Vodohospodári idú na Ružíne búrať čierne stavby
Vodohospodári chystajú likvidáciu čiernych stavieb v okolí Ružína. Chcú tak zabrániť hromadeniu odpadu na vodnej nádrži, ktorý pripisujú aj chatárom a rybárom.
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) tvrdí, že mu došla trpezlivosť. V budúcom roku chce odstrániť desiatky nelegálnych stavieb v okolí vodnej nádrže Ružín neďaleko Košíc.
Vodohospodári zatiaľ preskúmali okolie Ružína po železničný most v Margecanoch. V mapovaní ďalších úsekov budú pokračovať.
„K dnešnému dňu sme zaznamenali 190 nelegálnych objektov, ktoré predstavujú rôzne prístrešky, chatrče, murované chatky i móla. Vyššie proti prúdu riek Hornád a Hnilec je ďalšie množstvo takýchto nelegálnych objektov. Niektoré sa na tomto území nachádzajú už celé desaťročia bez potrebných povolení, iné vyrástli aj v posledných týždňoch,“ informoval hovorca štátneho podniku Marián Bocák.
Likvidáciu zaplatíme všetci
Podľa neho v poslednom čase pozorovali prípravné práce pre ďalšie prístrešky v okolí Ružína. Dodal, že všetko, čo sa nachádza v okolí štyroch metrov nádrže, je v ochrannom pásme a nemá tam čo robiť.
Dodatočná legalizácia bude podľa podniku možná len vtedy, ak sa nájde majiteľ a stavba nebude v rozpore so zákonom a inými normami. V opačnom prípade ju správca toku, teda štátny podnik, odstráni na vlastné náklady.
„Nemožno očakávať, že samotné odstraňovanie prebehne okamžite a celoplošne, keďže je pre tieto účely potrebné vyčleniť značné finančné prostriedky a personálne zabezpečenie,“ odôvodňuje Bocák.
SVP: Môžu za to aj rybári
Užívateľom nelegálnych prístreškov pripisujú vodohospodári aj značné znečistenie Ružína. Bocák uviedol, že z celkového naplaveného odpadu 60 až 70 percent tvorí komunálny odpad, a to najmä plasty, textil, ale aj kuriozity ako chladničky, práčky, sedacie súpravy či uhynuté zvieratá.
„Len zvyšných tridsať percent tvorí najmä ekologický drevený odpad, ktorý je aj súčasťou mnohých provizórnych nelegálnych objektov,“ povedal.
Dodal, že sa nedá jednoznačne určiť, koľko odpadu je od rybárov, chatárov či obyvateľov žijúcich v obciach pri riekach. „Jedni sa vyhovárajú na druhých, no povedzme si úprimne, nikto v tom nie je nevinne. Samozrejme aj rybári spôsobujú odpad,“ uviedol Bocák.
Štefan Kopčo, tajomník Slovenského rybárskeho zväzu v Košiciach, sa voči vyjadreniam vodohospodárov ohradil. Podľa neho drvivá väčšina odpadu pochádza jednoznačne z vyššie položených rómskych osád.
[ad][/ad]
Tajomník: Nie je to naša robota
Kopčo hovorí, že SVP mal tento problém riešiť už pred tridsiatimi rokmi. „Keď sa nejaká stavba stavia, trvá to istý čas,“ hovorí s tým, že správcovia vodného toku by mali byť schopní nelegálnu výstavbu včas zastaviť.
Odpad na Ružíne je podľa neho výsledkom nečinnosti vodohospodárov. „Som rybárom od detstva. Chodím tam roky a viem, ako sa tam správajú rybári a chatári. Tie kopy odpadu, to nie je ich robota,“ tvrdí Kopčo.
S odstránením nelegálnych prístreškov a stavieb v tesnej blízkosti nádrže ale tajomník súhlasí.
Ako cena bytu
Odpad, ktorý splavujú do Ružína jeho prítoky pretekajúce katastrami vyše 92 obcí a miest, je problémom dlhé roky. Vyše polmiliónový projekt v rokoch 2013 až 2016 odstránil z Ružína tritisíc ton odpadu. V súčasnosti zachytávajú hromady odpadkov „norné steny“ nainštalované na priehrade a pri moste v Margecanoch.
Jedno vyberanie odpadu stojí 30 až 50-tisíc eur. Podľa vodohospodárov by pomohla lepšia legislatíva a iniciatíva obcí, kde sa nachádzajú osady. Bocák uviedol, že doterajšie rozhovory so zástupcami zatiaľ neviedli k žiadnej konkrétnej dohode.
Komplexné príčiny hromadenia odpadu na Ružíne zmapovali ešte v roku 2009 členovia Občianskeho združenia Priatelia Zeme. Katarína Vrábľová zo združenia v štúdii projektu uviedla, že terénny výskum potvrdil, že príčinou znečisťovania Ružína sú nelegálne skládky vo všetkých obciach na prítokoch nádrže. Dokument zároveň vyvrátil názor, že všetok odpad má na svedomí len rómske obyvateľstvo. „Čierne skládky sme zistili v lokalitách s rómskymi obyvateľmi, kde chýbajú odpadové nádoby, rovnako aj v ostatných častiach obcí, kde občania odpadové nádoby majú,“ uvádza Vrábľová. Podľa nej musí problém v prvom rade riešiť samospráva. „Tá by mala vykonávať kontrolu nelegálneho nakladania s odpadmi, zistené priestupky riešiť a ukladať pokuty. Na to by mali dozerať aj orgány štátnej správy. Bez súčinnosti týchto zložiek sa problém priehrady nevyrieši,“ uvádza štúdia.
Ružín
- Ružín je priehradná nádrž, sústava vodných diel Ružín I. a Ružín II. na rieke Hornád. Vybudovali ju v rokoch 1963 až 1970 a pomenovali ju podľa rovnomennej zaniknutej obce.
- Tvorí zdroj úžitkovej vody pre priemysel a tepelnú energetiku a slúži aj ako ochrana pred veľkými vodami i na rekreačné účely.
- Zatopená plocha nádrže je 3,9 štvorcových kilometrov a tiahne sa v dĺžke 11 kilometrov.
foto: Veronika Janušková
