprávy mesta.
[ad3][/ad3]
